Žalobca sa žalobou podanou minulý týždeň v pondelok na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky domáhal vydania rozhodnutia o prijatí jeho návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky, a to vzhľadom na skutočnosť, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky odmietol jeho návrh na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.
Nezákonnosť postupu videl žalobca primárne v tom, že rozhodnutie o odmietnutí jeho prezidentskej kandidatúry bolo podpísané podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky a nie jej predsedom. Žalobca argumentoval, že právomoc predsedu Národnej rady Slovenskej republiky podpisovať predmetné rozhodnutie nemôže byť prenesená na podpredsedu parlamentu. Zároveň namietal, že odovzdal potrebných vyše 15 000 podpisov a teda splnil podmienky pre kandidatúru za prezidenta.
Žalovaný považoval žalobné námietky žalobcu za neopodstatnené. Vo vzťahu k zastúpeniu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky jeho podpredsedom uviedol, že podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky zastupujú predsedu Národnej rady Slovenskej republiky v určenom poradí a v plnení jeho úloh, ktorými ich poverí. Ústava Slovenskej republiky pri predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky netrvá na jeho osobnom výkone právomoci predsedu a vzhľadom na ich charakter umožňuje ich výkon aj prostredníctvom podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky. vo vzťahu k počtu podpisov uviedol, že na doručených 785 petičných hárkoch bolo celkovo uvedených 15 209 záznamov občanov podporujúcich petíciu svojimi podpismi s tým, že z uvedeného počtu záznamov komisia zriadená na účely preskúmania súladu predložených petičných hárkov s príslušnými zákonnými ustanoveniami z dôvodu nečitateľnosti mena, priezviska, alebo adresy trvalého pobytu alebo jej neúplnosti, nečitateľnosti dátumu narodenia alebo jeho neúplnosti, respektíve pre chýbajúci podpis občana neuznala 183 záznamov. k zvyšným záznamom v počte 15 026 komisia uviedla, že podpisy občanov uvedené najmenej na 57 hárkoch priložených k návrhu boli vyhodnotené ako nedôveryhodné, nakoľko vznikla dôvodná pochybnosť o relevantnosti podpisu týchto občanov evidovaných na týchto hárkoch. Komisia vyjadrila presvedčenie, že na predmetných hárkoch nešlo o vlastnoručný podpis konkrétne uvedených občanov, teda petičné hárky nespĺňali zákonnú podmienku, ktorou je vlastnoručný podpis občana oprávneného voliť do Národnej rady Slovenskej republiky podporujúceho petíciu. Celkovo bolo takto vyhodnotených 1 101 podpisov.
Senát č. 11 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky po zvážení všetkých okolností dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti, v ktorej žalobca namietal splnenie podmienky plynúcej z článku 101 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, a teda, že petíciu podpísalo viac ako 15 000 občanov Slovenskej republiky. v tomto smere Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uviedol, že identifikácia pisateľa prostredníctvom analýzy rukopisu (tu podpisu) s cieľom určiť autora písomnosti, respektíve určiť pravosť, alebo nepravosť posudzovaného písomného prejavu prináleží výlučne vednému odboru písmo-znalectva a nie komisii, prípadne poradnej komisii Národnej rady Slovenskej republiky a dokonca ani súdu. Z pohľadu iných osôb, respektíve subjektov tak posudzovanie jednotlivých podpisov zostáva v rovine výlučne subjektívnej, a pokiaľ nie je bez akýchkoľvek pochybností jasne preukázané, že nejde o vlastnoručný podpis konkrétnej osoby (čomu musí zodpovedať jasné odôvodnenie v čom konkrétny podpis nezodpovedá požiadavkám vlastnoručného podpisu), potom podľa názoru súdu je potrebné takýto podpis akceptovať a zvlášť vtedy, pokiaľ súčasne nie sú dané pochybnosti o existencii samotnej osoby vo vzťahu ku ktorej sa práve stotožňuje podpis. Táto skutočnosť nebola preukázaná, žalovaný ju ani netvrdil. Rovnako žalovaný nepreukázal tieto ním vytýkané pochybnosti iným relevantným spôsobom, napríklad zabezpečením vyjadrenia dotknutých osôb o tom, že tieto príslušné petičné hárky osobne nepodpisovali. Pokiaľ potom žalovaný bez ďalšieho sám vyhodnotil časť podpisov nachádzajúcich sa na príslušných petičných hárkoch ako nedôveryhodných bez bližšie špecifikovaného odôvodnenia ako k takémuto záveru dospel, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky považoval za nevyhnutné poskytnúť žalobcovi súdnu ochranu.
Zastúpenie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky podpredsedom, respektíve podpredsedami na druhej strane vyhodnotil Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súladné nielen s ústavnoprávnymi pravidlami, ale aj so samotným účelom riadneho a efektívneho plnenia úloh, ktoré prináležia predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Z uvedeného dôvodu Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením rozhodol o prijatí návrhu žalobcu Róberta Šveca na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v predmetnej veci rozhodol v piatok, t. j. 16. februára 2024, teda v zákonnej päťdňovej lehote. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne a je konečné. Písomné odôvodnenie rozhodnutia bude zverejnené v zákonnej lehote.
Vo veci Róbert Švec c/a predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodol senát č. 11 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Jana Hatalová, PhD., LL.M.; sudcovia JUDr. Zdenka Reisenauerová; prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD.; JUDr. Zuzana Šabová, PhD.; JUDr. Martin Tiso (sudca spravodajca).
zdroj: tlačová správa Najvyššieho správneho súdu SR
