Nové železnice z Kohézneho fondu
Európska únia investovala 101 miliónov eur z Kohézneho fondu do vylepšenia železničnej trati medzi slovinskými mestami Maribor a Šentilj, ktoré sa nachádzajú na hranici s Rakúskom. Práce na železničnej trati, ktoré sú financované z európskych fondov majú za cieľ znížiť dobu cestovania, zvýšiť rýchlosť, ako aj bezpečnosť na trase, ale aj zabezpečiť zvýšenie kapacít prepravených osôb.
Projekt spočíva v zabezpečení železničných tratí tak, aby bolo možné zvýšiť počet vlakov jazdiacich medzi mestami Maribor a Šentilj zo súčasného počtu 67 na 84 za deň. Okrem vylepšení samotnej železničnej trate prebehne rekonštrukcia aj staníc Maribor Tezno, Maribor, Pesnica a Šentilj, a vylepšiť sa majú aj príslušné tunely.
Vylepšená železničná linka by mala začať svoju prevádzku od februára 2023.
Viac informácií nájdete tu.
Maďarsko pred súdnym dvorom
Európska komisia predložila prípad Maďarska Súdnemu dvoru Európskej únie. Prípad sa týka kriminalizácie aktivít, ktorými rôzne organizácie podporujú žiadateľov o azyl, ako aj obmedzovanie samotného práva na azyl.
Už v júli 2018 Komisia zaslala Maďarsku formálnu výzvu ohľadom tzv. Stop Soros legislatívy. Išlo o označenie zákonov prijatých v Maďarsku, ktorý cieľom bola kriminalizácia aktivít, ktoré podporovali podávanie žiadosti o azyl a o povolenie na pobyt. Na túto výzvu Maďarsko reagovalo len neuspokojivo, Komisia sa tak rozhodla podať proti Maďarsku žalobu Súdnemu dvoru Európskej únie. V žalobe uviedla nesúlad právneho poriadku Maďarska s právom EÚ v nasledujúcich bodoch:
- kriminalizácia podporovania žiadostí a žiadateľov o azyl: maďarská legislatíva obmedzuje právo žiadateľov o azyl komunikovať s relevantnými národnými, medzinárodnými a nevládnymi organizáciami a byť nimi zastupovaní tým, že takúto podporu organizácií kriminalizuje,
- nezákonné obmedzovanie práva na azyl: maďarská legislatíva zúžila predpoklady na priznanie azylu len na tie osoby, ktoré na územie Maďarska prišli priamo zo svojej tretej krajiny, v ktorej bol ich život ohrozený. Teda predchádzajúci prechod inými krajinami znemožňoval žiadateľom získať azyl.
Prípad bude riešený Súdnym dvorom a o výsledkoch vás budeme informovať. Viac informácií o tomto konaní nájdete tu.
Výsledky GDPR boom-u
Už je tomu viac ako rok odkedy sa ochrana osobných údajov stala jednou z hlavných mediálnych tém. Európska komisia sa preto rozhodla pokrok, ktorý od účinnosti Nariadenia o ochrane osobných údajov nastal, zhodnotiť.
Správa, ktorú Komisia vydala hovorí o tom, že väčšina členských štátov vytvorila potrebný právny rámec, ktorý je navyše v jednotlivých krajinách aj uvedený do praxe. Výsledky Eurobarometra z mája 2019 poukázali na to, že sa síce zvýšilo povedomie Európanov o ochrane osobných údajov, avšak sú tam stále nedostatky. Napríklad len 20% Európanov má vedomosť o tom, ktorý orgán verejnej moci je zodpovedný za ochranu ich osobných údajov.
Aj keď nariadenie dosiahlo väčšinu zo svojich cieľov, stále je podľa Komisie priestor na zlepšovanie, a preto v správe uviedla aj sériu krokov, na ktoré sa je potrebné v najbližšom období zamerať:
- momentálne všetky členské štáty s výnimkou Grécka, Portugalska a Slovenska aktualizovali svoje vnútroštátne predpisy alebo sa priblížili európskym pravidlám ochrany osobných údajov. Komisia teda plánuje ďalej dohliadať na plnenie povinností, ktoré členským štátom z tejto oblasti plynú a využívať nástroje ako konanie o porušení povinností a ďalšie v prípadoch neplnenia týchto povinností.
- podpora vnútroštátnych orgánov na ochranu osobných údajov po finančnej aj administratívnej stránke je stále prioritou. Za posledný rok sa prostredníctvom mechanizmu spolupráce riešilo už 516 cezhraničných sporov súvisiacich ochranou osobných údajov, v týchto konaniach sa ukázala podstatná úloha Európskeho výboru pre ochranu údajov. Práve podpora tohto výboru je jednou z ďalších priorít Komisie.
- európske pravidlá ochrany údajov sa v poslednom čase stali akýmsi rámcom aj pre mimoeurópske krajiny. Komisia práve v tejto globálnosti vidí príležitosť, ako zabezpečiť skutočnú ochranu aj pri cezhraničnej výmene údajov a práve preto sa zameriava na rokovania s neeurópskymi štátmi ohľadom takejto výmeny.
Ďalšie informácie nájde na tomto odkaze.
