V slovenských právnych pomeroch sa aj v advokácii odráža vplyv Európskej únie, pričom tento je vyjadrený najmä v kľúčových princípoch výkonu advokácie. Kľúčové princípy nájdeme v Etickom kódexe (CCBE) pre európskych advokátov, ktoré sa vzťahujú na advokátov v rozsahu definície pojmu „advokát“, ktorú obsahuje Smernica 77/249/EHS[1], a na advokátov z pozorovateľských krajín CCBE. Ďalšie dôležité princípy môžeme nájsť v Charte kľúčových princípov európskej advokácie.
Každý advokát, ktorý vykonáva advokáciu v rámci Európskej únie, je týmito princípmi viazaný, nakoľko sú považované za nevyhnutnú podmienku pre riadny výkon spravodlivosti, zabezpečenie dôstojnosti právnych služieb a práva na spravodlivý proces v zmysle požiadaviek Európskeho dohovoru o ľudských právach.
„Advokát/advokátka je povinný(á) nielen presadzovať vec klienta a zastupovať ho, ale zároveň byť poradcom klienta. Úcta k advokátskemu povolaniu je základnou podmienkou právneho štátu a demokracie v spoločnosti.“[2]
V tomto článku sa pozrieme bližšie na niektoré kľúčové princípy, definujeme ich a predstavíme si, ako by mal vyzerať a správať sa správny, spravodlivý advokát.
Nezávislosť advokáta
Množstvo povinností advokátov vyžaduje ich absolútnu nezávislosť od iných vplyvov, najmä takých, ktoré by mohli byť dôsledkom osobných záujmov alebo vonkajšieho nátlaku.
Advokát je povinný vyhýbať sa všetkým zásahom do svojej nezávislosti a nesmie ustúpiť z noriem spojených s výkonom povolania v snahe vyhovieť klientovi, súdu alebo tretej osobe.
Nezávislosť advokáta je kvalita, ktorú očakáva klient aj verejnosť. Táto nezávislosť má byť politická, ekonomická aj intelektová. Advokát by nemal byť závislý od štátu, svojich obchodných spoločníkov ani od klienta.
Mlčanlivosť a dôvera
„Vzťahy dôvery medzi advokátom a klientom môžu existovať iba vtedy, ak v žiadnom smere nedôjde k spochybneniu cti, dôstojnosti a bezúhonnosti advokáta,“
uvádza etický kódex.
Dôvera medzi klientom a advokátom je kľúčovým faktorom pre kvalitné a svedomité zastupovanie klienta pred súdom. Advokátovi sa ťažko obhajujú záujmy klienta, ak mu klient zamlčí podstatné skutočnosti a dôverné informácie. Práve preto by mal advokát prijímať všetky informácie, s ktorými sa mu klient zverí, ako dôverné nie len počas zastupovania svojho klienta, ale aj po skončení tohto vzťahu.
Lojálnosť vo vzťahu ku klientovi
Lojálnosť advokáta voči klientovi možno úzko prepojiť s dôverou, ktorú má, resp. by mal mať klient k advokátovi. Klient advokátovi dôveruje, že je nezávislý a zastupuje len jeho záujmy.
Avšak, aj lojálnosť advokáta voči klientovi má svoje hranice, nakoľko advokát môže zastupovať klientove záujmy iba v rámci platného právneho poriadku. O tejto skutočnosti musí advokát klienta poučiť – t. j. musí ho poučiť o tom, že nemôže konať nečestne a na úkor svojich povinností voči súdom a na úkor výkonu spravodlivosti.
Konflikt záujmov a záujem klienta
Advokát je povinný zdržať sa zastupovania dvoch klientov v jednej veci, ak čo i len hrozí konflikt ich záujmov. To isté platí v prípade, že by mal advokát zastupovať klienta, o ktorom sa dozvedel dôverné informácie od iného zo svojich klientov, či už súčasného alebo bývalého.
Ak by ku konfliktu záujmov došlo počas zastupovania – pričom konfliktom záujmov je aj konflikt záujmu klienta a advokáta – musí advokát takéto zastupovanie okamžite skončiť. Tento princíp je úzko prepojený s princípmi mlčanlivosti, nezávislosti a lojálnosti.
Advokát musí vždy konať v najlepšom záujme klienta. Záujem klienta advokát povinný povýšiť nad vlastné záujmy a nad záujmy ostatných advokátov.
Odmeny za právne služby
Advokát by mal za svoje služby požadovať od klienta primeranú odmenu. Výška odmeny by mala byť klientovi vopred známa a určená v súlade so zákonom a zásadami výkonu povolania.
Advokát nie je oprávnený uzavrieť dohodu o podielovej odmene, tzv. pactum de quota litis. Pod týmto pojmom sa skrýva dohoda medzi advokátom a klientom, prostredníctvom ktorej sa klient zaväzuje zaplatiť advokátovi podiel na výsledku, ktorý klient pri ukončení veci dosiahne.
