Ekonomický prehľad 51. týždňa

Schválený rozpočet má za cieľ stlačiť deficit na 2,6 % HDP

Národná rada minulý týždeň schválila vládou predložený návrh rozpočtu verejnej správy na budúci rok. Ten počíta so znížením deficitu verejných financií na úroveň 2,6 % HDP. Konsolidácia pritom bude budúci rok prebiehať ako na príjmovej, tak aj na výdavkovej strane. Dodatočné príjmy prinesie zavedenie daňových licencií, predĺženie mimoriadneho odvodu pre vybrané odvetvia (energetika, telekom, farmácia) a tiež vyššia výplata dividend štátnych podnikov. Na výdavkovej strane sa očakávajú úspory v dôsledku reformy verejnej správy ESO. Rozpočtu taktiež pomohlo zvýšenie prognózy výberu daní. Predpoklady rozpočtu na budúci rok pokladáme za realistické. 

Problémom rozpočtu je však najmä to, že konsolidácia sa opäť z veľkej časti bude realizovať prostredníctvom jednorazových opatrení, ktoré bude treba následne v roku 2015 nahradiť ďalšími. Navyše, pri pohľade na pomerne pozitívnu daňovú prognózu mohol byť cieľ deficitu nastavený ambicióznejšie. Rozpočet tak ako je postavený dokonca znamená nárast štrukturálneho deficitu. Na druhej strane je pozitívne, že konsolidácia už nie je založená výhradne na príjmoch, ale predpokladá aj znižovanie výdavkov. Za hlavné riziká rozpočtu považujeme možné horšie hospodárenie v zdravotníctve a tiež pomerne vysoké očakávania úspor v rámci reformy ESO, ktoré sa nemusia v takom objeme naplniť.

Priemyselná produkcia pokračovala v rýchlom raste

Priemyselná produkcia v októbri pokračovala v pomerne výraznom raste, keď bola medziročne vyššia o 6,8 %. Oproti predchádzajúcemu mesiacu (7,5 %) to predstavuje iba minimálne spomalenie. Výsledok prekonal očakávania trhu (6,1 %) a bol blízko nášho odhadu (7 %). V medzimesačnom porovnaní produkcia vzrástla o 0,4 %. Zlepšenie produkcie naznačoval aj indikátor sentimentu v priemysle. K rastu opäť najviac prispievala výroba elektrických zariadení, ktorých produkcia výrazne rastie už niekoľko mesiacov po sebe. Rast ťahali aj automobilky, ktoré sa od septembra vrátili po letných dovolenkách do režimu štandardnej produkcie. Pozitívne sa vyvíja aj situácia v gumárenskom a textilnom priemysle.  

Pokles stavebnej produkcie sa v októbri opäť prehĺbil, a to zo septembrových -0,8 % na -5 %. Pokles ťahalo najmä zníženie produkcie v segmente nových stavieb. Medziročný rast v kategórii rekonštrukcií taktiež spomalil. Sentiment v stavebníctve pritom aj naďalej zostáva veľmi negatívny. 

Priemyselný sentiment v novembri klesol, a to najmä z dôvodu poklesu očakávanej produkcie na najbližšie mesiace. Indexy sentimentu v rámci eurozóny (PMI, IFO) síce stále naznačujú zvyšovanie aktivity, avšak priemyselná produkcia v Nemecku – ktoré je naším hlavným obchodným partnerom – minulý mesiac klesla. To naznačuje, že tempo rastu priemyselnej produkcie u nás zrejme v nasledujúcich mesiacoch spomalí.

Inflácia opäť spomalila a dosiahla 0,5 % r/ r

Tempo rastu spotrebiteľských cien v novembri opäť spomalilo, a to z októbrových 0,6 % na 0,5 % medziročne. Náš odhad ako aj konsenzus trhu pritom predpokladal mierny rast. V medzimesačnom porovnaní ceny dokonca klesli o 0,1 %. Opäť prekvapili najmä ceny potravín, ktoré medzimesačne klesli o 0,4 % najmä vďaka poklesu cien ovocia a pomalšiemu rastu cien zeleniny. K nižšej inflácii prispel aj ďalší pokles cien motorových palív, ktoré boli medzimesačne nižšie o 2 %. Rast cien však spomalil aj v ostatných kategóriách. Kým inflácia u nás pokračuje v poklese, rast cien v eurozóne minulý mesiac zaznamenali mierne zrýchlenie. Napriek tomu je pravdepodobné, že inflácia bude v nasledujúcich štvrťrokoch nižšia než na akú sme boli zvyknutí v posledných rokoch. Plánované zníženie regulovaných cien (hlavne elektriny) začiatkom budúceho roka by pritom mohlo infláciu dočasne stlačiť k blízkosti nuly.

