Kauza Búrka
Monika Jankovská bola v marci tohto roku zadržaná národnou kriminálnou agentúrou (NAKA) spolu s ďalšími 13 sudcami podozrivými z marenia nezávislosti súdov. Väzobné stíhanie bolo Ústavným súdom schválené len u 5 z nich vrátane sudkyne Jankovskej.
Ako štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti mala pomocou korupcie a nátlaku sprostredkovať súdne rozhodnutie v prospech Mariána Kočnera v kauze zmenky a organizovať ovplyvňovanie súdnych sporov. Dôvodom na väzobné stíhanie bola podľa sudcu najvyššieho špecializovaného súdu Petra Pulmana obava z ovplyvňovania svedkov a marenie vyšetrovania. Obvinená je z trestných činov podplácania a prijímania úplatku.
Domáhanie sa prepustenia
Jankovská v júni, 4 mesiace po svojom zadržaní, prvýkrát požiadala Špecializovaný trestný súd o prepustenie z väzby. Obhajca obvinenej Peter Erdös zdôvodnil jej žiadosť v niekoľkých bodoch. Podľa jeho slov nebolo možné, aby jeho klientka mala možnosť akýmkoľvek spôsobom mariť vyšetrovanie, nakoľko všetci dôležití svedkovia už boli vypočutí a nepreukázalo sa ich ovplyvňovanie. Ďalším argumentom bola nemožnosť pokračovania v trestnej činnosti z ktorej bola Jankovská obvinená, keďže tá sa viazala na verejnú funkciu, ktorú vykonávala v minulosti. Erdös garantoval prítomnosť obvinenej na všetkých pojednávaniach a upozornil na tlak spoločnosti a prísnejšie posudzovanie jeho klientky, ktoré sú podľa neho v rozpore s právnymi princípmi štátu. Prípadné priznanie alebo prísľub spolupráce ako protihodnotu prepustenia Erdös vylúčil. V auguste žiadosť zamietol najprv Špecializovaný a následne aj Najvyšší súd SR.
Jankovskej a dvom jej spoluobvineným čoskoro končí základná sedemmesačná lehota na väzbu v rámci prípravného konania. Z tohto dôvodu podala prokurátorka Valéria Simonová návrh na predĺženie väzby. Špecializovaný trestný súd rozhodol o väznení obvinenej až do marca budúceho roka. Voči tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie a o dĺžke väzby bude rozhodovať Najvyšší súd SR.
Kauza Fatima
Namiesto prepustenia a stíhania na slobode bývalá sudkyňa čelí ďalšiemu obvineniu, ktoré súvisí s trenčianskym lukratívnym barom Fatima. Bývalí majitelia prevádzky Ondrej Janíček a Jozef Strelčík po tretí krát žiadali o znovuotvorenie prípadu, tento krát im súd vyhovel.
Prípad sa mal udiať na začiatku 21. storočia, kedy boli Janíček a Strelčík obvinení z údajného vydierania a v roku 2002 aj odsúdení práve Monikou Jankovskou, ktorá v tom čase predsedala senátu trenčianskeho okresného súdu. Práve vtedy mal mať o bar záujem Peter Čongrády, ktorý sa pohyboval v kriminálnych kruhoch a mal byť členom obávaných Sýkorovcov. Janíček a Strelčík, ktorí si odsedeli dva roky za mrežami tvrdia, že celý prípad bol fabulovaný spôsob akým sa dostať k ich prevádzke. Monika Jankovská mala za ich odsúdenie prijať od Petra Čongrádyho, ktorý sa neskôr podniku zmocnil, úplatok 3 milióny slovenských korún (v prepočte skoro 100 tisíc EUR).
Dôvody protestnej hladovky
Rozhodnutie podstúpiť dobrovoľnú hladovku prišlo práve po obvinení Jankovskej v kauze Fatima. Skutočnosť potvrdil Zbor väzenskej justičnej stráže a aj obhajca obvinenej. Týmto krajným spôsobom reaguje na orgány činné v trestnom konaní, najvyšších ústavných činiteľov a ministerku spravodlivosti. Prístup k jej obvineniam vníma ako trvajúce porušovanie svojich základných práv a slobôd.
