Stávkové hry naďalej nebudú priradené k hazardným
Prvý návrh, ktorý sa dostal až do tretieho čítania, no aj tak neuspel, sa týkal doplnenia zákona o hazardných hrách a navrhoval rozšíriť druhy hazardných hier i o stávkové hry. To by znamenalo, že všetky osoby, ktoré už dnes podľa zákona nemajú prístup k hraniu hazardných hier kvôli zakázanému vstupu do herní, by boli ukrátení i o navštevovanie stávkových kancelárii či ich internetových portálov.
Prevádzkovateľom stávkovej hry by pribudla povinnosť postarať sa o zamedzenie prístupu týmto osobám a neumožniť im účasť na tejto hazardnej hre. Boli by povinní, od každého požadovať predloženie preukazu totožnosti, podľa ktorého by vedeli skontrolovať, či osoba je, alebo nie je zaregistrovaná v registri vylúčených osôb z účasti na hazardných hrách.
Týmto opatrením by sa obmedzili negatívne (najmä finančné a sociálne) následky hrania týchto hier na životy ľudí v hmotnej núdzi, ľudí, ktorí majú diagnostikované patologické hráčstvo, študentov poberajúcim sociálne štipendium, ľudí povinných platiť výživné ako i ľudí, voči ktorým bolo začaté trestné stíhanie kvôli zanedbaniu tejto povinnosti a nakoniec aj ľudí, ktorí sami požiadali o vylúčenie z účasti na hazardných hrách.
Interrupcia zatiaľ ostane povolená do 12. týždňa tehotenstva
Druhý návrh mal meniť a dopĺňať zákon o umelom prerušení tehotenstva. V súčasnom znení tohto zákona je ako podmienka pre povolenie zákroku uvedená iba potreba písomnej žiadosti, vhodného zdravotného stavu a toho, aby tehotenstvo nepresahovalo 12. týždeň. Práve túto časovú hranicu chcel návrh zmeniť.
Podľa odbornej literatúry možno totižto ku koncu 6. týždňa pozorovať pulzovanie primitívneho srdca plodu, ktorý sa zisťuje ultrazvukom. Preto návrh novely zákona zavádzal podmienku pristúpenia k interrupcii do 7. týždňa, teda ešte pred prvým tlkotom srdca plodu, ktorý by bolo potrebné potvrdiť výsledkom ultrazvuku. Takéto potvrdenie by musel tehotnej žene vždy vydať príslušný odborný lekár.
Pridelenie zbrane duchovným len na základe dobrovoľnosti
Tretí a posledný z dnes spomenutých návrhov, chcel doplniť zákon o Policajnom zbore SR a zároveň tým ovplyvniť i Zbor väzenskej a justičnej stráže SR (ZVJS) a Ozbrojené sily.
V súčasnosti sa osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou pôsobiacim v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách prideľujú zbrane a v niektorých prípadoch ich musia aj používať. Takáto situácia nastane napríklad počas povinných cvičných strelieb, ktoré musia absolvovať. Výnimkou je „ZVJS“ kde ich pridelené nemajú, no na cvičných streľbách ju musia používať tiež.
Navrhovaným doplnením by vznikla príslušnej cirkevnej autorite možnosť rozhodnúť o pridelení a používaní zbrane osobe poverenej duchovnou a pastoračnou službou. Navrhuje sa to najmä z dôvodu, že použitie zbrane môže viesť aj k smrteľným následkom, čo je v príkrom rozpore s prevažnou väčšinou náboženských vyznaní, keďže život vnímajú ako najvyššiu hodnotu.
A však pridelenie a využívanie zbrane by teda stále bolo možné na základe dobrovoľnosti s tým, že ak by sa osoba, ktorá sa rozhodla, že zbraň pridelenú mať nechce, ocitla v ohrození, musela by jej byť poskytnutá primeraná ochrana.
