Keď obec „krachuje“: Podmienky a proces nútenej správy obce

Mesto Martin bolo taktiež v nútenej správe

V roku 2016 zarezonovala vo verejnosti z hľadiska nútenej správy najmä situácia mesta Martin, ktoré  požiadalo Ministerstvo financií SR o zavedenie nútenej správy v marci 2016. Mesto po kauze nevybudovanej lanovky na Martinske hole a následnom neúspešnom súdnom konaní čelilo exekúcii, pričom vlastník pohľadávky voči mestu prostredníctvom exekútora zablokoval mestské účty. Nútená správa zabezpečila lepšiu finančnú situáciu mesta, ktoré napokon v októbri 2017 svoje dlhy doplatilo  a nútená správa mesta bola napokon zrušená.

Prečo sa obec vôbec dostane do situácie, že je nad ňou zavedená nútená správa? Ako uvádza na svojej webovej stránke Združenie miest a obcí Slovenska, „dôvodov  nútenej správy je viac – niekde je dôvodom vysoká úverová zadĺženosť spôsobená rozhodnutiami z minulosti, niekde vysoký stupeň investičných aktivít. Môžu to byť aj dôsledky živelných katastrof - povodní, kalamít, ale aj  zlého riadenia bežných povinností. Pôvodcom  niektorých finančných problémov miest a obcí je aj sám štát – nielen nedostatočnou úrovňou platieb za služby, ktoré si objednáva od obcí, ale aj neskorými úhradami za projekty z fondov EÚ.“[1]

Právna úprava nútenej správy sa nachádza predovšetkým v zákone č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení („ zákon o rozpočtových pravidlách“). Súčasne je k dispozícii i Metodická príručka Ministerstva financií Slovenskej republiky o ozdravnom režime a nútenej správe obce.

Režimu nútenej správy pritom po splnení zákonom daných stanovených podmienok pritom podliehajú nielen obce ale i mestské časti a vyššie územné celky. V prípade mestských častí vykonáva pôsobnosťMinisterstva financií SR vo vzťahu k týmto mestským častiam hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice.

Nútenej správe predchádza ozdravný režim obce

Podľa § 19 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách je obec je povinná zaviesť ozdravný režim, ak celková výška jej záväzkov po lehote splatnosti presiahne 15 % skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka a ak neuhradila niektorý uznaný záväzok do 60 dní odo dňa jeho splatnosti.[2]

Nútenej správe obce obvykle predchádza tzv. ozdravný režim obce. V rámci tohto procesu zákon o rozpočtových pravidlách stanovuje povinnosti samotnej obci ako i jej orgánom spolu s uložením presne určených termínov pre ich plnenie. Avšak v prípade, ak

1. obec nezaviedla ozdravný režim,

2. po skončení hospodárenia v ozdravnom režime trvajú skutočnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách, ktoré odôvodňujú predtým zavedenie ozdravného režimu obce, a to podľa zistení Ministerstva financií SR alebo na základe oznámenia starostu, hlavného kontrolóra obce, audítora, veriteľa obce alebo štátneho orgánu alebo

3. obec opakovane nepredložila výkazy podľa osobitného predpisu.

môže Ministerstvo financií SR rozhodnúť o nútenej správe obce.

Proces zavedenia nútenej správy obce

Pred zavedením nútenej správy Ministerstvo financií alebo ním poverený Úrad vládneho auditu preverí skutočnosti odôvodňujúce jej zavedenie a dôvody neuhradenia záväzku (podľa § 19 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách).  Obec je povinná poskytnúť na uvedené účely nevyhnutne potrebnú súčinnosť vrátane poskytnutia účtovných a iných dokladov potrebných na tieto účely.

