Ako nadobudnúť cudzie štátne občianstvo a nestratiť to slovenské
8.3.2019 bol Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh novely zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky, ktorým sa skupina poslancov Národnej rady usiluje o zmenu status quo vo veci straty občianstva Slovenskej republiky v prípade nadobudnutia štátneho občianstva iného štátu.
Odňatie štátneho občianstva je v podmienkach Slovenskej republiky proces na pomedzí zákona, hlavne ak ide o odňatie občianstva proti vôli samotného občana, v tomto prípade môžeme hovoriť už o zásahu do práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Momentálne je na Slovensku situácia taká, že každý, kto príjme štátne občianstvo iného štátu automaticky stráca občianstvo slovenské s tým, že takáto právna úprava panuje už od roku 2010. Od jej platnosti sa poslanci Národnej rady už niekoľkokrát snažili o jej zvrátenie, a to obrátením sa na Ústavný súd, ako aj samostatnými návrhmi novely zákona, zatiaľ však neúspešne.
Aktuálna situácia, ktorú predkladatelia označujú za hlavný dôvod, prečo sa opätovne pokúsili predložiť návrh novely zákona, je spojená s problematikou Brexitu, keďže sa predpokladá, že na to, aby slovenskí občania žijúci v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska mohli po Brexite v Británii zotrvať bude potrebné, aby získali britské občianstvo. V tom prípade by ale nastala situácia, kedy by sa museli vzdať slovenského občianstva bez ohľadu na ich vôľu ostať slovenským občanom, a tejto situácii, rovnako ako stovkám ďalším, keď kvôli nadobudnutiu českého občianstva strácajú pôvodne slovenskí občania toto svoje občianstvo, chcú predkladatelia návrhu zákona zabrániť. Návrh zákona má teda smerovať k tomu, aby sa súčasná dikcia tohto zákona upravila tak, aby občania slovenskej republiky automaticky nestrácali, resp. nebolo im odňaté slovenské štátne občianstvo len na základe získania cudzieho štátneho občianstva.
Konečne nižšie odvodové zaťaženie?
Ďalším z návrhov zákonov predložených Národnej rade Slovenskej republiky bol návrh novely zákona o sociálnom poistení skupinou poslancov za poslanecký klub Most-Híd, od ktorého si predkladatelia sľubujú zvýšenie životnej úrovne pracujúcich zvýšením ich čistých príjmov znížením odvodov zamestnancov a SZČO.
Návrh zákona je reakciou na správu Európskej komisie o Slovensku, v rámci ktorej boli Slovenskej republike vytknuté prebytkové odvodové príjmy plynúce najmä zo zaťaženia práce nachádzajúce sa nad európskym priemerom. Na základe výkazov Sociálnej poisťovne je zrejmé, že napriek presúvaniu časti odvodov do II. piliera, predstavujú odvody plynúce najmä od zamestnávateľov a SZČO prebytok v takej miere, že nie je potrebné, aby štát vôbec tento prevod dotoval. Navyše v systéme odvodov možno vidieť istú disproporciu, nakoľko jediným schodkovým fondom je starobný fond, zatiaľ čo ostatné fondy vykazujú prebytok.
Túto situáciu chcú predkladatelia novely vyriešiť znížením odvodového zaťaženia zamestnávateľov a SZČO,a to nasledovne:
- Odvody do rezervného fondu solidarity ( fond napr. na pokrytie náhrady škody, ktorú by spôsobila dôchodcovská správcovská spoločnosť) by sa mali pre zamestnávateľov a SZČO znížiť z 4,75% na 0,75%
- Odvody do fondu starobného poistenia by sa mali zvýšiť o 4 percentuálne body
- Navrhuje sa zníženie odvodov pre zamestnancov o 1 percentuálny bod, čo predstavuje zvýšenie čistého príjmu zamestnanca vyšší o 100 eur ročne tým, že sa zníži sadzba poistného na invalidné poistenie, ktoré dlhodobo vykazuje prebytok
Nižšia daň na potraviny
Posledným z vybraných návrhov zákon predložených Národnej rade, je návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty predložený poslancami na čele s poslankyňou Evou Antošovou, ktorého výsledkom by malo byť znižovanie cien potravín.
Legislatívny návrh vychádza z vysokej vyberanosti daní za uplynulé roky, ktorá sa od roku 2008 zvýšila o 38%, a vzhľadom na tieto pozitívne výsledky majú predkladatelia za to, že by sa vysoké percentu vyzbieraných daní malo odraziť aj na zvýšení blahobytu konečného spotrebiteľa. Na základe obdobnej logiky sa v roku 2016 znížila DPH na vybrané druhy potravín, ako napríklad mäso z hovädzích zvierat, mäso z domácich svíň, rybie filé, atď., z 20% na 10%, čo sa pozitívne odrazilo aj na pultových cenách, teda aj na peňaženkách spotrebiteľov.
Od roku 2016 došlo ale k opätovnému nárastu cien potravín, a to hlavne v druhom polroku roka 2018, kedy ceny stúpli až o 5,4%, kedy išlo o najvýraznejší rast cien v rámci krajín EÚ. Na základe tejto skutočnosti navrhujú predkladatelia plošne znížiť daň z pridanej hodnoty na všetky potraviny ( v zmysle definície podľa zákona o potravinách). Podobné konanie, teda výrazne nižšie sadzby daní na potraviny, možno sledovať vo väčšine štátov EÚ, kde sa sadzby častokrát pohybujú aj pod 10%.
Týmto návrhom predkladatelia sledujú zlepšenie finančnej situácie spotrebiteľov a priblíženie sa európskym štandardom.
