Úvod
Konanie zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch je upravené v § 9 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Podľa uvedeného ustanovenia za konanie zamestnávateľa považujeme v prípade zamestnávateľa - právnickej osoby jej konanie prostredníctvom štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a v prípade fyzickej osoby osobné konanie tejto fyzickej osoby. Na miesto nich môžu konať poverení zamestnanci alebo iní zamestnanci (najmä vedúci zamestnanci), pokiaľ im to vyplýva z funkcie určenej organizačnými predpismi. V tomto príspevku sa pokúsime priblížiť situácie, kedy sa konanie poverených a vedúcich zamestnancov považuje za konanie zamestnávateľa.
Poverený zamestnanec
V pracovnoprávnych vzťahoch môžu v mene zamestnávateľa konať okrem štatutárneho orgánu, resp. člena štatutárneho orgánu, aj poverení zamestnanci. Podľa § 9 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.
Pokiaľ z poverenia zamestnanca vyplýva, že jeho súčasťou je aj uzavieranie zmlúv, prípadne dohôd, na ktorých základe dochádza k vzniku alebo zániku pracovnoprávnych vzťahov, je možné, aby pracovnú zmluvu uzavrela so zamestnancom v mene zamestnávateľa osoba odlišná od štatutárneho orgánu zamestnávateľa. Rovnako je možné, aby výpoveď z pracovného pomeru podpísala osoba odlišná od štatutárneho orgánu zamestnávateľa.
Neistý rozsah poverenia: Pokiaľ si zamestnanec nie je istý rozsahom poverenia zamestnanca, odporúčame, aby trval na jeho preukázaní pri realizácií právnych úkonov, z ktorých majú obom účastníkom vzniknúť alebo zaniknúť práva a povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch. V prípade, že poverený zamestnanec prekročí rozsah svojho oprávnenia konať, tieto úkony nebudú zamestnávateľa zaväzovať iba v prípade, že zamestnanec o prekročení oprávnenia vedel alebo musel vedieť.
Neistá existencia poverenia: Právny úkon nebude zaväzovať zamestnávateľa ani vtedy, ak ho v jeho mene urobil zamestnanec, ktorý nebol poverený, avšak len v prípade, ak zamestnanec o prekročení oprávnenia vedel alebo musel vedieť. Preukazovanie vedomosti zamestnanca však v aplikačnej praxi býva zložité, preto je vhodné zamestnávateľom odporučiť, aby o rozsahu udelených poverení informovali svojich zamestnancov.
Poverený zamestnanec nemusí byť zároveň vedúcim zamestnancom. Pre určenie skutočnosti, či ide o vedúceho zamestnanca nie je podstatné (určujúce), akým spôsobom je funkcia (pracovné miesto) formálne označená v pracovnej zmluve, či aké je v rámci zamestnávateľa jeho postavenie vo vzťahu k iným funkciám (pracovným miestam).
Vedúci zamestnanec
Rozhodujúce pre určenie toho, či ide o vedúceho zamestnanca je to, či tomuto vedúcemu zamestnancovi podliehajú zamestnanci, ktorým je oprávnený vydávať záväzné pokyny. Vedúcim zamestnancom môže byť iba taký zamestnanec, ktorému je podriadený najmenej jeden ďalší zamestnanec, ktorému je oprávnený priebežne a sústavne stanoviť a ukladať pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať jeho prácu a dávať mu na ten účel záväzné pokyny. Pre posúdenie postavenia zamestnanca je významné, či je tento stav nadriadenosti funkcie zastávanej zamestnancom iným funkciám konštituovaný právnym predpisom alebo vnútorným (organizačným) predpisom, upravujúcim organizačnú štruktúru zamestnávateľa; pri splnení tejto podmienky nie je právne postavenie vedúceho zamestnanca dotknuté, ak sú pracovné miesta , ktoré sú mu podľa organizačného predpisu podriadené, neobsadené.
Z popisu pozície vedúceho zamestnanca vyplýva, že v zásade nemá oprávnenie dojednávať v mene zamestnávateľa pracovné zmluvy, či dávať výpoveď z pracovného pomeru, pokiaľ na to nebol výslovne poverený zo strany zamestnávateľa.
Pre prekročenie ich oprávnenia konať v mene zamestnávateľa platia rovnaké závery, aké sme uviedli ohľadom povereného zamestnanca.
Záver
Poverený a vedúci zamestnanec disponuje na základe Zákonníka práce oprávnením konať v mene zamestnávateľa. Rozsah jeho oprávnenia je však v jednom prípade daný obsahom poverenia a v druhom prípade šírkou určenou organizačnými predpismi v nadväznosti na funkciu, ktorú vykonávajú.