Predstavte si situáciu, že sa vyberiete na prechádzku s deťmi a zrazu k vám pribehne cudzí pes a pohryzie niekoho z vás, bez toho, že by ste akýmkoľvek spôsobom vyprovokovali takéto chovanie psa, pričom samotné zranenie spôsobené pohryznutím nemusí spočiatku vyzerať vážne.
V prvom rade si vydýchnete, že sa našťastie snáď nič vážnejšie nestalo, ale následne sa začnete zaoberať myšlienkou – je za toto niekto zodpovedný? Obdobne ako vo väčšine situácií v našom živote, aj odpoveď na túto otázku treba hľadať v ustanoveniach právnych predpisov.
V prvom rade, pokiaľ nedošlo k vážnejšiemu poškodeniu zdravia, prípadne poškodeniu vecí, ktoré máte so sebou resp. na sebe, prichádza do úvahy existencia priestupku v zmysel zákona 372/1990 Zb. o priestupkoch, konkrétne podľa § 49 ods.1 písm. b) zákona, podľa ktorého sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví, pričom za tento priestupok je možné uložiť pokutu do 99,00 €.
Za určitých okolností prichádza do úvahy aj prečin Ublíženie na zdraví podľa § 158 zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon), podľa ktorého, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví (pozn. ak nejde o prípad ťažkej ujmy na zdraví) tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Práve porušenie takejto osobitej povinnosti vyplývajúcej napr. zo zákona determinuje, či skutok, pri ktorom nedošlo k ťažkej ujme na zdraví (resp. podľa zákona o priestupkoch vážnejšiemu poškodeniu zdravia), bude posudzovaný ako priestupok, alebo prečin.
Je potrebné uviesť, že vodenie psa je upravené v zákone, konkrétne § 4 zákona 125/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, pričom zákon jednoznačne určuje, že vodiť (akéhokoľvek) psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá, a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť. Vodiť nebezpečného psa, t. j. psa, ktorý už pohrýzol alebo poranil človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, môže mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov len osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony a tento pes musí na verejnom priestranstve mať nasadený náhubok.
Nesplnenie vyššie uvedených zákonných povinností teda jednoznačne definuje porušenie osobitej povinnosti uloženej zákonom a zakladá trestnoprávnu kvalifikáciu skutku. Pokiaľ držiteľ psa splnil všetky zákonné povinnosti a ku skutku napriek tomu došlo, prichádza do úvahy posudzovanie skutku ako priestupku (pozn. toto však neplatí pri ťažkej ujme na zdraví).
V prípade závažnejšieho následku, teda ťažkej ujmy na zdraví (pozn. platí však len pre prípad nedbanlivosti), hrozí páchateľovi trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 2 roky (§157 ods.1 Trestného zákona). Až päť rokov trestu odňatia slobody hrozí, ak bol čin spáchaný na chránenej osobe (napr. dieťati, tehotnej žene, osobe vyššieho veku a pod.) V tejto súvislosti je potrebné posudzovať konkrétne okolnosti prípadu, napríklad aj skutočnosť, či bol pes na vôdzke, alebo bol voľne pustený bez náhubku v miestach, kde nie je voľný pohyb psa povolený, avšak pre samotné stanovenie právnej kvalifikácie podľa § 157 Trestného zákona nie je táto skutočnosť rozhodujúca, ale má vplyv pri posudzovaný priťažujúcich okolností, nakoľko rozhodujúcou skutočnosťou je následok, teda či ide „len” o ublíženie na zdraví alebo ťažkú ujmu na zdraví.
V prípade úmyselného konania, namiesto vyššie uvedenej priestupkovej zodpovednosti a zodpovednosti za nedbanlivostný prečin, prichádza do úvahy zodpovednosť za úmyselný trestný čin spôsobený konaním osoby, ktorá mala psa v držbe v čase útoku, pričom takýmto konaním osoby by napr. mohlo byť huckanie psa a to i v prípade, ak by takýto pes bol na vôdzke. V prípade úmyselného konania hrozí páchateľovi trest odňatia slobody od 6 mesiacov až 2 roky už pri použití základnej skutkovej podstaty (teda aj pri ľahkom ublížení na zdraví) a v prípade ťažkej ujmy na zdraví trest odňatia slobody na 4 až 10 rokov.
Poviete si, páchateľ bude odsúdený, ale čo moje roztrhané nohavice? Aj túto situáciu zákon rieši. Ako poškodený si (aj v rámci trestného konania) môžete uplatňovať nárok na náhradu škody a to nielen tej materiálnej (roztrhané nohavice), ale aj náklady na ošetrenie a pod. V prípade, ak orgán činný v trestnom konaní odkáže vás ako poškodeného na civilné konanie, musí si poškodený tento nárok uplatniť od škodcu v civilnom konaní a to i v prípade, ak nakoniec nebude škodca trestnoprávne resp. priestupkovo riešený, avšak je zrejmé, že k škode došlo útokom psa.
Túto škodu si môžete uplatňovať i v prípade, ak by osoba ktorá mala psa v držbe v čase útoku, nebola priestupkovo príp. trestne zodpovedná napr. z dôvodu nedostatku veku (maloleté dieťa), za ktoré podľa § 422 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) zodpovedá ten, kto je povinný vykonávať nad takouto osobou dohľad. Držiteľ psa a ten, kto psa vedie, je povinný oznámiť svoje meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu osobe, ktorú pes pohrýzol; ten, kto psa vedie, je povinný oznámiť osobe, ktorú pes pohrýzol, aj meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu držiteľa psa. Súčasne je povinný skutočnosť, že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi, oznámiť obci, kde je pes evidovaný.
Držať a viesť psa teda nie je také bezproblémové, ako sa verejnosti spočiatku javí. Je potrebné uvedomiť si, že je s tým spojená vysoká miera zodpovednosti, nielen tej zákonnej, ale aj morálnej, spočívajúcej v tom vopred si uvedomiť, či je nielen zákonné, ale aj morálne vodiť psov na určité miesta napr. k blízkosti detských ihrísk a nechávať ich tzv. na voľno s tým, že „veď taký malý psík, nikdy nikomu neublížil…”. Vždy je niečo prvýkrát!
