Skutková podstata
Skutkové podstaty všetkých troch prípadov sú veľmi podobné – na obvinených bol príslušným orgánom v zmysle vnútroštátneho práva vydaný európsky zatykač. Jedná sa o dvoch litovských štátnych príslušníkov a jedného štátneho príslušníka Rumunska. Za vinu sa im kladú skutky kvalifikované ako vražda a ťažké ublíženie na zdraví, ozbrojená lúpež a organizovaná lúpež. Všetky tri osoby však namietajú, že orgán, ktorý prijal rozhodnutie o vydaní európskych zatykačov, teda Generálna prokuratúra Litovskej republiky a nemecká prokuratúra, nie sú ,,súdnymi orgánmi“ v zmysle rámcového rozhodnutia o európskom zatykači[1]. V prípade nemeckej prokuratúry majú predovšetkým za to, že je súčasťou administratívnej hierarchie, na ktorej čele stojí minister spravodlivosti a preto ju nemožno považovať za nezávislú.
Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ
V rozsudku Súdny dvor uvádza, že prokuratúru v Nemecku nemožno považovať za súdny orgán vydávajúci zatykač v zmysle rámcového rozhodnutia, keďže existuje riziko, že bude podliehať pokynom zo strany orgánu výkonnej moci (v tomto prípade minister spravodlivosti).
Naopak, v prípade litovskej prokuratúry, tento orgán možno považovať za nezávislý, keďže nepodlieha pokynom orgánov výkonnej moci.
Kto je podľa rámcového rozhodnutia oprávneným orgánom?
Súdny dvor v rozsudku pripomína, že európsky zatykač predstavuje významný inštitút pri aplikácii zásady vzájomného uznávania a zásady vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi.
Aplikáciou týchto zásad možno uznať európsky zatykač vydaný iný členským štátom, avšak je potrebné, aby bolo vydanie zatykača v súlade s podmienkami stanovenými v rámcovom rozhodnutí.
V súlade s rámcovým rozhodnutím je oprávneným orgánom ,,súdny orgán“, ktorý môže okrem samotného súdu predstavovať aj orgán, ktorý sa podieľa na výkone spravodlivosti v trestných veciach, akým je prokuratúra. Na druhej strane, za takýto orgán nemožno považovať správny alebo policajný orgán, ktorý je súčasťou výkonnej moci.
Dôležitým faktorom však zostáva, že oprávnený orgán musí postupovať nezávisle, najmä, že nesmie byť závislý od orgánu výkonnej moci. Keďže vo vnútroštátnych predpisoch Nemecka nie je vylúčené, aby výkonný orgán zasahoval do vydaní európskeho zatykača, nespĺňa podmienky pre status oprávneného orgánu.
Viac informácii k rozsudku nájdete pod spisovými značkami: C-508/18, C-82/19, C-509/18.
Zdroj: CURIA
Poznámky pod čiarou:
[1] Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, 2002, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 34), zmenené rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 (Ú. v. EÚ L 81, 2009, s. 24).
