Odňatie pornografických obrázkov väzňovi
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil rozsudok v prípade Chocholáč proti Slovenskej republike. Sťažovateľ sa sťažoval na porušenie článku 8 a 10 Dohovoru. ESĽP posudzoval sťažnosť v rámci práva na rešpektovanie súkromného života a 5 hlasmi proti 2 rozhodol, že došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru. Dvaja sudcovia pripojili k rozsudku nesúhlasné stanoviská.
V tomto prípade si sťažovateľ odpykáva doživotný trest odňatia slobody. V roku 2013 mu väzenské orgány odňali obrázky z časopisov, ktoré boli vyhodnotené ako pornografické a ako také ohrozujúce mravnosť v zmysle § 40 písm. i) zákona o výkone trestu odňatia slobody. Sťažovateľovi bol uložený disciplinárny trest – pokarhanie. Sťažovateľ sa neúspešne obrátil na prokuratúru na dvoch stupňoch, ako aj na ústavný súd, ktorý jeho ústavnej sťažnosti nevyhovel.
Sťažovateľ sa na ESĽP sťažoval na porušenie článku 8 a 10 Dohovoru. ESĽP konštatoval, že sťažnosť podlieha preskúmaniu podľa článku 8 Dohovoru a vyhlásil ju za prijateľnú. Vo vzťahu k podstate sťažnosti konštatoval, že odňatie predmetného materiálu sťažovateľovi a uloženie pokarhania za jeho držbu predstavovali zásah do práva na rešpektovanie súkromného života. Následne skúmal, či bol tento zásah odôvodnený v zmysle článku 8 odsek 2 Dohovoru. Hoci konštatoval, že zásah bol v súlade so zákonom, dospel k záveru, že nebol „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“.
V tejto súvislosti ESĽP uviedol, že výkon trestu odňatia slobody vylučuje intímny kontakt s osobou opačného pohlavia, v sťažovateľom prípade je táto situácia dlhodobá a nič nenaznačuje, že predmetný materiál u neho mohol vyvolať násilné alebo inak nevhodné správanie. Materiál tohto druhu je bežne dostupný cez distribúciu tlače pre dospelú populáciu a dostupné informácie naznačujú, že bol držaný v súkromnej sfére sťažovateľa. ESĽP poukázal na konštatovanie ústavného súdu, že zákonná úprava neumožňuje neprihliadať na individuálne záujmy a že správa ústavu na výkon trestu odňatia slobody nemá možnosť zaoberať sa individuálnymi prípadmi. Predmetný zákaz tak predstavoval všeobecné a nerozlišujúce obmedzenie neumožňujúce posúdiť proporcionalitu v jednotlivom prípade. ESĽP preto dospel k záveru, že došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru.
Čo sa týka spravodlivého zadosťučinenia, sťažovateľ požadoval 75 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy a 850 eur za náklady a výdavky. ESĽP sťažovateľovi priznal 2 600 eur z titulu nemajetkovej ujmy.
zdroj: Ministerstvo spravodlivosti SR
celé rozhodnutie k dispozícii na tomto odkaze.
Namiesto diamantov mal v bruchu škrupinky
Český Ústavný súd (ÚS) odmietol sťažnosť muža, ktorý bol podozrivý z pašovania diamantov vo svojom tele. České orgány dostali tip na sťažovateľa z operatívnych zahraničných zdrojov. Po prílete z Venezuely bol premiestnený do nemocnice, kde musel podstúpiť vyšetrenie brucha. CT vyšetrenie potvrdili prítomnosť dvoch malých neznámych predmetov, a preto bolo mužovi podané laxatívum. Namiesto colníkmi očakávaných diamantov z muža vyšli iba vaječné škrupinky.
Muž sa obrátil najprv na obvodný súd v Prahe so žalobou, ktorou od rezortu spravodlivosti žiadal odśkodné vo výške 100 000 korún českých za nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Táto žaloba bola zamietnutá a nepochodil ani s odvolaním na mestskom súde ani dovolaním na Najvyššom súde ČR.
