ESĽP po prvé
Harabin bol v disciplinárnom konaní vedenom Ústavným súdom SR uznaný vinným z disciplinárneho previnenia. Pripomíname, že v tom čase na Harabina podala exministerka Lucia Žitňanská dokopy štyri disciplinárne návrhy a to za nevpustenie kontroly z Ministerstva financií na Najvyšší súd SR (sankciou bola zrážka 70 % z platu na jeden rok). Následne sa ako sťažovateľ v tejto veci obrátil na ESĽP, ktorý svojim rozsudkom z 20. novembra 2012 rozhodol o porušení jeho práva na nestranný súd v súvislosti s disciplinárnym konaním. V rozsudku uviedol, že najvhodnejším spôsobom nápravy porušenia práv v obdobných prípadoch by bolo obnovenie konania pred Ústavným súdom SR. Sťažovateľ vo februári 2013 podal na základe tohto rozsudku návrh na obnovu konania, ústavný súd však jeho návrh zamietol.
ESĽP po druhé
Podľa sťažovateľa bolo zamietnutie jeho návrhu na obnovu konania svojvoľné a porušilo jeho práva na spravodlivé súdne konanie, čím došlo podľa neho k opakovanému porušeniu jeho práv.
V poslednom konaní sa teda na ESĽP - Harabin opäť sťažoval na porušenie:
práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1),
záväzku dodržiavať ľudské práva (čl. 1) a
záväznosti a vykonávania rozsudkov (čl. 46) upravených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
ESĽP vo svojom rozhodnutí v prvom rade konštatoval, že výkon jeho rozsudku z 20. novembra 2012 stále prebieha a že v jeho priebehu došlo k legislatívnej zmene (4. júna 2014 bola prijatá novela ústavy, ktorá s účinnosťou od 1. septembra 2014 zaviedla možnosť obnovy konania pred ústavným súdom na základe rozsudku ESĽP). Harabin tento opravný prostriedok nevyužil z dôvodu, že podľa jeho názoru je legislatívny text nejasný, pokiaľ ide o plynutie lehoty na podanie návrhu v jeho prípade. ESĽP uviedol, že nemá právomoc posudzovať, či zmluvné štáty Dohovoru splnili svoje záväzky vyplývajúce z jeho rozsudkov, keďže táto právomoc je zverená Výboru ministrov Rady Európy.
Verdikt
Pokiaľ ide o tento prípad, ESĽP však uviedol, že v konaní o Harabinovom návrhu na obnovu konania pred Ústavným súdom SR bola posudzovaná len otázka povolenia obnovy pôvodného konania a dôvodom pre zamietnutie návrhu bol nedostatočný právny základ pre povolenie obnovy. Toto konanie preto nemožno považovať za konanie, ktorého predmetom by bolo opätovné preskúmanie konkrétneho disciplinárneho návrhu a z tohto titulu by požívalo záruky článku 6 ods. 1 Dohovoru. Z uvedených dôvodov ESĽP konštatoval, že sťažnosť nespadá do jeho právomoci a ako celok ju vyhlásil za neprijateľnú.