Európsky súdny dvor sa v prípade Tobias McFadden v. Sony Music Entertainement Germany GmbH zaoberal veľmi aktuálnou otázkou bezodplatných a verejne dostupných wifi sietí, ktoré sú častokrát k dispozícií pre zákazníkov rôznych prevádzok bez zadania akéhokoľvek hesla. Je zrejmé, že verejná wifi pritiahne veľké množstvo zákazníkov, no čo je menej zrejmé je práve otázka zodpovednosti za porušenie práv užívateľom verejne dostupnej wifi siete.
Sťahovanie hudobných diel cez verejnú wifi
Pán McFadden prevádzkoval obchod so svetelnou a zvukovou technikou, kde za účelom zvýšiť jeho atraktivitu v očiach potenciálnych zákazníkov, zriadil v ňom bezodplatnú wifi sieť. Prostredníctvom tejto wifi siete bolo hudobné dielo od spoločnosti Sony protiprávne ponúknuté verejnosti a aj stiahnuté, čím došlo k porušeniu autorských práv. Napriek tomu, že národný súd zhodnotil, že sám pán McFadden autorské práva neporušil, ale vo vzťahu k nepriamej zodpovednosti za takéto konanie je možné voči nemu vyvodiť zodpovednosť, keďže wifi sieť riadne nezabezpečil. Tu vystala pre národný súd otázka ohľadom Smernice 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu a najmä o elektronickom obchode ("smernica o elektronickom obchode"), podľa ktorej by taký zodpovednostný vzťah pravdepodobne nemohol vzniknúť.
Prístup k wifi ako púhý kanál
Podľa Smernice o elektronickom obchode poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, teda voľného prístupu k wifi sieti, nezodpovedá za konanie tretích osôb, ak poskytuje službu, ktorá je len „púhým kanálem,“ čo znamená, že sú kumulatívne splnené tieto podmienky: 1. poskytovateľ nie je pôvodcom súboru, 2. poskytovateľ si nevyberá , kto je príjemcom informácie a 3. tieto informácie nevyberá ani neupravuje.
Európsky súdny dvor skonštatoval, že poskytovanie verejnej wifi siete ako prístupu do komunikačnej siete tak, ako ju poskytoval pán McFadden, je kumulatívnym splnením všetkých troch podmienok. Pán McFadden teda nie je zodpovedný za porušenie autorských práv, a preto od neho nemôže autor žiadať odškodnenie za porušenie práv tretími osobami.
Heslo ako riešenie
Jedinou, síce len prevenčnou, možnosťou autora je obrátiť sa na vnútroštátny súd so žiadosťou, aby poskytovateľovi verejnej wifi siete nariadil upustenie od porušovania autorských práv, ktorého sa dopúšťajú jeho zákazníci, ale hlavne, aby takémuto porušovaniu predchádzal s tým, že za účinné predchádzanie považuje Súdny dvor napríklad zabezpečenie internetového pripojenia heslom tak, aby bolo na základe prihlasovacích údajov možné rozpoznať používateľa, čím by sa znemožnila jeho anonymizácia.
