Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) zverejnila svoju analýzu k vládnemu balíčku konsolidačných opatrení na rok 2026. Hoci cieľom je ozdraviť verejné financie, výsledky ukazujú, že väčšina bremena dopadne na rodiny v produktívnom veku a živnostníkov. Bežní ľudia si v priemere priplatia stovky eur ročne, pričom ekonomika ako celok pocíti spomalenie rastu. Napriek tomu je konsolidácia podľa RRZ nevyhnutná – ak sa nezrealizuje, Slovensko čaká ešte horší scenár rastúceho dlhu a vyšších úrokov.
Menej peňazí v peňaženkách, viac pre štát
Podľa odhadov RRZ balíček zníži deficit verejnej správy o 1,6 miliardy eur, teda o 1,1 % HDP. Pôvodne sa očakávalo, že efekt bude väčší – až 2,7 miliardy. Dlhodobý prínos sa napokon odhaduje na 0,9 % HDP, ak sa pripočítajú aj ďalšie výdavky vlády mimo tohto balíčka, čistý efekt klesne len na 0,3 %.
Znamená to, že Slovensko síce ušetrí, avšak nie toľko, ako sa čakalo. A úspory sa dosiahnu predovšetkým cez vyššie dane a odvody, teda na úkor pracujúcich ľudí. Podľa RRZ sa v roku 2026 príjmy domácností znížia v priemere o 2,1 %, čo v prepočte predstavuje približne 376 eur ročne.
Pre bežného jednotlivca bez detí to znamená mínus 247 eur ročne, rodina s jedným dieťaťom stratí okolo 742 eur a štvorčlenná rodina až 858 eur. Najväčší prepad čaká rodiny, kde aspoň jeden z rodičov pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO). Ich príjem sa môže znížiť až o vyše tisíc eur ročne.
Živnostníci na čele dopadu
RRZ upozorňuje, že hoci štatistiky zaraďujú mnohých živnostníkov medzi nižšie príjmové skupiny, ich reálne príjmy bývajú často vyššie. To však nemení fakt, že práve oni ponesú najväčšiu časť bremena konsolidácie. Zvýšené odvody SZČO sa majú podieľať až 0,5 percentuálneho bodu na znížení disponibilných príjmov domácností.
Ďalším zásadným faktorom je zvýšenie zdravotných odvodov o 0,7 bodu a zmena dane z príjmov, ktorá uberie ďalších 0,4 bodu. Zvyšok tvoria nižší rast miezd a spomalenie ekonomiky.
Rodiny, kde aspoň jeden člen podniká, stratia v priemere 1 056 eur ročne, zatiaľ čo rodiny bez SZČO prídu asi o polovicu menej. Seniori sú v tomto smere v relatívne výhodnej pozícii – ich príjem klesne len o približne 65 eur ročne.
Konsolidácia nezasiahne všetky generácie rovnako. Dnešní dôchodcovia pocítia len mierne obmedzenia, napríklad dočasné zmrazenie 13. dôchodku na tri roky. Naproti tomu ľudia v produktívnom veku – najmä mladšie ročníky na začiatku kariéry – budú platiť najviac.
Podľa prepočtov RRZ budú súčasné generácie v produktívnom veku prispievať na ozdravenie verejných financií v priemere 152 eur ročne na osobu. Najmladšie ročníky, ktoré ešte len začínajú pracovať, to bude stáť približne 200 eur ročne.
Ekonomika sa spomalí, avšak prinesie stabilitu
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť otvorene priznáva, že rok 2026 bude ekonomicky slabší. Rast HDP sa zníži približne o 0,36 percentuálneho bodu, pretože zvýšené dane a odvody znížia kúpnu silu obyvateľstva aj ochotu investovať.
Na druhej strane, v nasledujúcich rokoch by sa mal efekt otočiť. Nižší dlh a menšie riziko pre investorov znížia úroky, vďaka čomu by mohla ekonomika od roku 2028 opäť zrýchliť. RRZ odhaduje, že v dlhodobom horizonte konsolidácia prinesie trvalý rast o približne 0,09 bodu rýchlejší, než keby sa žiadne opatrenia nezaviedli.
Kto pocíti konsolidáciu najmenej
Hoci sa môže zdať, že konsolidácia sa dotkne každého, niektoré skupiny vyjdú relatívne lepšie. Seniori a rodiny bez pracovných príjmov budú postihnuté najmenej – ich príjmy sa znížia len o 0,6 %. Vysvetlením je, že ich príjem je stabilný a menej závislý od miezd či odvodov.
RRZ však pripomína, že nižší dopad neznamená výhru – ak sa nezníži rast verejného dlhu, budú aj títo ľudia čeliť riziku nižších dôchodkov či vyšších daní v budúcnosti.
Slovensko potrebuje ozdravenie, ale s mierou
Záver analýzy RRZ je, že ozdravovanie verejných financií je nevyhnutné, avšak spôsob, akým sa realizuje, môže brzdiť ekonomiku. Vysoká váha daní z práce a z podnikania znižuje konkurencieschopnosť krajiny a odrádza investície.
Ak by štát viac využil menej škodlivé opatrenia – napríklad zdaňovanie spotreby, majetku či škodlivých externalít – negatívny vplyv na ekonomiku by bol nižší. Dnes má takých opatrení len približne 55 % balíčka, zvyšok tvoria priamy zásah do práce a investícií.
Napriek všetkému je jasné, že bez konsolidácie by bol rast dlhu ešte rýchlejší. RRZ predpokladá, že aj s balíčkom dlh stúpne do roku 2029 na úroveň 73,4 % HDP, avšak bez neho by bol ešte vyšší.
