Poslanecké platy sa budú zvyšovať o toľko, o koľko sa zvýšia platy v národnom hospodárstve
Poslanci Národnej rady na čele s Igorom Matovičom predložili Národnej rade návrh novely zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Dôvodom zmeny je podľa navrhovateľov nemorálnosť skokového zvýšenia platov poslancov Národnej rady.
Práve zvýšenie cien plynu, elektriny a tepla, ktoré zaťažuje občanov SR v súvislosti so zvýšením životného minima len o 1,59€ je dôvodom, prečo zvýšenie poslaneckých platov o 1500€ odhlasované na pôde Národnej rady považujú predkladatelia za nemorálne a z tohto dôvodu sa rozhodli pristúpiť k zmrazovaniu poslaneckých platov, avšak, nepôjde o skokové zmrazovanie.
Návrh zákona prisľubuje, že platy poslancov by sa mali zvyšovať presne o rovnaké percento, o koľko narástli platy zamestnancov v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnené Štatistickým úradom SR, na rozdiel od súčasného zvyšovanie, ktoré je závislé od násobku samotnej priemernej nominálnej mesačnej mzdy za predchádzajúci rok. Týmto by zvyšovanie platov malo byť férovejšie a odrážať stav hospodárstva.
Okrem samotných platov táto novela upravuje aj paušálne náhrady poslanca Národnej rady, ako napríklad diéty a náhrady ďalších výdavkov spojených s jeho funkciou.
Kladivo na zatajovanie príjmov
Ďalším poslaneckým návrhom zákona je novela zákona o preukazovaní pôvodu príjmu a majetku z dielne poslancov na čele s Jánom Budajom. Ide o pomerne významnú novelu tohto zákona, ktorá ma za cieľ zabezpečenie efektívneho odhaľovania zatajených či nezdanených príjmov a na ich základe nadobudnutého majetku.
Novela je reakciou na obsolentné znenie zákona spred 9 rokov, ktoré neumožňuje úradom konať aj v prípade, ak disponujú vedomosťami o majetku alebo spotrebe daňového subjektu, ktorého deklarovaný príjem hrubo nezodpovedá týmto vedomostiam.
Novela zavádza pojem tzv. nepreukázaný príjem, ktorým je príjem, ktorý nie je v rozsahu ustanovenom v tomto zákone hodnoverne preukázaný.
Novinkou sú možnosti iniciovania konania, nakoľko v pôvodnom zákone v prípade dôvodného podozrenia orgánu verejnej moci bol tento orgán povinný informovať finančnú políciu Policajného zboru, ktorá až následne na základe vlastného zváženia začala konať. Po novom správca dane na základe oznámenie či z vlastného podnetu vyzýva daňovníka na preukázanie pôvodu príjmov. Takúto výzvu adresuje daňovníkovi len v tom prípade, ak nepomer medzi deklarovanými príjmami a nárastom majetku resp. spotreby daňovníka na základe získaných informácií dosiahne aspoň 133 tisíc eur.
V prípade, ak daňovník na základe výzvy nepreukáže vyžiadané skutočnosti a informácie o stave imania daňovníka sa nedajú získať iným spôsobom, je správca dane oprávnený vyžadovať od daňovníka súpis majetku.
V prípade, ak príjmy, ktorých pôvod bolo potrebné preukázať na základe výzvy, nebudú žiadnym zo spôsobov preukázané, správca dane pristúpi k vyrubeniu dane z rozdielu medzi zdanenými príjmami daňovníka a jeho realizovanou spotrebou.
Okrem zdanenia nepriznaných príjmov správca dane v tomto prípade uloží ďalšiu sankciu, ktorou je zaplatenie 60% alebo 80% z hodnoty nepriznaných príjmov.
Kontrola sprístupňovania vyžiadaných informácií podľa infozákona
Posledným návrhom zákona je zákon o slobodnom prístupe k informáciám predložený skupinou poslancov vedených Ondrejom Dostálom.
V záujem zvýšenie efektivity a transparentnosti verejnej správy, navrhujú predkladatelia, aby povinné subjekty podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám , napríklad súdy či obecné úrady, zverejňovali všetky informácie, o ktoré sú požiadané a ktoré poskytli v rámci žiadostí o poskytnutie informácií podľa tohto zákona.
V praxi by to malo bez realizované tak, že po tom, čo povinný subjekt vyhovie „žiadosti o sprístupnenie informácií“ a informácie odošle žiadateľovi, zverejní tieto vyžiadané informácie na svojom webovom sídle, aby z nich mohla čerpať verejnosť, ale aj, aby sa predišlo opakovaniu žiadostí o zhodné informácie.
Okrem zverejnenia samotných vyžiadaných informácií sa v rámci novely navrhuje zverejňovanie rozhodnutí o odmietnutí sprístupniť informácie, ale aj opravné prostriedky voči nim, ako aj rozhodnutia o opravných prostriedkov a rozhodnutia súdov.Takýmto spôsobom by sa mala podľa predkladateľov zabezpečiť kontrola zákonnosti rozhodovania povinných subjektov.
