Pochybenie exekútora, ktorý predal zabavené víno pod cenu
K vinárovi z južnej Moravy prišiel exekútor v roku 2011. Víno na prevádzke ( 5150 litrov) exekútor na mieste predal jedinému záujemcovi za 72 000 českých korún (14 korún za liter, t. j. približne 0,57 eura). Podľa vinára bola však hodnota vína oveľa vyššia a exekútor by jeho dražbou získal oveľa viac.
Okresný súd v Hodoníne nevyhovel vinárovej žalobe v plnom rozsahu, ale priznal mu náhradu škody vo výške 95 000 Kč a úroky. Súd dal vypracovať aj dva posudky, pričom podľa jedného z nich je možné víno v sude uchovávať počas niekoľkých rokov pri dodržaní skladovacích podmienok. Druhý posudok sa zaoberal obvyklou predajnou cenou sudového vína, ktorá sa podľa posudku pohybuje okolo 30 korún za liter.
Vec sa dostala až pred Najvyšší súd ČR, ktorý sa prvýkrát zaoberal výkladom pojmu „tovar podliehajúci rýchlej skaze“ (věc rychle se kazící).
„Musí ísť o zmenu v negatívnom slova zmysle, pričom hľadiskom (vzhľadom na účel exekučného konania) by mala byť najmä hodnota, prípadne predajnosť veci, a to pri zachovaní obvyklých podmienok pre uchovanie danej veci“,
uvádza český Najvyšší súd.
Záverom súd uviedol, že podľa znaleckého posudku je možné víno uskladňovať v sudoch aj počas viacerých rokov bez straty kvality, ak je víno uskladnené riadne. Sťažovateľ – exekútor podľa súdu nepreukázal, že by predaj vína v dražba nebol ekonomicky ospravedlniteľným vzhľadom k nutným nákladom na uchovanie vína. Z dôvodu, že súd neidentifikoval v postupoch súdov takú vadu, ktorá by viedla k jeho kasačnému zásahu, exekútorovu sťažnosť odmietol.
Odškodné za uniknuté fotografie obetí havárie
Vdova po známom basketbalistovi Kobem Bryantovi má nárok na odškodné vo výške 16 miliónov dolárov za uniknuté fotografie tiel jej manžela a dcéry, ktorí zomreli pri tragickej havárii vrtuľníka v roku 2020. Uniknuté fotografie urobili hasiči a zástupcovia šerifa okresu Los Angeles. Za citovú ujmu musí okres vyplatiť vdove odškodné, rovnako ako aj spolužalobcovi Christopherovi Chesterovi, ktorý pri nehode prišiel o manželku a dcéru.
Zástupcovia šerifa a hasiči mali miesto nehody vyfotografovať na svoje mobilné telefóny a tieto fotografie následne ukazovať ďalším osobám pri posedení v bare a na slávnostnom pracovnom podujatí. Zástupca okresu neúspešne tvrdil, že fotografovanie je v takomto prípade nevyhnutné a že fotky neboli nikdy zverejnené.
Zatvorené fitnescentrá počas pandémie COVID-19
Slovenská republika uspela pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) v konaní o sťažnostiach majiteľov fitnescentier zavretých v rámci boja proti šíreniu vírusu Covid-19.
Prípad sa týkal piatich sťažností v súvislosti s dôsledkami série opatrení prijatých Úradom verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) v rámci prevencie šírenia vírusu Covid-19. Sťažovateľmi boli majitelia fitnescentier, ktoré boli v dôsledku vyššie spomínaných opatrení zatvorené od marca do júna 2020. Sťažovatelia tvrdili, že im v dôsledku toho vznikla majetková škoda a prišli o ušlý zisk, ako aj o klientelu. Sťažovali sa na porušenie práva na pokojné užívanie majetku, zaručeného článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Vláda SR v konaní argumentovala, že sťažnosti predstavujú zneužitie práva na individuálnu sťažnosť, pretože sťažovatelia neinformovali ESĽP o tom, že podali ústavné sťažnosti, ktorými sa sťažovali na porušenie svojich práv na vnútroštátnej úrovni, ani o tom, že boli prijímateľmi štátnej finančnej pomoci v rámci podporných schém na zmiernenie finančných dopadov povinného uzavretia prevádzok alebo obmedzenia ich činností.
ESĽP vo svojom rozhodnutí uviedol, že sťažovatelia mu podali sťažnosti niekoľko mesiacov po tom, ako sa obrátili na ústavný súd a v sťažnostiach výslovne uviedli, že na vnútroštátnej úrovni nemohli dosiahnuť preskúmanie predmetných opatrení ÚVZ SR súdmi ani ústavným súdom. Neinformovali ho ani o výsledku konania na ústavnom súde. ESĽP v tejto súvislosti zdôraznil, že na povinnosť informovať ho o všetkých relevantných skutočnostiach boli sťažovatelia upozornení a boli zastúpení právnym zástupcom. Informácia o konaní pred ústavným súdom sa pritom podľa ESĽP týkala jadra prípadu. Rovnako tak sa prípadu týkala informácia o čerpaní štátnej pomoci.
