Dňa 15. júna 2017 začala Komisia konanie vo veci porušenia predpisov a Českej republike, Maďarsku a Poľsku zaslala formálne výzvy. Odpovede týchto štátov neboli považované za uspokojivé, pretože žiaden z nich neuviedol, že by mohol na svojom území začať urýchlene s premiestňovaním. Žiadnym z uvádzaných argumentov – či už prípadom Súdneho dvora proti Rade, ktorý sa v súčasnosti prejednáva, no ktorý nemá odkladný účinok, alebo prejavmi solidarity inými spôsobmi, prípadne problémami s vykonávaním bezpečnostných kontrol – nemožno zdôvodniť, prečo neboli prisľúbené miesta, ktoré sú k dispozícii na premiestnenie. Z tohto dôvodu sa Komisia rozhodla prejsť do ďalšej fázy konania o porušení právnych predpisov.
V rozhodnutiach Rady sa od členských štátov vyžaduje, aby v záujme zabezpečenia rýchleho a riadneho postupu premiestnenia každé tri mesiace predložili prísľub týkajúci sa miest, ktoré sú na premiestnenie k dispozícii. Maďarsko od spustenia systému premiestnenia neprijalo vôbec žiadne kroky a Poľsko od decembra 2015 nepremiestnilo ani jednu osobu a nepredložilo žiaden prísľub. Česká republika nepremiestnila nikoho od augusta 2016 a už viac ako rok nepredložila žiadne nové prísľuby.
Ďalšie kroky
Odôvodnené stanovisko je druhým krokom v rámci konania vo veci porušenia právnych predpisov a obsahuje formálnu žiadosť o dodržiavanie práva EÚ, pričom členské štáty vyzýva, aby Komisiu informovali o opatreniach prijatých na dosiahnutie súladu v stanovenej lehote. Vzhľadom na to, že rozhodnutia Rady o premiestnení boli prijaté v reakcii na núdzovú situáciu, a berúc do úvahy opakované výzvy, ktoré boli uvedeným trom členským štátom zaslané, majú teraz orgány Českej republiky, Maďarska a Poľska čas jeden mesiac, namiesto bežnej dvojmesačnej lehoty, na to, aby na uvedené odôvodnené stanovisko reagovali. Ak Komisia nedostane žiadnu odpoveď alebo ak vyjadrenia poskytnuté v odpovedi nebudú uspokojivé, môže sa Komisia rozhodnúť pristúpiť k ďalšej fáze konania vo veci porušenia právnych predpisov a vec predložiť Súdnemu dvoru EÚ.
Súvislosti
Dočasný mechanizmus núdzového premiestnenia bol zriadený v septembri 2015 na základe dvoch rozhodnutí Rady, v ktorých sa členské štáty zaviazali z Talianska a Grécka premiestniť ľudí, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu.
O vykonávaní týchto dvoch rozhodnutí Rady podáva Komisia pravidelné správy o premiestňovaní a presídľovaní, prostredníctvom ktorých vyzýva aj na prijímanie potrebných opatrení. Ako sa uvádza v dnešnej 14. správe o premiestňovaní a presídľovaní, tempo premiestnenia sa v roku 2017 výrazne zvýšilo a od novembra 2016 do júna 2017 prekračoval počet presídľovaní hranicu 1 000 presunov za mesiac, pričom nový rekord predstavuje vyše 3 000 presídlení za mesiac. K 26. júlu bolo celkovo uskutočnených 24 676 premiestení (16 803 z Grécka a 7 873 z Talianska).
Keďže väčšina členských štátov teraz pravidelne predkladá prísľuby a pravidelne premiestňuje, bude bez problémov možné previesť do septembra 2017 všetkých oprávnených žiadateľov, ak sa udrží tempo premiestňovania z Grécka a zvýši sa tempo premiestňovania z Talianska. V tejto záverečnej fáze je dôležité, aby členské štáty premiestnenia urýchlili a predložili dostatočný počet prísľubov na vytvorenie dostatočne veľkého počtu miest na premiestnenie všetkých oprávnených žiadateľov, ktorí pravdepodobne dorazia do 26. septembra. Právny záväzok členských štátov týkajúci sa premiestňovania však určite neprestane platiť ani po septembri: rozhodnutia Rady o premiestňovaní sa uplatňujú na všetkých tých, ktorí prídu do Grécka do 17. septembra 2017 alebo do Talianska do 26. septembra 2017, pričom oprávnení žiadatelia musia byť následne premiestení v primeranom čase.
Ak by sme mali teda zhrnúť stanovisko EÚ a jej argumentáciu v prospech postihovania zmienených štátov, mohli by sme konštatovať, že EÚ neargumentuje samotnou migráciou alebo pomocou utečencom, ale práve naopak. EÚ použíla pomerne "sterilný" argument týkajúci sa povinnosti štátov naplniť povinnosti solidarity a pomoci druhým štátom v núdzovej situácii.
Samozrejme ide o čiste právnu argumentáciu, očistenú od politickej či spoločenskej roviny trvalého riešenia imigrantskej krízy.
Zdroj: Tlačová správa EK
