Právo byť „nudný v práci"
Výpoveď v práci za to, že nie ste zábavný? Aj to sa deje vo svete. V tomto prípade ide o Francúza, ktorý bol v roku 2015 prepustený z práce za to, že je nudný – t. j., že sa nezúčastňoval večierkov a iných typov podujatí s kolegami.
Francúzska konzultačná spoločnosť tvrdí, že pri budovaní tímu povzbudzuje svojich zamestnancov, aby sa po práci stretávali „pri poháriku“. Pán T. (meno nebolo zverejnené) podľa zamestnávateľa odmietol túto politiku zamestnávateľa. A za to, že bol nudný a ťažko sa s ním pracovalo, dostal od zamestnávateľa výpoveď.
Parížsky kasačný súd však rozhodol, že zamestnanec má právo odmietnuť zúčastniť sa firemnej párty a nariadil bývalému zamestnávateľovi pána T., aby mu vyplatil približne 3 000 eur. Dodal, že zamestnávateľ je povinný rešpektovať súkromný život zamestnanca.
Súd zároveň uviedol, že zamestnávateľ nútil zamestnancov podieľať sa na rôznych ponižujúcich aktivitách ako simulované sexuálne akty a používanie rôznych prezývok.
Pán T. žiadal ďalších 460 000 eur ako náhradu škody, súd sa tejto veci bude ešte ďalej venovať.
Faktúra za stravu v karanténe
Na začiatku pandémie COVID-19 skončil mladý slovenský pár takmer na 4 týždne v karanténe. Zariadenie upozornili, že nemajú záujem o stravu, nakoľko tú si zabezpečovali sami. Napriek tomu im jedlo pred dvere izby pravidelne nosili. Keďže za túto stravu odmietli zaplatiť, štát od každého z nich vymáhal viac ako 300 eur.
Spor skončil pred Okresným súdom v Brezne, ktorý konštatoval, že ubytovacie zariadenie s párom neuzatvorilo žiadnu zmluvu alebo dohodu o dodávaní stravy. Žalobca – Ministerstvo vnútra SR – podľa súdu teda nepredložilo dosvedčujúce dôkazy o tom, že mladý pár stravu odoberal.
Sud zrušil trest advokátke za vtip o pohlavnom orgáne
Mestský súd v Prahe zrušil rozhodnutie odvolacieho disciplinárneho senátu Českej advokátskej komory (ČAK), ktorý zamietol odvolanie advokátky Zuzany Candigiliota proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu ČAK. Podľa neho sa advokátka disciplinárne previnila na sociálnej sieti, keď použila podobenstvo o pohlavnom orgáne pri fotografii vtedajšieho starostu.
„Čo je to? Má to dva hrby a na chrbte pohlavný orgán.“
Takto znel komentár k fotografii, na ktorej bol starosta zachytený, ako sedí na ťave.
Komentár sa nepozdával ČAK a rozhodol, že sa advokátka disciplinárne previnila, nakoľko nepostupovala tak, aby neznižovala dôstojnosť advokátskeho stavu, keďže nedodržala pravidlá profesionálnej etiky. Advokátka následne neuspela s odvolaním, v ktorom argumentovala, že v danom momente nevystupovala ako advokátka a nepoužila žiaden vulgarizmus.
Avšak podľa ČAK ak advokát kohokoľvek, obzvlášť orgán verejnej moci, označí za pohlavný orgán, ide jednoznačne o urážku dotýkajúcu sa veľmi intenzívne cti tejto osoby.
Proti rozhodnutiu ČAK podala advokátka žalobu. Mestský súd v Prahe v januári tohto roku rozhodnutie disciplinárneho senátu zrušil, nakoľko je podľa jeho názoru z časti nepreskúmateľné. V apríli však ČAK rozhodol opäť a to tak, že zotrval na predchádzajúcom verdikte. V októbri mestský súd v Prahe toto rozhodnutie zrušil a to z rovnakého dôvodu, ako predtým. Podľa súdu sa totiž ČAK nevysporiadala s námietkami advokátky o rozdielnom prístupe ČAK k výrokom svojich členov. ČAK teda čaká opäť nové rozhodnutie, na ktoré sme aj my zvedaví.
zdroj: www.ceska-justice.cz
Nezákonné zaistenie
Sťažovateľ sa v dôsledku jeho nezákonného zaistenia od 19. októbra 2016 do 20. decembra 2016, ktoré bolo konštatované v rozhodnutí správneho súdu z februára 2017, žalobou z 13. decembra 2017 na okresnom súde proti Slovenskej republike domáha náhrady nemajetkovej ujmy.
Konanie okresného súdu, ktorý ani po takmer piatich rokoch od podania žaloby nerozhodol, podľa Ústavného súdu SR nesmeruje k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa. Naopak, prehlbuje ju. Okrem zrejmých odstupov medzi jednotlivými úkonmi súdu a zmien v osobách sudcov je hlavnou príčinou tohto stavu pasivita a neschopnosť okresného súdu vyjadriť svoj čo i len predbežný právny názor nielen smerom k rozhodnutiu vo veci samej, ale ani k rozhodnutiu o tom, aké dôkazy majú byť v spore vykonané.
Namiesto toho sa okresný súd stal pasívnym čitateľom množstva nad rámec zákonnej úpravy zaslaných podaní strán, zberateľom desiatok priložených súdnych rozhodnutí a poslucháčom opakujúcich sa vyjadrení strán na pojednávaniach, na ktorých sa nielenže nevykonáva dokazovanie, ale ani sa neurčuje to, ako sa ďalej v spore sťažovateľa a žalovaného štátu bude pokračovať. Táto neefektívna činnosť súdu viedla k prieťahom, pre ktoré vec nie je ani po takmer piatich rokoch od začatia konania rozhodnutá.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov skúma ústavný súd s ohľadom na okolnosti prípadu z pohľadu právnej a faktickej zložitosti veci, správania účastníka, postupu súdu a prihliada aj na význam sporu pre sťažovateľa.
Namietaná vec nie je po právnej stránke nadmerne zložitá a nevyžaduje náročné dokazovanie. Postup sťažovateľa zásadne neovplyvnil priebeh konania. Význam veci pre sťažovateľa vyplýva z toho, že sa domáha odškodnenia ujmy, ktorá mu vznikla v súvislosti s nezákonnosťou rozhodnutia, na základe ktorého bol štátom 63 dní pozbavený osobnej slobody. V napadnutom konaní však napriek uvedeným skutočnostiam ani po takmer piatich rokoch od podania žaloby nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu veci.
Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že postupom okresného súdu bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Vzhľadom na to, že v spore nie je právoplatne rozhodnuté, bolo okresnému súdu prikázané, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.
zdroj: TS ÚS SR, III. ÚS 486/2022
