Diskusia o druhom konsolidačnom balíku sa opäť odsunula a podľa analytika INESS Martina Vlachynského to naznačuje, že vo vláde je okolo jeho obsahu „riadne dusno”. Ako pripomína, jednoduchšie opatrenia sa už vyčerpali.
Kroky, ako mimoriadne zdanenie bánk, priniesli len obmedzený efekt a ďalšie nápady, ako odvod pre obchodné reťazce, sľubujú podľa neho len smiešny výnos a právne komplikácie. Na stole tak zostáva politicky nepopulárne zvyšovanie DPH alebo dane z nehnuteľností.
Podľa Vlachynského je však ešte jedna cesta, ktorú vláda môže zvoliť, a to ďalšie zníženie príspevkov do druhého dôchodkového piliera. Hoci to technicky ani nemožno nazvať konsolidačným opatrením, skôr „prejedaním budúcnosti”, z krátkodobého hľadiska by to prinieslo stámilióny eur do štátnej kasy. Problém podľa odborníka je, že budúce dôchodky sporiteľov by sa tým výrazne znížili.
„S dvojpercentným odvodom si poriadne nenasporíte ani na truhlu,” varuje analytik. Napriek tomu by si takýto krok podľa neho koalícia pravdepodobne dokázala udržať podporu svojich voličov, aj keď by pre nich znamenal nižší dôchodok.
Ďalším problémom je nedostatok informácií, ktoré majú ľudia o prvom pilieri. Už pred jedenástimi rokmi INESS spolu s INEKO navrhli zavedenie tzv. Oranžovej obálky po vzore švédskeho modelu. Každý poistenec by dostával list od Sociálnej poisťovne s prehľadom zaplatených odvodov, predpokladaným dôchodkom a výškou deficitu v systéme.
Na čo upozorňuje analytik?
„Odvtedy sa voči tomuto návrhu nenašiel jediný oponent. Veď kto a prečo by mohol byť proti takejto Oranžovej obálke?” pýta sa Vlachynský. Realita je však taká, že k jeho zavedeniu doteraz nedošlo.
Aktuálne sa síce hovorí, že systém by mohol byť spustený v roku 2026, no namiesto každoročného prehľadu by občania informácie dostávali len raz za päť rokov. „Asi aby sa šetrili elektróny,” ironizuje analytik. Podľa neho by mali mať ľudia presné a pravidelne aktualizované údaje, aby vedeli realisticky plánovať život na dôchodku a rozhodnúť sa, či je pre nich druhý pilier výhodný. Bez toho zostáva rozhodovanie o budúcnosti dôchodkov opäť v rukách politikov, ktorí systém podľa potreby otvárajú a menia.