ESĽP ďalej poukázal na to, že právni zástupcovia sťažovateľov musia preukázať vysokú úroveň profesionálnej obozretnosti a zmysluplnej spolupráce s ESĽP tak, aby ho ušetrili od podávania nepodložených sťažností. V posudzovanom prípade sťažovatelia podľa ESĽP zámerne zamlčali významné informácie a ich sťažnosti majú preto zneužívajúci charakter. Na základe uvedeného ESĽP tieto sťažnosti vyhlásil za neprijateľné.
zdroj: Ministerstvo spravodlivosti SR
Výdajne e-shopov môžu fungovať aj počas sviatkov
Najvyšší správny súd ČR (NSS) posudzoval, či sa zákaz predaja počas štátnych sviatkov týka aj výdajní e-shopov.
Podľa orgánu ochrany spotrebiteľa sa žalobca – spoločnosť Alza mala v tomto prípade dopustiť priestupku, keď počas druhého sviatku vianočného uskutočňovala v prevádzke maloobchodný predaj výrobkov a to uzatváraním kúpnych zmlúv a odovzdávaním predmetu kúpy. Česká obchodná inšpekcia jej za takéto konanie pokutu vo výške 500 000 Kč. Mestský súd túto pokutu potvrdil, spoločnosť sa s kasačnou sťažnosťou obrátila na NSS.
Podľa českého NSS nemožno vydanie tovaru aj napriek uskutočneniu prípadnej platby za tovar pri vydaní považovať za predaj v maloobchode, nakoľko rozhodujúca fáza predaja – uzavretie kúpnej zmluvy – sa neuskutočnila v prevádzke, ale na webových stránkach. Samotné otvorenie prevádzky len na výdaj tovaru zakúpeného cez e-shop tak nemôže byť považované za porušenie zákazu predaja počas sviatkov.
NSS zrušil rozhodnutie mestského súdu aj rozhodnutie obchodnej inšpekcie a vrátil jej vec na ďalšie konanie.
Preskúmanie rozhodnutia trvá viac ako 5 rokov
Sťažovateľ podal 5. januára 2017 žiadosť o poskytnutie informácií adresovanú Správe účelových zariadení Slovenskej republiky (správa), ktorá čiastočne sprístupnila požadované informácie 27. januára 2017. O nesprístupnení časti požadovaných informácií správa nevydala žiadne rozhodnutie a ani tieto dodatočne nesprístupnila, čím došlo k vydaniu tzv. zamietavého fiktívneho rozhodnutia. Sťažovateľ podal proti fiktívnemu rozhodnutiu správy odvolanie, ktoré následne riaditeľka správy aj napriek námietke sťažovateľa o jej nepríslušnosti zamietla. Správnou žalobou z 23. mája 2017 sa domáhal súdneho prieskumu fiktívneho rozhodnutia správy a rozhodnutia riaditeľky. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 13. októbra 2020 zrušil rozhodnutie riaditeľky a vec vrátil na ďalšie konanie. Správa podala proti zrušujúcemu rozsudku kasačnú sťažnosť, o ktorej sa vedie konanie na Najvyššom správnom súde SR, kam bola vec postúpená Najvyšším súdom SR. V zmysle zrušujúceho rozsudku krajského súdu správa postúpila odvolanie na rozhodnutie Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ktoré rozhodnutím z 23. decembra 2020 prerušilo konanie o odvolaní z dôvodu prebiehajúceho konania o kasačnej sťažnosti. Konanie o žiadosti sťažovateľa o sprístupnenie informácií tak ku dňu podania ústavnej sťažnosti trvalo už 58 mesiacov bez právoplatného rozhodnutia vo veci.
Ústavný súd posúdil konanie ako celok z hľadiska záruk garantovaných čl. 6 ods. 1 dohovoru a prihliadol na dĺžku konania pred všeobecnými súdmi, ako aj dĺžku predchádzajúcich konaní vedených administratívnymi orgánmi, ktoré ku dňu rozhodovania ústavného súdu celkovo trvali viac ako 5 rokov. Ústavný súd zdôraznil, že nie je možné akceptovať, aby súdne preskúmanie rozhodnutia, ktoré musí byť administratívnym orgánom vydané v zákonnej lehote niekoľkých dní, trvalo niekoľko rokov, pretože takýto prístup popiera účel a zmysel zákonom ustanovených lehôt na sprístupnenie informácií. Na základe uvedeného ústavný súd konštatoval, že postupom krajského súdu, najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu v napadnutom konaní bolo porušené právo sťažovateľa na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
V priamej súvislosti s neefektívnym postupom krajského súdu aj s nečinnosťou najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu sa sťažovateľ ani po 58 mesiacoch od podania svojej žiadosti o sprístupnenie informácie nedomohol jej sprístupnenia ani súdnej ochrany vo forme právoplatného rozhodnutia v kasačnom konaní v tejto veci. Uvedený stav je v priamej kolízii s obsahom základného práva sťažovateľa na informácie, nezodpovedá štandardným garanciám rýchlej a účinnej realizácie tohto práva a činí ho v tejto veci priam iluzórnym. Preto ústavný súd vyslovil aj porušenie ústavného práva sťažovateľa na informácie podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy.
zdroj: nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 518/2021
