Kto bude financovať politické strany?
Mediálne známou novelou zákona o volebnej kampani a zákona o politických stranách, ktorá bola v posledné júnové dni prijatá na pôde Národnej rady, skupina poslancov výrazne zasiahla do financovania politických strán.
Za cieľ si predkladatelia zvolili vytvorenie rovnakých súťažných podmienok pre politické strany a hnutia vo volebnom súboji o hlasy voličov. Konkurenčnejšie súťažné podmienky sa majú zabezpečiť práve obmedzením spôsobov financovania politických strán, ide o nasledujúce zmeny.
Ruší sa inštitút tretích strán, ktoré v mnohých prípadov prinášali do volebných kampaní veľké množstvo finančných zdrojov. Po starom mohla byť treťou stranou prakticky akákoľvek osoba okrem zákonom presne vymedzených osôb ako sú napríklad právnické osoby zriadené štátom, ale aj fyzické a právnické osoby s pobytom či sídlom v zahraničí. Tieto osoby museli byť evidované Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán, následne boli oprávnené prispievať do volebnej kampane vybranej politickej strany či hnutia sumou až do výšky 100 000€. Po novom tento spôsob financovania odpadá.
V prípade porušenia finančných limitov pre volebné kampane politických strán, ktorý je na úrovni troch miliónov eur, sa zavádzajú zhodné sankcie, a to vo výške dvojnásobku sumy, o ktorú bude prekročený tento limit.
Novela stanovuje aj maximálnu výšku členského príspevku člena politickej strany alebo hnutia a to vo výške 10 000 eur, ide preto o pomerne nový inštitút.
Napriek snahe predkladateľov o vytvorenie súťažných podmienok vyjadrených v dôvodovej správe, táto novela bola predmetom ostrej kritiky v médiách, nakoľko by malo ísť o spôsob obmedzovania najmä novovznikajúcich politických strán.
Zákon nadobudol účinnosť už dňom vyhlásenia.
Bič na plagiátorov
Ďalšou legislatívnou novinkou je novela zákona o vysokých školách, ktorá bola na konci júna predložená Národnej rade vo forme poslaneckého návrhu, zatiaľ sa však nenachádza ani v prvom čítaní.
Predkladatelia sa týmto návrhom snažia o vyriešenie otázky podvodného získania vysokoškolského titulu, keďže ide o jav, ktorý znižuje hodnotu vysokoškolského vzdelania. Napriek tomu, že existuje anti-plagiátorská novela zákona, tak stále nebol vytvorený mechanizmus, akým by bolo možné odobrať podvodne získaný titul jeho majiteľovi.
Pri riešení tejto otázky sa navrhovatelia inšpirovali českou zákonnou úpravou. Podľa nej sa ustanovuje osobitné konanie o vyslovení neplatnosti vykonania štátnej skúšky, rigoróznej skúšky či obhajoby dizertačnej práce, pričom príslušnou osobou na takéto vyhlásenie bude rektor príslušnej univerzity. Celé konanie by sa malo teda vyriešiť na pôde príslušnej školy, nakoľko má k problematike najbližšie a až následne by bolo možné sa prostredníctvom správnej žaloby obrátiť na súd, ktorý by rozhodoval o zákonnosti rozhodnutia rektora o neplatnosti vykonania príslušnej skúšky.
Vznikne Fond na podporu športu?
Poslednou z trojice legislatívnych noviniek je návrh zákona o Fonde na podporu športu, ktorý bol Národnej rade adresovaný skupinou poslancov Národnej rady.
Na základe návrhu by sa mal zriadiť po vzore Fondu na podporu umenia, Fond na podporu športu, ktorého úlohou by mala byť centralizácia zdrojov a kontroly financovania športu, ale aj centralizácia dotácií ministerstiev, príspevkov na športový poukaz a ďalšie.
Úlohou Fondu bude vytvárať a zabezpečiť materiálne podmienky na rozvoj športu prostredníctvom financovania projektov podpory športu, ale aj propagáciu športu, spoluprácu s medzinárodnými organizáciami a zahraničnými inštitúciami.
Návrh zákona prešiel už prvým čítaním a ďalší legislatívny proces je plánovaný na začiatok septembra.