Advokát má dbať na hospodárnosť konania a vo vhodných prípadoch poskytnúť klientovi informácie o bezplatnej právnej pomoci.
Vystupovanie pred súdom
Advokát preukazuje súdu náležitú úctu a zdvorilosť. Záujmy klienta musí obhajovať čestne a otvorene bez ohľadu na vlastné záujmy a dôsledky, ktoré by čestná a otvorená obhajoba mohla mať na jeho osobu alebo iné osoby
Podľa etických princípov nesmie advokát súdu nikdy vedome predkladať nepravdivé alebo zavádzajúce informácie.
Úcta k ostatným kolegom a profesionálna kolegialita
Tento princíp vychádza už zo samotnej povahy výkonu advokácie. Advokát je spoločnosťou vnímaný ako diplomatická, slušná a nezávislá osoba, ktorá tak vystupuje nie len voči súdu a klientovi, ale aj voči svojim kolegom advokátom.
Úcta k demokracii, právnemu štátu a k výkonu spravodlivosti
Hlavnou úlohou advokáta je zúčastňovať sa na riadnom výkone spravodlivosti, z čoho vyplýva aj tento princíp. Advokát by mal svojim konaním zastupovať záujmy jednak štátu, ako právneho štátu, záujmy svojho klienta a aj záujmy súdu a verejnosti.
Dbať na súlad všetkých zmienených oblastí je náročné, avšak advokáti by mali byť vďaka odbornej príprave schopní ich zosúladiť.
Odborná spôsobilosť advokáta
V advokátskej komore nemôže byť zapísaný nikto, kto neprešiel advokátskymi skúškami, ktoré sú v súčasnosti naozaj veľmi prísne a teda je nepochybné, že v prípade úspešného absolvovania tejto skúšky má advokát potrebné vzdelanie na poskytovanie kvalitných služieb vo svojom odbore.
Samoregulácia advokátskeho povolania
Posledným, avšak nemenej dôležitým princípom je samoregulácia advokátskeho povolania. Podľa presvedčenia CCBE, iba samoregulácia môže garantovať nezávislosť advokátov vo vzťahu k štátu a bez garancie tejto nezávislosti advokáti nedokážu splniť úlohu dôveryhodnosti.
Ako je to na Slovensku?
Etický kódex advokáta teda upravuje najmä povinnosti advokáta ku klientovi, k svojmu povolaniu a kolegom, voči súdu a voči verejnosti. Slovenská advokátska komora (SAK) nemá vytvorený samostatný dokument o etike advokátov, na rozdiel od České advokátní komory, ktorá ešte v roku 1997 prijala Pravidla profesionální etiky a pravidla soutěže advokátů České republiky (etický kodex). Obdobným dokumentom v podmienkach SR je Advokátsky poriadok[3] z 11. júna 2021, ktorý podrobne upravuje výkon advokátskeho povolania, vzťah advokáta ku klientovi, iným advokátom a koncipientom, samotnej komore a v neposlednom rade aj k súdom a iným orgánom verejnej moci.
V rámci prípravy tohto článku sme kontaktovali aj hovorkyňu SAK Mgr. Alexandru Donevovú, ktorá nám etiku advokáta opísala nasledovne:
„Etika advokáta je široký pojem a obsiahnuť všetky možné prípady, s akými sa advokát pri výkone advokácie, ale do určitej miery aj v súkromnom živote môže stretnúť, explicitne nie je možné. Advokáti sú občania ako všetci ostatní a podliehajú univerzálnej morálke, verejnosť však od nich očakáva viac ako od ostatných a zlyhávanie vyvoláva znepokojenie, pohoršenie a antipatie.
Ako jednu zo vstupných podmienok overuje komora bezúhonnosť, ale aj spoľahlivosť (budúceho) advokáta. Advokát sa má riadiť advokátskymi predpismi, v ktorých je aj popísané čo má a nemá robiť v určitých situáciách.
Advokátske predpisy sú predovšetkým Zákon o advokácii, Advokátsky poriadok, ale akýmsi soft-law advokácie sú aj dokumenty medzinárodných advokátskych organizácií, ktorých je SAK členom. Jedným z hlavných ustanovení odkazujúcich na etiku je ustanovenie Advokátskeho poriadku, ktoré ukladá advokátovi povinnosť správať sa tak, aby neznižoval dôstojnosť a vážnosť advokátskeho stavu.“
Výkon advokácie je seriózne a vážené povolanie a preto sa aj od advokátov pri presadzovaní spravodlivosti vyžaduje vysoká miera nezávislosti a dodržiavania všetkých vyššie spomenutých kľúčových princípov. Veríme, že prehľad týchto princípov Vám pomôže pri výbere advokáta, prípadne samotným advokátom pri výkone advokácie.
