Porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života
Slovensko-nórskemu páru orgány sociálnej starostlivosti odobrali dieťa a zverili ho do pestúnskej starostlivosti. Napriek snahe rodičov sa toto rozhodnutie nepodarilo zvrátiť a dieťa je v pestúnskej starostlivosti už 7 rokov. Rodičia spolu so starou matkou dieťaťa sa pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) sťažovali aj na porušenie práva na rodinný život podľa čl. 8[1] Európskeho dohovoru o ľudských právach (Dohovor) a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6.
Maloletá sa narodila v januári 2015 v Nórsku a rozhodnutím nórskych orgánov z marca 2015 (ktoré bolo následne potvrdené aj nórskymi súdmi) bola odovzdaná do pestúnskej starostlivosti. Podľa súdov maloletej hrozili vážne nedostatky v starostlivosti, ak by bola prinavrátená biologickým rodičom. Tí mali možnosť stretávať sa s dcérou len limitovane, pričom kontakt s maloletou bol napokon stanovený na jednu hodiny trikrát ročne za dohľadu orgánu sociálnej starostlivosti.
ESĽP sťažnosť starej matky odmietol, nakoľko nebola účastníčkou vnútroštátnych konaní a pred vnútroštátnymi orgánmi nepredložila svoje námietky.
Ku konaniu nórskych orgánov ESĽP uviedol, že nič nenaznačuje tomu, že by rodičom zúčastňujúcich sa na dotknutých vnútroštátnych konaniach nebolo umožnené plne sa zúčastniť na tomto rozhodovacom procese, alebo že by tento proces dostatočne nechránil ich záujmy.
Podľa ESĽP boli dôvody súvisiace s nariadením pestúnskej starostlivosti relevantné a ak by sa na ne nahliadalo izolovane, aj dostatočné. Súd však vzal do úvahy aj skutočnosť, že konečné rozhodnutie o starostlivosti bolo vydané až v marci 2016, čo súd považuje za dlhé obdobie. Počas tohto dlhého obdobia došlo k rozsiahlemu zásahu do práva rodiny na rešpektovanie rodinného života.
K obmedzeniu kontaktu rodičov s maloletou ESĽP uviedol, že pri určovaní rozsahu styku bolo do úvahy brané iba udržanie vzťahu medzi rodičmi a dieťaťom v takej miere, aby to nebránili dieťaťu v pripútaní sa k pestúnskym rodičom. Podľa ESĽP malo Nórsko zvážiť aj iné alternatívy, ako trvalé vyrastanie dieťaťa v pestúnskej starostlivosti.
„Vzhľadom na uvedené ESĽP konštatoval, že rozhodnutie o práve styku v tomto prípade neobstojí pri „prísnejšej kontrole“, ktorú ESĽP vyžaduje v prípadoch, keď boli uložené také ďalekosiahle opatrenia, aké boli prijaté v tomto prípade. Preto došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru. Na druhej strane, ESĽP námietku sťažovateľov týkajúcu sa údajne neprimeranej dĺžky vnútroštátneho konania zamietol ako zjavne nepodloženú.“[2]
Rodičom súd priznal 25 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy a 500 eur za náklady a výdavky.
Zbavenie funkcie sudcu za prieťahy v konaní
Disciplinárny senát českého Najvyššieho správneho súdu (NSS) zbavil funkcie sudcu Okresného súdu v Třebíči. Toho žalovala predsedníčka súdu za rozsiahle prieťahy vo viac ako 100 spisoch.
Podľa NSS bol návrh predsedníčky dôvodný, sudca sa dopustil mimoriadne závažných prieťahov a prakticky prestal vykonávať svoju funkciu. Nečinnosť sudcu spadala čiastočne do obdobia núdzových stavov. K tomu však NSS uviedol, že pandémia trvá už tretí rok a základné fungovanie štátu musí byť zabezpečené. Sudcovia sú ústavnými činiteľmi, na ktorých sú kladené vysoké nároky a je prípustné od nich požadovať, aby svoje funkcie vykonávali aj v sťažených podmienkach počas pandémie. Uvedené súd zdôrazňuje hlavne voči trestným sudcom, medzi ktorých patrí aj disciplinárne obvinený – zločinnosť nezmizla ani počas pandémie a spoločnosť musí byť pred ňou chránená.
Ak ide o prieťahy vo väčšom počte konaní, svedčí to podľa NSS o zníženej schopnosti naďalej zastávať sudcovskú funkciu. Prieťahy boli v tomto prípade mimoriadne závažné, rádovo sa ich dĺžka pohybovala v mesiacoch. V jednom prípade však dosiahli viac ako rok a štvrť – napriek tomu, že sa týkali úkonu, pre ktorý Trestný poriadok stanovuje lehotu v dňoch, resp. týždňoch.
Sudca síce stál pred disciplinárnym senátom prvýkrát, ale táto okolnosť nemohla prevážiť nad ostatnými priťažujúcimi skutočnosťami. Rovnako NSS nepovažoval vyšší vek a v dôsledku toho znížené pracovné schopnosti sudcu za poľahčujúce okolnosti.
Disciplinárny senát NSS v nadväznosti na uvedené rozhodol, že iné opatrenie, ako odvolanie sudcu z funkcie, neprichádzalo do úvahy.
rozhodnutie Najvyššieho správne súdu ČR vo veci 11 Kss 1/2021
Konanie o výživnom v trvaní 17 rokov
Sťažovateľka sa pred Ústavným súdom SR okrem iného domáhala vyslovenia porušenia práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ústava) v konaniach týkajúcich sa vyživovacej povinnosti otca sťažovateľky. Podľa sťažovateľky došlo nečinnosťou a nesprávnym postupom okresného, krajského a najvyššieho súdu k zbytočným prieťahom v konaní a z toho dôvodu prebiehajú konania o výživnom pre sťažovateľku už 17 rokov.
Ústavný súd v priebehu rokov opakovane konštatoval porušenie práv sťažovateľky. Podľa ústavného súdu vo veciach výživného (či už pre maloleté alebo plnoleté dieťa) ide o existenčnú otázku, ktorá si zo strany všeobecných súdov vyžaduje efektívne konanie, s mimoriadnou pozornosťou a osobitnou rýchlosťou.
„Ústavný súd konštatuje, že stav, keď konanie o výživnom prebiehalo viac ako 15 rokov napriek opakovanému vysloveniu porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavným súdom, berúc do úvahy charakter konania, jeho význam pre sťažovateľku, je nezlučiteľný s požiadavkami vyplývajúcimi z podstaty základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Extrémne dlhé súdne konanie totiž vo svojej podstate možno kvalifikovať vo vzťahu k sťažovateľke ako odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitiae).“
nález Ústavného súdu SR III. ÚS 491/2021-38