Veľká koalícia v Nemecku potvrdená

Nemecké strany  CDU/ CSU a SPD sa dohodli na vytvorení novej vlády tzv. veľkej koalície. Dohode predchádzalo vnútrostranícke referendum v rámci SPD. Zúčastnilo sa ho takmer 370 tisíc členov, pričom 76% z nich hlasovalo za účasť SPD vo vláde. Predsedkyňou vlády bude opäť Angela Merkelová, pričom SPD dostane vo vláde šesť kresiel a CDU/ CSU osem plus post kancelárky. Ministrom financií by mal zostať Wolfgang Schäuble. Program koalície počíta so zavedením plošnej minimálnej mzdy na úrovni 8,5 EUR, dodatočnými investíciami do infraštruktúry v objeme 6 miliárd EUR či snahou o zavedenie dane z finančných transakcií na celoeurópskej úrovni. Súčasne bude pokračovať v presadzovaní prísnej rozpočtovej disciplíny. Z hľadiska zahraničnej politiky sa tak zrejme nič nezmení. Hlasovanie o dôvere kabinetu v parlamente by sa malo uskutočniť už tento týždeň.

Dohoda kongresmanov o rozpočte na tento rok

V Spojených štátoch sa kongresmanom podarilo dosiahnuť predbežnú dohodu o rozpočte na najbližšie dva roky. Demokratickí a republikánski vyjednávači sa dohodli na čiastočnom zmiernení automatických škrtov (sequestriation), ktoré sa aktivovali ešte na jar. Navýšia sa tak najmä výdavky na obranu, ale aj na ďalšie rozpočtové kapitoly. Vyššie výdavky budú kompenzované najmä zvýšením niektorých nedaňových príjmov, ako napríklad letištných poplatkov, ale tiež obmedzením vybraných výdavkov ako aj miernym znížením penzií. Dohoda pritom počíta iba s veľmi miernym znížením deficitu. Rozpočet ešte musia schváliť obe komory kongresu. Dohoda tak výrazne znižuje pravdepodobnosť ďalšej odstávky vlády, ktorá by mohla nastať už v januári.

Indexy PMI naznačujú pokračovanie rastu

Na Slovensku bude tento týždeň zverejnená miera nezamestnanosti za november. Predpokladáme, že nezamestnanosť mierne vzrástla a mohla by dosiahnuť 13,8 %. Pod rast by sa mala podpísať najmä sezóna, keď čísla ovplyvní menšia ponuka práce v poľnohospodárstve a v stavebníctve.

Prehľad trhov

Euro za posledný týždeň voči doláru pokračovalo v posilňovaní a pripísalo si 0,5 %. Obchodovanie na menách V4 bolo minulý týždeň menej volatilné. Maďarský forint aj poľský zlotý sa obchodujú na podobných úrovniach ako pred týždňom. Česká koruna pokračovala v oslabovaní a stratila 0,4 % aj napriek mierne vyššej inflácii. 

Akciové trhy minulý týždeň pokračovali v korekcii, ktorá súvisí aj s očakávaným znižovaním objemu kvantitatívneho uvoľňovania. Americké S&P 500 za posledný týždeň stratilo 1,7 %, nemecký DAX si odpísal 0,9 %.

Výnosy štátnych dlhopisov sa za posledný týždeň výraznejšie nezmenili. Slovenské dlhopisy so splatnosťou v roku 2020 aktuálne dosahujú výnos na úrovni 2 %, dlhopisy 2023 sa obchodujú s výnosmi na 2,6 %.

Krátkodobé medzibankové úrokové sadzby pokračovali v raste, ktorý zrejme súvisí s predčasným splácaním pôžičiek LTRO. Vďaka nemu je na trhoch menej likvidity. 3- mesačný euribor je na úrovni 0,29 %. Dlhšie swapové sadzby sa nezmenili. 5-ročné swapy sa kótujú tesne pod úrovňou 1,15 % a 10-ročné swapy nad 2,05 %.

Fed môže znížiť objem QE 

Hlavnou udalosťou tohto týždňa bude posledné zasadnutie Fed-u v tomto roku. Vďaka pozitívnemu vývoju v americkej ekonomike (najmä trhu práce) je možné, že Fed zníži objem kvantitatívneho uvoľňovania už na tomto zasadnutí. QE by mohlo klesnúť o 10 - 15 miliárd USD mesačne.