Kaliňák ustupuje 1: Povolia dvojité občianstvo?

Prečo zakázali dvojité občianstvo?

Pôvodný Zákon o štátnom občianstve[i] z roku 1993 bol odbornou verejnosťou aj laikmi považovaný za štandardnú právnu úpravu, ktorá rešpektovala základné ľudské práva a slobody v zmysle ustanovení Ústavy Slovenskej republiky[ii]. Situácia sa zmenila, keď maďarský politik a dvojnásobný premiér Viktor Orbán začal presadzovať koncepciu dvojitého občianstva občanov maďarskej národnosti v susedných štátoch vrátane Slovenskej republiky. Keď sa v roku 2010 druhýkrát stal premiérom, bez problémov sa mu podarilo presadiť prijatie Zákona o dvojitom občianstve[iii].

Podľa Orbánovej koncepcie mali okrem iných aj slovenskí občania maďarskej národnosti alebo maďarského pôvodu prijať maďarské štátne občianstvo. Maďarská legislatíva im umožnila poberať sociálne dávky a iné príspevky z Maďarska, pracovať alebo študovať v Maďarsku, a dokonca sa aj zúčastňovať na politickom živote Maďarskej republiky. Podľa novej maďarskej ústavy dokonca vznikla druhá (horná) komora maďarského parlamentu, ktorá slúži ako politický zástupca a reprezentatívny orgán maďarských komunít v susedných štátoch vrátane Slovenskej republiky.

Na druhej strane, takýto nepriamy účinok maďarskej legislatívy na štátnom území Slovenskej republiky viacerých národovcov zdvihol zo stoličiek a nezostal bez odozvy. Predstavitelia prvej vlády Róberta Fica avizovali protiopatrenia, ako napríklad zákaz prijímať osoby s dvojitým občianstvom do štátnej služby a takzvanú „Kaliňákovu novelu“ Zákona o štátnom občianstve z roku 2010[iv]. Novelizácia predmetného zákona, pomenovaná po vtedajšom aj súčasnom ministrovi vnútra Róbertovi Kaliňákovi (Smer – SD) nemohla účinne zakázať prijímanie maďarského občianstva príslušníkmi maďarskej komunity na Slovensku. Uzákonila však, že občanovi SR prijatím štátneho občianstva iného štátu bez ďalšieho (lat. ipso facto) zo zákona zaniká štátne občianstvo SR[v].

Je odobratie štátneho občianstva SR protiústavné?

Aj keď dotknutí príslušníci maďarskej komunity na Slovensku namietajú protiústavnosť predmetnej novely, nie je to také jednoznačné. V každom prípade platí, že sporný zákon je platný a účinný a k 1. októbru 2013 pripravil o štátne občianstvo SR 641 slovenských občanov[vi]. Ukázalo sa však, že zákon sa minul účinkom, keďže len 42 z nich prijalo maďarské občianstvo. Ostatní poškodení prejavili záujem najmä o nemecké, rakúske, britské, americké alebo o české občianstvo[vii]. Dvaja bývalí slovenskí občania  prijatím maďarského občianstva po nadobudnutí účinnosti takzvanej „Kaliňákovej novely“ stratili štátne občianstvo SR a obrátili sa so žalobou proti Slovenskej republike na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“)[viii]. ESĽP v júni 2013 ich žalobu zamietol s tým, že úprava slovenského Zákona o štátnom občianstve[ix] nie je retroaktívna a jej prípadnú protiústavnosť môže posúdiť len Ústavný súd SR.

ESĽP v úprave nadobúdania a straty štátneho občianstva SR nevidí porušenie medzinárodných dohovorov o ľudských právach a považuje ju za štandardnú. Keďže slovenskí Maďari nadobudli štátne občianstvo Maďarskej republiky až po nadobudnutí platnosti a účinnosti Kaliňákovej novely, mali vedieť o právnych účinkoch a rizikách svojho konania. Preto museli a mali vedieť, že slobodným a dobrovoľným nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva ex lege stratia slovenské štátne občianstvo. ESĽP dospel k záveru, že nejde o namietané svojvoľné odňatie štátneho občianstva štátnymi orgánmi Slovenskej republiky (podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách)[x].

Prečo Kaliňák zaradil spiatočku?

Rozhodnutie okrem iných privítal aj minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák (Smer – SD) slovami: „Pri tomto rozhodnutí ESĽP ide o ďalšie potvrdenie súladu slovenskej právnej úpravy s medzinárodnými a európskymi štandardmi v otázke nadobúdania a straty štátneho občianstva.“[xi] V jednom sa však minister Lajčák určite mýli, keď považuje otázku dvojitého občianstva za uzavretú a definitívne rozhodnutú. Napríklad maďarský europoslanec Dr. Zoltán Lomniczi má iný názor a žiada prešetrenie postupu slovenských orgánov Európskym parlamentom. Z tohto dôvodu podal Petičnému výboru Európskeho parlamentu (ďalej len „PETI“) petičnú sťažnosť na Slovenskú republiku pre údajný protiprávny a protiústavný stav pri údajnom svojvoľnom odoberaní štátneho občianstva SR[xii].

To však nie je všetko: Ešte v roku 2010 novelizovaný zákon o štátnom občianstve napadla skupina poslancov Národnej rady SR pod vedením poslanca Gábora Gála (Most - Híd). Vo svojej ústavnej sťažnosti namietajú, že ustanovenia predmetného zákona hovoriace o strate štátneho občianstva ex lege tým, že občan SR nadobudne štátne občianstvo iného štátu, sú v rozpore s Ústavou SR[xiii]. Ústavný súd SR prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie, ale dodnes o nej právoplatne nerozhodol. V súčasnosti sťažnosť skupiny poslancov študujú príslušní sudcovia ústavného súdu. Nechceme prejudikovať rozhodnutie Ústavného súdu SR, ale o predpokladanom rozhodnutí svedčí nečakane ústretový postoj Ministerstva vnútra SR. Podľa Ivana Netíka z Tlačového odboru Ministerstva vnútra SR sa ministerstvo zaoberá zmiernením sporných ustanovení e s tým, že v dohľadom čase by do parlamentu malo predložiť novelu zákona o štátnom občianstve so zmiernením režimu straty štátneho občianstva SR ex lege[xiv].