Na Slovensku pôsobí približne 400-tisíc aktívnych živnostníkov, ktorí dlhodobo tvoria základ drobného podnikania. Po zavedení vládneho konsolidačného balíčka sa však dostávajú pod najväčší tlak za posledné roky. Zvýšené odvody, skrátené odvodové prázdniny a rastúce riziko zadlženia zhoršujú ich finančnú stabilitu a vytvárajú prostredie, v ktorom mnohí začínajú zvažovať zásadnú zmenu fungovania. Podľa odborníkov môže prísť dokonca k historicky najväčšej vlne prechodov zo živností na spoločnosti s ručením obmedzeným.
Tento trend potvrdzuje aj Erik Schwarcz, partner advokátskej kancelárie Fairsquare. „Živnosť nie je možné z právneho hľadiska transformovať na s.r.o. jedným krokom. Ide o komplikovanejší proces, ktorý so sebou prináša viaceré riziká,” uviedol.
K prechodu živnostníkov motivuje najmä snaha znížiť daňové zaťaženie, zabezpečiť stabilnejší cash-flow a hlavne obmedziť osobné ručenie, ktoré pri živnosti predstavuje významné riziko. Už dnes preto najmä mikroživnostníci s kolísavými príjmami vyhodnocujú, či im prechod na firmu nevytvorí bezpečnejší právny aj finančný rámec.
Proces zmeny je však podľa Schwarcza oveľa náročnejší, než sa môže zdať. Živnosť a spoločnosť s ručením obmedzeným sú dva úplne odlišné právne subjekty, čo znamená, že zmluvy, záväzky, pohľadávky, zásoby ani pracovné vzťahy sa neprenášajú automaticky. Na zachovanie kontinuity podnikania je potrebné prerobiť zmluvy, postúpiť práva, prerobiť dohody so zamestnancami a nastaviť nové fakturačné údaje, bankový účet či registrácie.
Podcenenie týchto krokov môže viesť k neplatným faktúram, chybám v účtovníctve alebo k strate nároku na odpočet DPH.
Výhody pre biznis
Kľúčovým momentom je aj prevod majetku a záväzkov zo živnosti na novú firmu. Možno ho vykonať predajom podniku, nepeňažným vkladom alebo predajom jednotlivých aktív, pričom každý spôsob má svoje daňové dopady. Pri ukončení živnosti sa zdaňujú zásoby, neuhradené pohľadávky a zároveň sa rieši odhlásenie zo všetkých registrov. Nová spoločnosť začína účtovať od začiatku, vrátane odpisovania majetku či registrácie na DPH, pokiaľ bola živnosť jej platiteľom.
Hoci je prechod administratívne i finančne náročnejší, môže mať podľa Schwarcza pre rastúci biznis zásadné výhody. Živnostník ručí celým svojím osobným majetkom a platí progresívnu daň až do 35 %, kým spoločnosť s ručením obmedzeným ručí len do výšky nesplateného vkladu a jej daňová sadzba sa pohybuje medzi 10 až 24 %.
Zisk si môže spoločník vyplatiť ako dividendu s 7-percentným zdanením a bez odvodov, čo pri vyšších ziskoch výrazne znižuje náklady. K tomu sa pridáva aj reputačný efekt. Banky a investori často uprednostňujú firmy pred živnostníkmi.
Zmena však nie je vhodná pre každého. Spoločnosť s ručením obmedzeným vyžaduje podvojné účtovníctvo, vyššie náklady na správu a dôslednejšie riadenie finančných tokov. Ako upozorňuje Schwarcz, každá chyba pri prechode môže spôsobiť právne či daňové komplikácie, preto odporúča postupovať systematicky a všetky úkony transparentne zdokumentovať. Napriek tomu možno očakávať, že tlak na živnostníkov bude v najbližších rokoch rásť a prechod na s.r.o. sa pre časť z nich stane nie otázkou voľby, ale prežitia.
