Špeciálny prokurátor stojí na čele Úradu špeciálnej prokuratúry („UŠP“), ktorú riadi a zároveň kontroluje činnosť prokurátorov, pričom hlavným poslaním úradu je chrániť spoločnosť pred korupciou, organizovaným zločinom a dôsledkami trestných činov vyššej spoločenskej nebezpečnosti. Voľbu špeciálneho prokurátora vykonáva Národná rada SR. Funkčné obdobie špeciálneho prokurátora je 7 rokov a jedna osoba nemôže byť opakovane zvolená do tejto funkcie. Oprávnené subjekty do 8. januára 2021 navrhli 4 kandidátov na post špeciálneho prokurátora, ktorých Vám nižšie jednotlivo predstavíme.
Peter Kysel
Po ukončení štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v roku 1995 pracoval ako právnik na Ministerstve spravodlivosti SR a pre bankové inštitúcie. Za prokurátora bol vymenovaný v roku 2000, ďalších 5 rokov pôsobil na Vojenských obvodných prokuratúrach. Od 2005 až doposiaľ je prokurátorom odboru všeobecnej kriminality ÚŠP, posledných 11 rokov sa venuje najme agende zločineckých skupín, terorizmu a úkladných vrážd. Prednáša pre Justičnú akadémiu SR na tému organizovaného zločinu. Aktuálne dozoruje kauzu Judáš, v ktorej čelia obvineniam bývalí príslušníci polície a SIS, v minulosti to boli kauzy Sýkorovcov, drogovej mafie v Seredi a vraždu primátora Hurbanova Lászla Basternáka.
Za kandidáta ho navrhla Rada prokurátorov, podľa ktorej spĺňa vysoké odborné, osobnostné a morálne požiadavky a zároveň má ucelenú a jasnú víziu o smerovaní ÚŠP.
Ako špeciálny prokurátor by využil svoje doterajšie skúsenosti prokurátora vrátane skúseností z medzinárodnej spolupráce najmä na motiváciu ostatných prokurátorov k vykonávaniu práce a zefektívneniu fungovania úradu. Za dôležité považuje aj prinavrátenie dôvery spoločnosti voči úradu, nakoľko dôvera v prokuratúru ako celok je vo svetle posledných udalostí narušená. Chcel by vytvoriť také podmienky, aby prokurátori mohli pristupovať k svojej práci zodpovedne a sústredil by sa aj na zlepšenie komunikácie prokuratúry s verejnosťou.
Počas výsluchu padli aj otázky týkajúceho sa bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika, ktorý je aktuálne vo vyšetrovacej väzbe.
„S týmito veternými mlynmi bolo ťažké bojovať. Systém prokuratúry sa vysporiadal s ľuďmi, ktorí vyjadrovali svoj názor. Nemal som žiadnu dôveru voči generálnemu prokurátorovi,“
odpovedal Kysel na otázku, či by sa voči Kováčikovi za dnešných podmienok ohradil.
„Z môjho pohľadu to bol úplne nekompetentný človek, ktorý mal jedinú výhodu, že sa správal žoviálne,“
povedal o bývalom generálnom prokurátorovi Trnkovi. Na emotívne a útočné otázky poslanca Blahu týkajúce sa samovraždy Lučanského vo väzbe reagoval vecne a s pokojom:
„Vyšetrovanie jeho samovraždy nie je v mojej príslušnosti, treba si počkať na výsledky. O samovražde vychádzam z lekárskej správy, ktorá mi bola doručená ako dozorujúcemu prokurátorovi. Nemám žiadny dôvod ospravedlňovať sa, všetko bolo v súlade so zákonom,“
odpovedal na otázku týkajúcu sa primeranosti väzby.
Daniel Lipšic
Absolvent Právnickej fakulty Univerzity Komenského, aktuálne pôsobiaci ako advokát. V období rokov 2002 až 2006 bol ministrom spravodlivosti SR a podpredsedom vlády. Neskôr pôsobil ako minister vnútra počas dvoch rokov v období 2010 – 2012. Ako advokát zastupuje viacero obvinených v aktuálnych kauzách ako Judáš alebo Očistec. V prípade vraždy novinára Jána Kuciaka je právnym zástupcom rodiny Kuciakovcov.
Na post kandidáta bol navrhnutý dekanom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Ten sa v návrhu o Lipšicovi vyjadril ako o osobe, ktorej rozmýšľanie má bližšie skôr k prokurátorovi ako k advokátovi a zároveň vyzdvihol, že práve Lipšic presadil vznik ÚŠP.
Z pozície špeciálneho prokurátora by Daniel Lipšic navrhoval vykonať viaceré zmeny, ako napr. podradiť agendu extrémizmu pod odbor všeobecnej kriminality, posilniť agendu korupcie a organizovaného zločinu, a tak isto posilniť procesnú nezávislosť prokurátorov UŠP, vyžadovať od nich väčšiu zodpovednosť a aktívny prístup. Za dôležité považuje aj obsadenie voľných miest a celkové personálne posilnenie ÚPŠ.
