Podľa zákona č. 596/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (zákon o advokácii) je advokátom ten, kto je zapísaný do zoznamu, ktorý vedie Slovenská advokátska komora. Do zoznamu advokátov možno zapísať osobu, ktorá splní podmienky podľa § 3 zákona o advokácii, medzi ktoré patrí napríklad získanie vysokoškolského vzdelania v odbore právo, zloženie advokátskej skúšky či bezúhonnosť a spoľahlivosť. Podľa § 1 ods. 2 zákona o advokácii je výkon advokácie „zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu“. Advokát teda zastupuje klientov, či poskytuje právne rady a právnu pomoc. Je to pojem užší ako právnik, keďže právnikom sú všetci, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo.
Nutnosť zastúpenia advokátom v konaní sa líši v závislosti od konkrétneho prípadu a typu konania. V civilnom konaní je upravená v Civilnom sporovom poriadku (CSP), podľa ktorého pôjde o prípady, kedy prebiehajú spory vyvolané alebo súvisiace s konkurzom, reštrukturalizáciou, verejnou preventívnou reštrukturalizáciou alebo neverejnou preventívnou reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. Vo vyššie menovaných situáciách je povinnosť byť zastúpený advokátom, pričom ak si strana napriek tomu advokáta nezvolí, na jej úkony súd nebude prihliadať. Výnimkou by bolo jedine ak by samotná osoba (ak ide o fyzickú osobu), alebo jej zamestnanec či člen ktorý za ňu koná (ak ide o právnickú osobu) mala vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Okrem toho vymedzuje ustanovenie § 91 CSP osobitnú skupinu sporov, pri ktorých osoba nemôže byť zastúpená inou ako odborne spôsobilou osobou – teda osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. To znamená, že táto osoba nemusí byť advokátom, musí však byť vyštudovaným právnikom. Do tejto kategórie radíme spory z ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, spory z ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v spory z právnych vzťahov zo zmenky, šeku alebo iného cenného papiera a spory medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti. V rámci civilného konania je taktiež povinnosť zastúpenia advokátom počas dovolacieho konania.
Povinnosť byť zastúpený advokátom ďalej nachádzame aj pri konaním pred Ústavným súdom, Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) ako aj pred správnym súdom. Pri podávaní ústavnej sťažnosti upravuje zákon o ústavnom súde povinnosť byť v celom konaní zastúpený advokátom. Toto však neplatí, ak je navrhovateľ advokátom. Rovnako platí takáto povinnosť aj pri podávaní sťažnosti na ESĽP. V počiatočnom štádiu konania síce právne zastúpenie potrebné nie je, akonáhle je však sťažnosť oznámená vláde, sťažovateľ musí byť zastúpený advokátom.
V správnom súdnictve taktiež nachádzame všeobecné pravidlo, podľa ktorého musí byť žalobca pred správnym súdom zastúpený advokátom, pričom táto povinnosť za vzťahuje aj na spísanie žaloby. Uvedené však neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Výnimku taktiež tvoria nasledovné konania: žaloby vo veciach stáleho zoznamu voličov a zoznamu voličov, žaloby vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho kraja, žaloby vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí, správne žaloby vo veciach správneho trestania, správne žaloby v sociálnych veciach, správne žaloby vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, žaloby žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, žaloby vo volebných veciach a žaloby vo veciach politických práv. Ďalej sú vylúčené z tejto povinnosti konania o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu a konania, v ktorých je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Aj v trestnom konaní nachádzame situácie, v ktorých musí byť obvinený zastúpený advokátom. Ide o prípady povinnej obhajoby a nachádzame ich vymedzené v § 37 a § 38 Trestného poriadku nasledovne: Po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu v prípravnom konaní ak je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave; ak je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená; ak ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine; ak ide o konanie proti mladistvému; alebo ak ide o konanie proti ušlému. Ďalej musí mať obvinený obhajcu ak to považuje súd (alebo policajt či prokurátor keď ide o prípravné konanie) za nevyhnutné, najmä za prítomnosti pochybnosti o spôsobilosti obvineného sa obhajovať a rovnako aj v konaní o vydanie do cudziny a v konaní, v ktorom sa rozhoduje o uložení ochranného liečenia s výnimkou protialkoholického liečenia alebo protitoxikomanického liečenia.
Pokiaľ ide o vykonávacie konanie kde súd rozhoduje na verejnom zasadnutí, odsúdený musí mať obhajcu v prípade, že je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo je táto jeho spôsobilosť obmedzená; ak ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody mladistvého, ktorý v čase zasadnutia ešte nedovŕšil 18 rokov; ak je obvinený vo väzbe alebo ak je pochybnosť o jeho spôsobilosti sa náležite obhajovať. Odsúdený musí mať obhajcu aj v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch, ak ide o prípady kedy je vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave; ak je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená; či ak ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine. V prípadoch konania o obzvlášť závažnom zločine sa môže obvinený po prvej porade s obhajcom vzdať práva na povinnú obhajobu písomným vyhlásením, pričom toto vyhlásenie môže vziať späť.
V prípade, že obvinený nemá v uvedených prípadoch v rámci trestného konania obhajcu a nezvolí si ho ani v určenej lehote, bude mu ustanovený sudcom pre prípravné konanie, prípadne predsedom senátu v konaní pred súdom. Obhajca môže byť ustanovený aj obvinenému, ktorý preukáže, že nemá dostatočné prostriedky a to aj v prípade, že neexistujú dôvody povinnej obhajoby.
Vyššie vymedzené situácie povinného zastúpenia advokátom predstavujú prípady a konania, v ktorých sa osoba nemôže sama zastupovať, nakoľko ide o právne náročné prípady a procesné postupy, pri ktorých je dôležité mať právnu pomoc odborníka. Ak sa do jednej z týchto situácii dostanete a nemôžete si dovoliť advokáta, je možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
