Študenti v dennej forme doktorandského štúdia zostanú aj naďalej bez povinností voči Sociálnej poisťovni
Prvý z neúspešných návrhov zákona mal za cieľ zlepšiť sociálne podmienky doktorandov tým, že aj títo študenti by boli nemocensky a dôchodkovo poistení.
Študenti doktorandského štúdia vykonávajú rozsiahle činnosti, ktoré by v pracovnom pomere podľa Zákonníka práce boli na pomedzí štvrtého až piateho stupňa náročnosti práce, a teda samozrejmosťou by v tomto prípade bolo aj počítanie odpracovaných rokov v starobe či finančná pomoc pri tehotenstve a následnom materstve prostredníctvom materského. To však u nás neplatí.
Stiahnutý návrh chcel dosiahnuť práve to, aby status študenta nebránil ich spravodlivému postaveniu pre účely sociálneho poistenia. Po jeho úspešnom prijatí by boli aj oni povinne nemocensky poistení, rozšíril by sa osobný rozsah dôchodkového poistenia a ich štipendium by nebolo ani prekážkou pri nároku na nemocenskú dávku. Pričom práve na štipendium doktoranda ako na jeho jediný príjem by sa viazal vymeriavací základ, nakoľko ako subjekt, ktorý by platil poistné a starobné poistenie za doktorandov, by bol ustanovený štát.
Matky jedného dieťaťa a ich nárok na výplatu vdovského dôchodku po smrti manžela
Cieľom návrhu bolo aspoň čiastočne odstrániť neodôvodnený právny stav, podľa ktorého ženy, ktoré vychovali jedno dieťa, po jednom roku od smrti manžela nemajú nárok na vdovský dôchodok skôr, ako po dovŕšení dôchodkového veku, zatiaľ čo ženám, ktoré vychovali 2 deti, je priznaný už vo veku 52 rokov, tým, ktoré vychovali aspoň tri, bez vekového obmedzenia.
Návrh chcel zaradiť opomenuté matky s jedným dieťaťom do zákona, a to spôsobom, že od 55teho roku života by im bol priznaný rovnaký nárok na vdovský dôchodok. Neexistuje žiaden relevantný dôvod prečo by tieto ženy nemali mať obdobné práva ako matky dvoch, troch alebo viacerých detí, ak taktiež trpia stratou partnera a jeho príjmu v rodine.
Nové povinnosti zamestnávateľov pri platových rozdieloch medzi ženami a mužmi
Zo štatistík nám na Slovensku vyplýva, že ženy na rovnakých pozíciách zarábajú o 9% menej ako muži. Cieľom návrhu bolo znížiť a po čase úplne odstrániť túto nerovnosť. Pre určitý typ zamestnávateľov návrh ustanovoval povinnosť prijať osobitné informačné opatrenia, ktoré by spočívali v zverejňovaní údajov o odmeňovaní žien a mužov a pre niektorých dokonca povinnosť vyhotoviť porovnávacie správy o stave rovnosti žien a mužov pri odmeňovaní. Kontrola nad týmito novoustanovenými povinnosťami by bola zverená do rúk inšpektorátu práce, ktorý by v prípade nesplnenia povinnosti bol oprávnený uložiť sankciu.
Vzhľadom na zvýšenie administratívnej práce, ktorá by bola spojená s touto novou povinnosťou zamestnávateľov sa navrhla i novelizácia zákona o dani z príjmov tak, aby sa výrazne znížila súčasná administratívna povinnosť týkajúca sa podávania prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil zamestnávateľ (platiteľ dane), o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky za uplynulý kalendárny mesiac.
V iných členských štátoch EÚ, ako napríklad Švédsko, Dánsko, Fínsko a mnohých ďalších, bola obdobná právna úprava už prijatá a veľa ďalších štátov ju taktiež už aktívne zvažuje a pripravuje.