Dôvod prvý: nezákonný postup a rozhodnutie vyšetrovateľa Policajného Zboru JUDr. Petra Juhása týkajúce sa Jankovskej obvinenia v kauze Fatima.
Dôvod druhý: neustále porušovanie viacerých základných práv a slobôd najvyššími ústavnými činiteľmi v trestnom konaní vedenom proti obvinenej.
Dôvod tretí: šikanózne a nezákonné zasahovanie Ministerky spravodlivosti SR Márie Kolíkovej do práva na slobodnú voľbu obhajcu obvinenej a spôsobu, akým túto obhajobu zvolená obhajkyňa vedie.
Podľa obhajcu obvinenej si bývalá sudkyňa plne uvedomuje vážnosť a následky svojho konania. Neurčila lehotu svojej hladovky a preto si uvedomuje aj možnosť komplikovaných zdravotných problémov, ktoré môžu končiť smrťou. Peter Erdös hovorí o tomto čine ako o akte zúfalstva. Na pravú mieru uviedol aj voči komu je tento protest namierený, má ísť o poukázanie na snahu urobiť z jeho mandantky exemplárny prípad, založený na silnom tlaku verejnosti a nemožnosť dovolania sa zákonnosti. Jankovská teda nebojuje proti podmienkam väzby ani úkonom v trestnom konaní, naopak dobrovoľne sa im podriaďuje.
Sporné návštevy syna koncipienta a ich možné následky
Tretí dôvod Jankovskej hladovky súvisí s výberom jej právnického tímu, do ktorého patrí aj advokátka Lenka Charvátová. Ten sa ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej javí ako účelový nakoľko syn obvinenej je u spomínanej advokátky zamestnaný ako koncipient. Dôležitým faktom je aj skutočnosť, že syn obvinenej Jakub Jankovský prijal meno svojej manželky a právne teraz vystupuje ako Jakub Vasko. Z tohto titulu mnohonásobne navštevoval svoju matku vo výkone väzby aj napriek kolúznej väzbe obvinenej.
Kolúzna väzba je inštitút ktorým sa predchádza možnému ovplyvňovaniu svedkov, spoluobvinených a mareniu vyšetrovania. V takomto prípade má obvinený sprísnené podmienky návštev rodinných príslušníkov, obdržané balíky sú kontrolované a advokát dodržuje prísnu advokátsku etiku. Podľa zákona návštevu obvineného musí vopred schváliť orgán činný v trestnom konaní alebo súd. Rozdiel medzi návštevou advokáta a civilom spočíva v prítomnosti príslušníka stráže. Rozhovor s obhajcom môže byť vedený bez prítomnosti tretej osoby, príslušník stráže ich môže vidieť, ale nie počuť. Civilné rozhovory môžu byť aj odpočúvané.
V tomto prípade vzniká otázka porušenia právnického, ale aj morálneho kódexu a možnosť marenia vyšetrovania. Touto problematikou sa začala zaoberať práve ministerka Kolíková, ktorá podala návrh na Slovenskú advokátsku komoru (SAK).
Komisia Slovenskej advokátskej komory už voči advokátke Charvátovej začala disciplinárne konanie, sťažnosť vzťahujúcu sa na koncipienta však zamietla ako nedôvodnú. Podľa hovorcu ministerstva spravodlivosti Petra Bublu s týmto záverom ministerka Kolíková nesúhlasí a rozhodla sa podať návrh na začatie disciplinárneho konania aj voči Jakubovi Vaskovi. Spáchanie možného disciplinárneho previnenia sa bude posudzovať na neverejnom konaní senátom SAK. V prípade jeho potvrdenia hrozia rôzne sankcie od napomenutia, peňažnej pokuty, pozastavenie advokátskej činnosti až po vylúčenie z advokátskej komory.
