Infozákon a jeho najdôležitejšie zmeny

Do medzirezortného pripomienkovania sa dostala veľká novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Navrhovaná úprava je podľa Ministerstva spravodlivosti výrazným posunom pre tých, ktorí o informácie žiadajú a rovnako pre tých, ktorí ich poskytujú. 

Kristína  Jurišová 27. 09. 2017 3 min.

    Hneď na úvod treba povedať, že odborná skupina, ktorá pracovala na predmetnej novele to zaiste nemala jednoduché. Takzvaný infozákon je „citlivá“ téma z viacerých uhlov pohľadu. Tvorcovia legislatívy museli (lepšie napísané chceli) v novele obsiahnuť nielen obavy mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti z možného oklieštenia práva na prístup k informáciám, ale aj obavy poskytovateľov informácií, ktorí pociťujú obavu z prílišnej voľnosti a šikanózneho výkonu práva na informácie.

    Podľa JUDr. Róberta Dobrovodského, PhD. LL.M, ktorý je šéf pracovnej komisie pre tvorbu novely infozákona: „Bolo potrebné nájsť predovšetkým jeden udržateľný kompromis, lebo na jednej strane je právo na informácie, ktoré je ústavou garantované, no na druhej strane je právo verejnej správy vykonávať svoju funkciu efektívne.“ (zdroj: MS SR)

    Aké novinky nás čakajú?

    Novela je naozaj rozsiahla. Návrh zákona upravuje nasledovné oblasti:

    • v osobnej pôsobnosti zákona sa jasne stanovuje, že tzv. verejné podniky, ktoré sú kvázi monopolom (napr. zabezpečujú výber úhrady diaľničných známok za používanie vymedzených úsekov diaľnic, prevádzkujú železničné dráhy, sú jediným poskytovateľom MHD na území konkrétneho mesta alebo zabezpečujú zber a likvidáciu odpadu na území mesta ako jediný subjekt a pod.), majú úplnú sprístupňovaciu povinnosť,
    • vo vecnej pôsobnosti zákona sa vyjadruje, že zákon sa nevzťahuje napríklad na rozbory, analýzy, referáty, odborné stanoviská či prognózy, ak nie sú k dispozícii,
    • zavádza sa žaloba pre prípad, že povinne zverejňovaná zmluva nebola zverejnená, hoci mala byť zverejnená a pre prípad, že bolo na základe nezverejnenej zmluvy plnené,
    • zavádza sa tzv. imunita pre občanov – žiadateľov v prípade ich dobromyseľnosti o šírení poskytnutých informácií,
    • definuje sa legislatívne informácia,
    • v osobnej pôsobnosti zákona sa odstraňuje právna neistota o postavení tzv. verejných podnikov tak, že sa úplne podriaďujú pôsobnosti zákona s možnosťou dovolať sa korektívu hroziacej ujmy v hospodárskej súťaži,
    • v osobnej pôsobnosti zákona sa odstraňuje riziko judikatórnej reštrikcie práva na informácie,
    • rozširuje sa okruh povinne zverejňovaných informácií o osobe, ktorú povinná osoba (okruh sa vzťahuje na ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, orgány miestnej štátnej správy, obce, vyššie územné celky) vymenovala, zvolila alebo inak ustanovila do funkcie štatutárneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu,
    • stanovuje sa rozsah povinne zverejňovaných informácií obcou a vyšším územným celkom,
    • navrhuje sa, aby zmluva týkajúca sa vyporiadania vlastníctva nehnuteľností do vlastníctva Národnej diaľničnej spoločnosti podľa zákona č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti bola povinne zverejňovanou zmluvou,
    • umožňuje sa niektorým povinným osobám „dobrovoľne“ zverejňovať zmluvy v Centrálnom registri zmlúv,
    • predlžuje sa minimálna lehota zverejňovania povinne zverejnenej zmluvy z 5 na 10 rokov,
    • upravuje sa funkcionalita Centrálneho registra zmlúv (napr. lepšia funkcionalita údajov, ochrana pred zmenou údajov v zmluvách, ochrana pred manipuláciou, transparentné pravidlá pri formálnych úpravách zmlúv (zjavné chyby),
    • upravujú sa precíznejšie procesné pravidlá v procese sprístupňovania informácie tak, aby povinná osoba stihla vybaviť žiadosť v stanovenom čase,
    • zavádza sa možnosť žiadateľa a povinnej osoby dohodnúť sa na predĺžení lehoty,
    • zavádza sa možnosť uplatniť príplatok pri tzv. nadmerných žiadostiach (paušalizovaný príplatok za kopírovanie alebo skenovanie jednej A4),
    • zavádza sa možnosť sprístupniť niektoré rozhodnutia a informácie v prípade verejného záujmu na spoznaní obsahu rozhodnutí, ktoré sa môžu dotýkať významných spoločenských otázok (napr. pri trestných činoch korupcie, subvenčného podvodu, skrátenia dane a poistného, neodvedenia dane a poistného, daňového podvodu, marenia výkonu správy daní, trestných činov verejných činiteľov),
    • zamedzenie, aby kontrolovaný subjekt ako povinná osoba „umelo“ vyvolal vnútornú kontrolu s cieľom blokovať verejnosť v jej práve na informácie o podkladoch kontroly.

    (zdroj: MS SR, Dôvodová správa)