Dňom ukončenia preverovania vyššie uvedených skutočností alebo doručenia správy Úradu vladného auditu Ministerstvu financií SR, kterou sa potvrdí neschopnosť obce uhrádzať splatné záväzky, sa začína konanie o zavedení nútenej správy. Ministerstvo finacií vydá rozhodnutie o zavedení nútenej správy obce do 60 dní odo dňa začatia konania, pričom v rozhodnutí zároveň určí núteného správcu.  

Obec zverejní v lehote 7 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy toto rozhodnutie spôsobom v obci obvyklým a súčasne v rovnakej lehote informuje o tejto skutočnosti všetky banky, ktoré vedú účty obce a všetkých svojich veriteľov.

Všetko riadi nútený správca

Ministerstvo financií SR vymenuje núteného správcu obce. Núteným správcom môže byť fyzická osoba, ktorá a) má skončené vysokoškolské vzdelanie a odbornú prax v oblasti financií najmenej päť rokov, b) nie je starostom, členom iného orgánu obce alebo zamestnancom obce, nad ktorou sa zavádza nútená správa, c) nie je blízkou osobou podľa § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení starostovi, členovi iného orgánu obce alebo zamestnancom obce, nad ktorou sa zavádza nútená správa.

Ministerstvo financií uzatvára s núteným správcom zmluvu o výkone činnosti núteného správcu, ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti. Výšku odmeny núteného správcu určí ministerstvo financií a oznámi ju obci. Náklady spojené s výkonom nútenej správy vrátane odmeny núteného správcu uhrádza obec, nad ktorou sa zaviedla nútená správa.

Hospodárenie obce počas nútenej správy

Ak sa obec nachádza v režime nútenej správy platia nasledovné pravidlá:

1. Obec zriadi v banke alebo pobočke zahraničnej banky osobitný účet a na tento prevedie všetky zostatky peňažných prostriedkov vedených na doterajších účtoch okrem peňažných prostriedkov, ktoré je obec povinná viesť na samostatných účtoch podľa osobitného zákona.

2. Akékoľvek nakladanie s peňažnými prostriedkami na účtoch podlieha predchádzajúcemu písomnému súhlasu núteného správcu obce.

3. Obec je povinná do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy zostaviť a schváliť krízový rozpočet na obdobie od zavedenia nútenej správy až do konca rozpočtového roka, v ktorom sa zavádza nútená správa. V rovnakej lehote je obec povinná schváliť aj program konsolidácie rozpočtového hospodárenia vrátane časového harmonogramu splácania svojich záväzkov.

4. Všetky príjmy obce plynú na osobitný účet nútenej správy okrem príjmov, ktoré je obec povinná viesť na samostatných účtoch podľa osobitného zákona. Peňažné prostriedky vedené na tomto osobitnom účte nútenej správy nepodliehajú napríklad výkonu exekúcie.

5. Starostovi, poslancom obecného zastupiteľstva, hlavnému kontrolórovi ani ostatným zamestnancom obce nesmie byť vyplatená odmena.

6. Nútený správca zistí stav hospodárenia obce, pričom obec je povinná umožniť mu nahliadať do všetkých účtovných a iných dokladov potrebných na účely zistenia stavu hospodárenia obce.

7. Počas nútenej správy obec nesmie vstupovať do nových záväzkov vyplývajúcich z prijatia návratných zdrojov financovania s výnimkou prijatia návratného zdroja financovania po predchádzajúcom písomnom súhlase núteného správcu poskytnutého subjektom verejnej správy, bankou alebo pobočkou zahraničnej banky na splácanie záväzkov podľa §19 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách.

Záver

Nútená správa obce sa končí rozhodnutím Ministerstva financií o zrušení nútenej správe obce, ktoré vydá do 60 dní po doručení návrhu núteného správcu, obce alebo po zistení, že pominuli dôvody pre jej zavedenie. Záverom je možné konštatovať, že pre mnohé obce je zavedenie nútenej správy doslova záchranou pred postihom majetku obce exekúciou a súčasne nútená správa zabezpečí fungovanie samosprávnych činností obce.