Poľsko čelí žalobe
Európska komisia sa minulý týždeň rozhodla zažalovať Poľsko. Dôvodom je jeho nový disciplinárny režim pre sudcov.
Problémom sú aktuálne poľské právne predpisy, ktoré umožňujú, aby boli sudcovia všeobecného súdu podrobovaní disciplinárnemu vyšetrovaniu a konaniu, a aby im boli ukladané sankcie na základe obsahu ich rozhodnutí, a to aj v prípade, ak požiadajú Súdny dvor EÚ o prejudiciálne rozhodnutie.
Ako nezlučiteľný s právom EÚ sa javí je aj samotný výber sudcov do Disciplinárnej komory Najvyššieho súdu. Tú totižto tvoria sudcovia vybraní národnou Súdnou radou, ktorá je kreovaná priamo poľským parlamentom. Navyše konkrétne rozhodovanie o podnete vznesenom proti sudcovi nebude riešiť súd „ustanovený zákon“, ale príslušný súd na prejednanie podnetu bude určovaný ad hoc predsedom Disciplinárnej komory.
Daná legislatíva zasahuje do sudcovskej nezávislosti, čo bolo dôvodom, prečo Komisia už v apríli tohto roka zaslala Poľsku formálnu výzvu na odstránenie stavu, ktorý je nezlučiteľný s právom EÚ. Keďže odpoveď a opatrenie Poľska neboli dostačujúce, Komisia sa rozhodla prípad posunúť Európskemu súdnemu dvoru a požiadať o prešetrenie prípadu v skrátenom konaní, aby zabránila možným škodám spôsobených súčasnou poľskou legislatívou.
Ďalší krok proti maďarskej anti-utečeneckej kampani
Komisia sa rozhodla adresovať Maďarsku dôvodné stanovisko v prípade závažného porušovania ľudských práv a európskeho práva. Dôvodom je postoj Maďarska voči migrujúcim osobám. Maďarsko totižto odmietlo poskytnúť jedlo osobám, ktoré boli držané v maďarských tranzitných zónach na hranici so Srbskom.
Osoby, ktoré sa ocitli v maďarských tranzitných zónach z dôvodu, že čakali na svoj návrat do krajiny pôvodu alebo ešte neprebehlo konanie po ktorom by mohli vstúpiť na územie Maďarska, boli presviedčané a nútené, aby neopustili tieto tranzitné zóny, stav sa teda rovnal zadržaniu. V týchto podmienkach nemali po celý čas žiadny prístup k jedlu, čo je v rozpore s európskym právom, ako aj so základnými ľudskými právami.
Európska komisia už v júli zaslala maďarskej vláde formálnu výzvu na vysvetlenie danej situácie a odstránenie nevyhovujúceho stavu. Maďarská vláda na túto výzvu neodpovedala, na čo sa Komisia rozhodla zaslať Maďarsku dôvodné stanovisko s povinnosťou reagovať do 1 mesiaca od doručenia. V prípade, ak sa stanovisko nestretne s pochopením je Komisia pripravená Maďarsko žalovať na Európskom súdnom dvore.
5G siete- budúcnosť kybernetickej bezpečnosti
Členské štáty dňa 9.10.2019 zverejnili Správu o koordinovanom posúdení rizík na úrovni EÚ, pokiaľ ide o kybernetickú bezpečnosť 5. generácie (5G). Cieľom tohto kroku, ako aj niekoľkomesačnej snahy je zaistiť vysokú úroveň kybernetickej bezpečnosti.
5G siete budú tvoriť kostru čoraz digitalizovanejších hospodárstiev a spoločností. Ide o prepojenie niekoľkých miliárd predmetov a subjektov, čoho súčasťou sú aj sektory ako energetika, doprava, bankovníctvo či zdravotníctvo. Nakoľko ide o citlivé údaje, vysoké zabezpečenie je viac než nevyhnutné.
V spomenutej správe samotné členské štát analyzujú výsledky vnútroštátneho posúdenia rizík v oblasti kybernetickej bezpečnosti, identifikujú v nej hlavné hrozby a ich aktérov, najohrozenejšie zariadenia, najzraniteľnejšie miesta a aj niekoľko strategických rizík.
Od zavedenia 5G siete sa očakáva:
- vyššia miera vystavenia útokom a väčšie množstvo potenciálnych vstupných miest pre útočníkov,
- závislosť prevádzkovateľov mobilných sietí od dodávateľov,
- ohrozenie dostupnosti a integrity sietí sa stane hlavným bezpečnostným problémom, keďže 5 G siete sa stanú kostrou dôležitých IT aplikácií, okrem ohrozenia dôvernosti a súkromia sa integrita a dostupnosť týchto sietí stanú hlavným problémom v oblasti národnej bezpečnosti.
Ďalším krokom bude, že sa Skupina pre spoluprácu do 31.12.2019 dohodne na súbore zmierňujúcich opatrení určených na riešenie rizík zistených v Správe. Členské štáty spolu s Komisiou posúdia účinky týchto odporúčaní a zamerajú sa na oblasti, kde bude treba konať. Na posúdenie majú čas do októbra budúceho roka.
Zdroj: Curia
