Prešov patril podľa historika Jozefa Kušníra k popredným právnym centrám s dlhoročnou tradíciou výučby práva na Právnickej akadémii Evanjelického kolégia. Pôsobili tu viacerí významní profesori a niektorí z absolventov sa stali známymi aj vďaka svojmu spoločensko-politickému či literárnemu pôsobeniu, ako napríklad Ľudovít Kossuth, Štefan Marko Daxner, Ján Francisci, Pavol Országh-Hviezdoslav, Janko Jesenský a ďalší.
„Od roku 1875 pôsobila v Prešove advokátska komora, jedna zo štyroch na území dnešného Slovenska. V priebehu jej viac ako štyridsaťpäťročnej existencie sa v nej koncentrovala spoločenská a intelektuálna elita z veľkej časti územia dnešného severného a východného Slovenska,“ hovorí Jozef Kušnír, poverený vedením Krajského múzea v Prešove.
Vznik Československej republiky v roku 1918 mal však pre Advokátsku komoru v Prešove aj pre samotné mesto Prešov paradoxne negatívny dopad. V roku 1919 bola do Miškovca presťahovaná Právnická fakulta a spolu s ňou odišli skoro všetci jej profesori.
„Mesto opustili aj viacerí výborní advokáti. Advokátska komora v Prešove zanikla a prešovskí advokáti sa od roku 1921 stali členmi zlúčenej Advokátskej komory v Martine,“ vysvetľuje Kušnír.
Publikácia Advokátske komory na Slovensku v rokoch 1875-1948 má vyše 750 strán a vznikla ako výsledok systematického výskumu.
„Kniha mapuje vznik, organizáciu i pôsobenie advokátskych komôr na území dnešného Slovenska. Zvýšenú pozornosť sme venovali najmä významným osobnostiam z našich radov,“ prezradil Peter Kerecman, advokát a spoluautor publikácie.
Viacerí z advokátov pôsobili na akademickej pôde a mnohí sa preslávili ako spoločensko-politickí dejatelia či literáti.
„Považujeme za dôležité pripomenúť si významných advokátov, ktorí tu žili a pôsobili a svojim odborným i ľudským prispením sa podieľali na rozvoji advokácie ako slobodného povolania,“ dodáva Ambróz Motyka, advokát a regionálny zástupca Slovenskej advokátskej komory pre Prešovský kraj.
Zdroj: Slovenská advokátska komora
