Ženy budú možno onedlho môcť používať priezvisko bez koncovky -ová
V platnej právnej úprave je ustanovené, že ženy smú používať priezvisko bez koncovky slovenského prechyľovania len v prípade, ak je buď inej než slovenskej národnosti, alebo ak požiada o povolenie.
Ako to však vyzerá v praxi?
Keďže neexistuje nijaký mechanizmus, ktorý by vedel efektívne a určito vymedziť, akej je daná osoba národnosti a je potrebné rešpektovať subjektívne vyhlásenie každého jednotlivca o svojej národnosti. Z tohto dôvodu pravidelne dochádza k obchádzaniu zákona, kedy ženy určujú svoju národnosť za inú ako slovenskú, len aby mohli používať priezvisko v skrátenom tvare bez koncovky.
Okrem toho, že aj napriek právnej úprave danej sféry dochádza k pravidelnému obchádzaniu zákona, treba brať na zreteľ aj skutočnosť, že sa z určitého pohľadu môže jednať o diskriminačný prvok. Je v právnom štáte možné, aby bez závažného dôvodu bolo niektorej často obyvateľstva niečo dovolené a druhej odopierané? Podľa predkladateľov návrhu nie a z tohto dôvodu navrhujú, aby sa zmenil zákon o mene priezvisku, podľa ktorého by mali právo používať priezvisko bez koncovky -ová aj ženy slovenskej národnosti.
Bude kritériá na pozíciu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu upravovať Ústava SR?
Novým návrhom ústavného zákona, ktorým by sa dopĺňala Ústava SR, chcú predkladatelia presadiť vytvorenie právneho rámca, podľa ktorého by sa následne mohli sprísniť požiadavky na funkciu predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úrady Slovenskej republiky (NKÚ).
Predkladatelia nie sú spokojný s požiadavkami na kandidátov daných pozícií, ktoré stanovujú, že vhodným kandidátom je každý občan, ktorý má trvalý pobyt v SR a ktorý v deň volieb dovŕši 21 rokov. Chcú, aby zákon stanovoval také požiadavky, ktoré by mohli spĺňať len kandidáti s potrebnou kvalifikáciou a skúsenosťami. Takéto prepracovanie spôsobu voľby predsedu a podpredsedu NKÚ by podľa nich malo okrem iného zvýšiť aj nezávislé vedenie tohto úradu.
Sprísnenie podávania žalôb na investigatívnych novinárov
Podľa návrhu zmeny Občianskeho zákonníka predkladatelia reagujú na momentálnu situáciu, v ktorej Slovensko prichádza o investigatívnym novinárov. Okrem iných skutočností to pripisujú aj vysokému počtu žalôb, ktoré sú proti týmto novinárom, ich zamestnancom a investigatívnym mimovládnym organizáciám podávané. Podľa ich návrhu zákona by zákon zakazoval tzv. neodôvodnenú žalobu a súd by sa najskôr musel zaoberať otázkou, či konanie, za ktoré je osoba žalovaná naozaj spôsobuje závažnú ujmu. Súd bude ďalej konať len v prípade, ak zistí že k spôsobeniu takejto ujmy prišlo. Takýmto spôsobom chcú zamedziť zneužívaniu občianskoprávnych konaní voči spomenutým subjektom.