Počas výsluchu padla aj otázka, ako by Lipšic už ako špeciálny prokurátor postupoval v konaniach, kde je aktuálne obhajcom:
„V takých veciach by som bol vylúčený, musel by rozhodnúť zástupca špeciálneho prokurátora. Pre mňa otázka nestrannosti je veľmi dôležitá. Aj objektívne zdanie znamená, že by som ako špeciálny prokurátor nemohol rozhodovať.“
Ján Šanta
Prokurátor od roku 1991, t. j. od absolvovania štúdia na UPJŠ Košice. Pôsobil na Okresnej prokuratúre Košice II, Krajskej prokuratúre Košice aj Prešov. Vypracoval sa až na Úrad špeciálnej prokuratúry, kde dnes pôsobí na odbore ekonomickej kriminality. Okrem toho zastáva pozíciu pedagóga na viacerých právnických fakultách na Slovensku a na Akadémii Policajného zboru SR. Verejnosti sa dostal do povedomia najmä, keď dozoroval kauzu zmenky televízie Markíza, v ktorých rezonujú známe mená ako Pavol Rusko a Marián Kočner. Známou kauzou prokurátora Šantu je jednoznačne aj odsúdený Mikuláš Vareha, ktorý spáchal jeden z najväčších daňových deliktov na Slovensku.
Ako kandidáta na funkciu špeciálneho prokurátora ho navrhla Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy práva a poslanci za OĽANO Juraj Gyimesi a Peter Kremský.
Podľa návrhov Šantu o fungovaní ÚŠP by mal byť úrad viac iniciatívny a nekonať nevyhnutne len na základe trestných oznámení. Navrhuje zmenu štruktúry ÚŠP tak, aby ostali zachované len 2 odbory – odbor ekonomickej kriminality a odbor korupcie, organizovaného a ďalšieho zločinu. Medzi návrhmi je aj zvýšenie počtu prokurátorov, administratívnych zamestnancov a zavedenie inštitútu asistenta prokurátora. Osobitný dôraz by kládol na vyšetrovanie legalizácie príjmu z trestnej činnosti a počas svojho pôsobenia by sa zameral na zvyšovanie dôvery v prokuratúru a políciu.
„Som prísny na seba aj na ostatných. keď mi chodia niektorí policajti nepripravení, flákajú prácu, neplnia si povinnosti, nepostupujú v súlade so zákonom, áno, vtedy som veľmi nepríjemný. Som nepríjemný na hlavných pojednávaniach, kde obžalovaní používajú osobné útoky,“
vyjadril sa Šanta na margo informácie od poslanca Pročka, ktorý sa údajne dopočul o jeho nepríjemnom vystupovaní. K žiadosti o vyjadrenie k tzv. kajúcnikom (spolupracujúci obvinený) uviedol, že sa jedná o štandardný postup, pričom výpoveď tejto osoby musí byť dostatočne objektivizovaná.
„Ak vyšetrovateľ vznesie obvinenie, ak prokurátor podá návrh do väzby, ak sudca pre prípravné konanie potvrdí materiálnu aj formálnu podmienku väzby a Najvyšší súd v trojčlennom senáte potvrdí dôvodnosť väzby, tak aký iný objektivizujúci stav ešte navyše chceme?“
Vasiľ Špirko
Prokurátor Špirko pôsobí na ÚŠP od roku 2013, konkrétne na odbore ekonomickej kriminality. Po ukončení štúdia na UPJŠ Košice bol profesionálnym vojakom a prokurátorom Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava. Pôsobisko zmenil v období 2011 – 2012 na Okresnú prokuratúru Pezinok. Ako prokurátor ÚŠP riešil daňové podvody na východe Slovenska, pričom niektoré stopy viedli k bývalým ministrom Robertovi Kaliňákovi a Jánovi Počiatkovi. Známy verejnosti je aj z kauzy podnikateľov Salmanovcov.
Za kandidáta ho navrhol poslanec Dominik Drdul, OĽANO. Podľa neho Špirko preukázal svojou dlhoročnou praxou, že má odborné vedomosti aj morálnu integritu na výkon funkcie špeciálneho prokurátora.
Okrem motivačného listu predložil Vasiľ Špirko aj Koncepciu riadenia a ďalšieho rozvoja ÚŠP. Navrhuje zachovanie dvoch odborov – všeobecnej a ekonomickej kriminality, ku ktorým by pribudli 2 oddelenia a to oddelenie vyšetrovania a oddelenie Európskej prokuratúry. Nové oddelenie by malo uvoľniť ÚŠP od závislosti od NAKA a vytvoriť oddelenie vlastných vyšetrovateľov, operatívnych pracovníkov a analytikov. Personálne by úrad posilnil o prokurátorov aj administratívnych zamestnancov, zmieňuje aj inštitút asistenta prokurátora. Za dôležité považuje aj vzdelávania prokurátorov, najmä so zameraním na nové trendy páchania trestnej činnosti. Posilnenie dôveryhodnosti ÚŠP by chcel zabezpečiť aktívnou komunikáciou s verejnosťou.
Počas vypočúvania hovoril aj o predstave vyčlenenia niektorých vyšetrovateľov NAKA pre prípady ÚŠP.
„Problém spočíva v tom, že sa tu vytvorili určité zoskupenia na riadiacich úrovniach NAKA a tí, zjemnene povedané, neštandardným spôsobom zasahovali do činnosti vyšetrovateľov, čoho prejavom sú aj dnešné trestné stíhania bývalého vedenia NAKA.”
Tým, že by títo vyšetrovatelia pracovali priamo pod prokuratúrou, neboli by závislí od situácie na NAKA:
„Nemôžem akceptovať, že mi vyšetrovateľ povie, že nemôže vykonávať veci v mojej veci, lebo on ide do ďalšej akcie.“