Pred ÚS muž tvrdil, že vyšetrením a podaním laxatíva bolo zasiahnuté do jeho práva nebyť podrobený mučeniu a inému neľudskému alebo ponižujúcemu zásahu.
ÚS však má za to, že polícia postupovala v súlade so zákonom a ani sa nepriblížila k definícii zlého zaobchádzania so zadržaným.
zdroj: Česká justice
Disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu ČR porušil právo na spravodlivý proces.
Tak znie verdikt Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) zo dňa 23.06.2022 vo veci Grosam vs. Česká republika.
Vo veci samej išlo o prípad českého exekútora, ktorý v roku 2008 spísal exekútorský zápis, ktorým dlžník (v tom čase významná telekomunikačná spoločnosť) vyjadril súhlas s prípadným vymáhaním svojho dlhu vo výške cca 2 690 000 EUR. Exekútor verifikoval, že osoba konajúca za dlžníka - finančný riaditeľ spoločnosti- bol oprávnený v mene spoločnosti konať. Exekútorský zápis je inštitútom českého práva, ktorý exekútor vydá na žiadosť a osvedčuje ním skutkový dej alebo stav veci, napríklad splnenie dlhu, stav nehnuteľností a pod.
Splnomocnenie finančného riaditeľa dlžníka však bolo obmedzené na finančné operácie do výšky 1 500 000 KČ (približne 60 000 EUR), preto dňa 21.5.2010 podal minister spravodlivosti na súdneho exekútora (sťažovateľa) žalobu za spísanie exekútorského zápisu. Ústne pojednávanie pred disciplinárnym senátom Najvyššieho správneho súdu sa uskutočnilo v roku 2012. Disciplinárny senát rozhodol o vine sťažovateľa a uložil mu pokutu vo výške 350 000 CZK (cca 14 200 EUR) vzhľadom na fakt, že nešlo o prvé previnenie sťažovateľa, a zároveň išlo o závažnú vec pre dlžníka.
Pretože voči takémuto rozhodnutiu neexistuje možnosť odvolania, sťažovateľ sa obrátil na Ústavný súd Českej republiky. Ústavný súd sťažnosť zamietol.
Sťažovateľ sa preto rozhodol obrátiť na ESĽP. ESĽP v predmetnej veci upozornil Českú republiku na povinnosť ukončiť porušovanie práva tak, ako bolo zistené ESĽP a zároveň napraviť systém disciplinárnych konaní. ESĽP sa stotožnil s argumentáciou sťažovateľa v časti zloženia disciplinárneho senátu. Podľa názoru ESĽP neexistujú kritéria výberu, ktoré by boli jasné, zrozumiteľné a transparentné. Disciplinárny senát totiž okrem sudcov tvoria aj prísediaci - príslušníci konkrétnej právnickej profesie.
V danom prípade prísediaci boli dvaja exekútori - potenciálni sťažovateľovi konkurenti, čo ESĽP vyhodnotil tak, že sťažovateľovi bolo uprené jeho právo na nezávislý a nestranný súd. Sťažovateľ sa navyše nemohol proti rozhodnutiu odvolať, preto ESĽP konštatoval porušenie čl. 6 ods. 1 (práva na spravodlivý proces) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Pre úplnosť dodávame, že po vzniku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (NSS SR) v roku 2021, v rámci výkonu jeho právomocí Najvyšší správy súd Slovenskej republiky koná a rozhoduje aj o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov, notárov a exekútorov. Túto právomoc majú práve disciplinárne senáty a ich činnosť, ako i samotné konanie upravuje Disciplinárny poriadok NSS SR. Od 1. februára 2022 sú disciplinárne senáty tohto súdu plne obsadené a začali tak začať vykonávať svoju rozhodovaciu činnosť.
Prísediaci sa určujú náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov. Znamená to, že ak je disciplinárne obvineným sudca, prísediaci sa vyberú z databázy, ktorú navolili členky a členovia Súdnej rady SR. Ak je disciplinárne obvineným prokurátor, prísediaci sa vyberú z databázy prokurátorov zvolených Radou prokurátorov SR. Pokiaľ ide o súdnych exekútorov a notárov, prísediaci sudcovia sa vyberú z databáz ich komôr.
