Zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených a odložených veciach
Právna úprava tohto druhu zodpovednosti je upravená v ustanoveniach § 433 a nasledovných zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“). V prvom uvedenom ustanovení je obsiahnutá úprava zodpovednosti za škodu prevádzkovateľa, ktorý poskytuje ubytovacie služby a to na veciach, ktoré boli fyzickými osobami ubytovanými u prevádzkovateľa vnesené alebo pre ne vnesené. Prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na týchto veciach. Zodpovednosti sa môže prevádzkovateľ zbaviť len vtedy, ak by ku škode došlo aj inak. Za vnesené sa považujú veci, ktoré boli prinesené do priestorov, ktoré boli vyhradené na ubytovanie alebo na uloženie vecí alebo ktoré boli za týmto účelom odovzdané prevádzkovateľovi alebo niektorému z pracovníkov prevádzkovateľa.
Pokiaľ je s prevádzkou niektorej činnosti spojené odkladanie vecí, za škodu bude zodpovedať ten, kto ju vykonáva. Častokrát sa môžeme stretnúť pri vchode do nákupných centier s nápisom, na ktorom sa uvádza, že nákupné centrum nezodpovedá za škodu za vnesených a odložených veciach. Takéto vyhlásenie však nemusí byť vždy aj účinné. Totižto podľa ustanovenia § 433 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa vyššie definovaných zodpovedností nemôže prevádzkovateľ zbaviť ani jednostranným vyhlásením ani dohodou.
Za klenoty, peniaze a cennosti zodpovedá prevádzkovateľ do výšky 332 eur, pokiaľ škodu na takýchto veciach spôsobia zamestnanci prevádzky, uhrádza sa škoda bez obmedzenia. Napríklad, ak si odložíte osobné veci v uzamykateľnej skrinke, v prípade krádeže týchto vecí zamestnancom prevádzkovateľa sa Vám nahrádza celá vzniknutá škoda. Rovnako sa bez obmedzenia uhrádza škoda na veciach, ktoré boli prevzaté do úschovy.
Úprava zodpovednosti za škodu prevádzkovateľa súkromného parkoviska sa nachádza v ustanovení § 435 Občianskeho zákonníka a znie nasledovne:
- „Rovnako ako prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie služby zodpovedajú i prevádzatelia garáží a iných podnikov podobného druhu, pokiaľ ide o dopravné prostriedky v nich umiestnené a ich príslušenstvo.“
Inými podnikmi podobného druhu sú napríklad strážené parkoviská alebo strážené autokempingy. Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že na zodpovednosť prevádzkovateľa súkromného parkoviska sa budú primerane aplikovať aj ustanovenia prevádzkovateľa poskytujúceho ubytovacie služby a prevádzky činnosti spojenej s odkladaním vecí.
Prekluzívna lehota
Podľa zákona musí byť právo na náhradu škody uplatnené u prevádzkovateľa bez zbytočného odkladu. Toto právo zanikne, pokiaľ sa neuplatnilo najneskôr 15-teho dňa po dni, kedy sa poškodený o škode dozvedel. Z uvedeného možno vyvodiť, že márnym uplynutím tejto lehoty nárok na náhradu škody zanikne a poškodený si ho viac nebude môcť uplatniť. Rozhodujúcim okamihom pre začatie plynutia tejto lehoty bude napríklad deň krádeže dopravného prostriedku.
Aká je zodpovednosť prevádzkovateľa súkromnéhoo parkoviska?
Aby sme pristúpili k odpovedi na otázku, či bude prevádzkovateľ súkromného parkoviska zodpovedať za škodu vzniknutú na osobných veciach ponechaných v aute, najskôr musíme pristúpiť k vymedzeniu príslušenstva dopravných prostriedkov. Z ustanovenia § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Z tohto ustanovenia možno vyvodiť jednoznačný záver, že prevádzkovateľ súkromného parkoviska síce bude zodpovedať za odsudzenie auta, avšak nebude zodpovedať za osobné veci, ktoré v ňom vlastník auta ponechá, pretože tieto veci nie je možné považovať za príslušenstvo dopravného prostriedku.
