Dve strany mince a výpoveď pracovnej zmluvy

Výpoveď pracovnej zmluvy

Sťažovateľka bola zamestaná ako učiteľka na druhom stupni základnej školy od roku 2000. V roku 2010 jej zamestávateľ dal výpoveď z pracovného pomeru, kde ako dôvod uviedol nesplnenie predpokladov vyplývajúcich z právnych predpisov pre výkon činnosti učiteľa na základnej škole podľa zákona č. 563/2004 Sb. o pedagogických pracovnících v platném znění (ďalej len „zákon o pedagogických pracovníkoch“). Proti výpovedi sa bránila prostredníctvom žaloby o neplatnosť výpovede z pracovnej zmluvy.

Konanie pred všeobecnými súdmi

Dôvodnosť žaloby opierala sťažovateľka o tvrdenie, že predpoklady pre výkon účiteľa na základnej škole spĺňa. Ukončila vysokoškolské vzdelanie II. stupňa na ekonomickej fakulte v Prahe a absolvovala aj doplnkové štúdium na Pedagogickej fakulte Univerzity Jana Evangelisty Purkyně v Brne, pre čo podľa jej názoru zákonné podmienky spĺňala. Všeobecné súdy zastali názor, že zákonné podmienky nespĺňa, nakoľko absolvovala len doplnkové štúdium, ktoré nenadväzovalo na vysokoškolské vzdelanie, ale predstavovalo doplnkové vzdelanie k jej strednej hotelovej škole. Absolvovaním takéhoto štúdia teda sťažovateľka dosiahla odbornosť pre vyučovanie na učnovských školách a odborných učilištiach, čo v neposlednom rade vyplývalo z osvedčenia o záverečnej skúške. Preto takto dosiahnutý stupeň vzdelania nepovažovali všeobecné súdy za oprávňujúci k vyučovaniu na druhom stupni základnej školy. Jej žaloba bola z týchto dôvodov zamietnutá.

Odlišný názor Ústavného súdu ČR

Voči rozhodnutiam všeobecných súdov podala sťažovateľka sťažnosť. Po jej preskúmaní dospel Ústavný súd ČR k záveru, že podaná sťažnosť je dôvodná. Za kľúčovú považoval otázku, či sťažovateľka spĺňala nevyhnutnú odbornú kvalifikáciu. Nepovažoval za sporné, že sťažovateľka všetky predpoklady podľa nového zákona o pedagogických pracovníkoch pre učiteľa druhého stupňa základnej školy nespĺňala. Podľa ustanovenia § 30 príslušného zákona sa za pedagogického pracovníka považujú aj pracovníci, ktorí tieto predpoklady spĺňajú podľa doterajších právnych predpisov.

Túto právnu úpravu je podľa Ústavného súdu ČR možno vykladať dvojakým spôsobom. Jeden spôsob výkladu vyplýva z rozhodnutí všeobecných súdov a druhý naznačovala sťažovateľka. K druhému výkladu uviedol nasledovné:

„V dané věci v důsledku výkladu obecných soudů došlo k ukončení pracovního poměru stěžovatelky, což má dopady do jejího základního práva na svobodnou volbu povolání ve smyslu nemožnosti vykonávat práci učitelky na druhém stupni ZŠ. Přitom z předmětné vyhlášky  přímo a jednoznačně nevyplývá, že pojem „doplněné“ (pedagogické studium) je vztažen k časové souslednosti „neučitelského a učitelského“ vzdělání a nikoliv k doplňkovosti ve smyslu obsahovém,  tzn. že  pořadí dosažení vzdělání není rozhodující.  Stěžovatelka prokázala absolvování pedagogického studia a také úspěšné přezkoušení z předmětů psychologie a pedagogiky tak, jak vyhláška vyžaduje. Doplňující pedagogické vzdělání proto lze chápat jako opravňující k výuce na druhém stupni ZŠ a pokud obecné soudy dospěly k opačnému závěru, porušily právo na spravedlivý proces a právo na svobodnou volbu povolání stěžovatelky.“[1]

Ďalej považoval za významnú skutočnosť, že sťažovateľka bola so zamestnávateľom v pracovnoprávnom vzťahu po dobu 10 rokov. Pokiaľ by uzatváral pracovnú zmluvu s novým zamestnancom, bolo by na mieste preverovanie jeho kvalifikácie. V prípade sťažvoateľky však mal podľa Ústavného súdu voliť zdržanlivý a citlivý prístup. Napadnuté rozhodnutia z týchto dôvodov zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.