Projkekt DiscoverEU končí
V rámci štvrtého, a teda posledného kola iniciatívy DiscoverEU, sa prihlásilo vyše 75 000 mladých ľudí. Ide o obľúbený projekt, prostredníctvom ktorého mohli mladí, 18-roční ľudia získať cestovný poukaz, na základe ktorého zdarma cestovali po EÚ.
Aj pri realizácii 4. kola viac ako 20 000 mladých ľudí do 18 rokov bude môcť od 1.4.2020 do 31.10.2020 stráviť na cestách celkom 30 dní. Na svoju cestu budú môcť pritom využiť vlak, autobus či trajekt, a v o výnimočných prípadoch aj lietadlo.
Európska komisia okrem poukazu odovzdá vybraným uchádzačom aj informácie, ako cestovať udržateľne a bude mládež podporovať, aby sa vzájomne skontaktovali s inými vybranými a zdieľali zážitky cestou po Európe.
Viac o aktivitách pre mládež si prečítate na Európskom portáli pre mládež.
Ako financovať ekologický dohovor
Keďže sa EÚ zaviazala, že sa do roku 2050 stane prvým klimaticky neutrálnym zoskupením na svete, začala pripravovať plán zoskupenia verejných financií, ktoré môžu byť za týmto účelom použité. Európska komisia pre naplnenie tejto požiadavky predložila Investičný plán európskeho ekologického dohovoru.
Zdrojom týchto verejných financií by mal byť najmä program InvestEU, ktorý by mal priniesť investície vo výške 1 bilióna eur.
Dôsledkom prechádzania na klimaticky neutrálnu ekonomiku môže byť aj pokles pracovných miest a najmä transformácia rôznych, najmä výrobných sektorov. Preto sa z mechanizmu spravodlivej transformácie bude poskytovať na mieru vytvorená finančná a aj praktická pomoc.
Výsledkom Investičného plánu európskeho ekologického dohovoru by malo byť najmä zmobilizovanie finančných prostriedkov EÚ, ale aj ďalšie iniciatívy, ako napríklad:
- čo sa týka financovania, tak v najbližšom desaťročí sa má zmobilizovať najmenej 1 bilión eur udržateľných investícií,
- z rozpočtu EÚ sa na oblasť klímy vyčlení väčší podiel výdavkov než kedykoľvek predtým, na čo bude podľa očakávaní nadväzovať aj prílev súkromných zdrojov,
- investorom sa budú poskytovať aj nástroje, ktoré by mali fungovať ako stimuly investovanie,
- Komisia poskytne verejnému sektoru v jednotlivých štátoch, ale aj predkladateľom projektov, podporu pri plánovaní, navrhovaní a realizácii projektov.
Okrem samotného investičného dohovoru a záväzkov, ktoré prináša, určité riešenia najmä s ohľadom na znevýhodnené regióny by mal priniesť aj Mechanizmus spravodlivej transformácie, ktorý bude pozostávať z Fondu na spravodlivú transformáciu, špecializovanej schémy spravodlivej transformácie a úverového nástroja pre verejný sektor.
Viac o Investičnom pláne nájdete tu.
Európske hlavné mestá kultúry
Od roku 1985, kedy grécka ministerka kultúry prevzala iniciatívu a začala vyhlasovať Európske mesto kultúry sa označovanie vybraných miest ako Európskych miest kultúry stalo každoročnou tradíciou.
Spomedzi všetkých miest EÚ sa vyberá také, ktorého kultúrny program má silnú európsku dimenziu, teda funguje ako spojivo pre miestnych obyvateľov a umožňuje im participovať na mestskej správe, ako aj celoeurópskej spoločnosti. Okrem participácie by európske hlavné mesto kultúry malo pracovať aj na dlhodobom rozvoji mesta, ale aj priľahlých obcí a okolia.
Z hľadiska mesta má takéto ocenenie či označenie najmä propagačný a marketingový význam. Umožňuje mestu vybudovať si svoj imidž, zapísať sa pod takýmto prívlastkom na mape Európy, a teda ide o dlhodobé kultúrne, sociálne, ale aj ekonomické pozitívne následky tohto titulu.
Za rok 2019 boli Európskymi hlavnými mestami kultúry mestá Plovdiv v Bulharsku a Matera v Taliansku. V roku 2020 si pomyselné žezlo prebrali mestá Rijeka v Chorvátsku a Galway v Írsku. Na rok 2021 sa kultúrne mestá priblížia, nakoľko jedným z nich bude mesto Novi Sad v Srbsku a neskôr Veszprém v Maďarsku pre rok 2023.
Zdroj : Európska komisia
