Sťažovateľ, ktorý podal ústavnú sťažnosť, bol v roku 2015 odsúdený za spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy a dostal trest všeobecne prospešných prác. Trest nevykonal celý, jeho zvyšná časť bola premenená na nepodmienečný trest odňatia slobody. Sťažovateľ však do výkonu trestu nenastúpil. Orgánom činným v trestnom sa nepodarilo sťažovateľa vypátrať a to napriek vydaniu európskeho zatýkacieho rozkazu a žiadosti o vykonanie opatrení nevyhnutných pre vyžiadanie osoby z cudzieho štátu.
Sťažovateľ v roku 2021 prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal o nahliadnutie do trestného spisu. Súčasťou žiadosti o nahliadnutie do spisu bolo plnomocenstvo od sťažovateľa. Substitút obhajcu sa dostavil na súd za účelom nahliadnutia do spisu, avšak na základe pokynu sudcu mu nahliadnutie umožnené nebolo. Sudca uviedol, že má pochybnosti o pravosti plnomocenstva a žiadal jeho predloženie s notársky overeným podpisom sťažovateľa. Preto obhajca notársky overený podpis sťažovateľa zabezpečil a požiadal o nahliadnutie do spisu opätovne. Pravosť overenia podpisu sudca skúmal aj u notárky, ktorá podpis overila. Medzičasom obhajca už tretí krát požiadal o nahliadnutie do spisu. Obdržal však vyrozumenie, v ktorom ho sudca oboznámil s tým, že jeho žiadosti o naliadnutie do spisu nevyhovie.
Odôvodnil to tým, že obhajca neuviedol žiadny dôvod, ktorý by nevyhnutne vyžadoval nahliadnutie do spisu v právoplatne skončenej veci. Ďalej uviedol, že sťažovateľ nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody a s najväčšou pravdepodobnosťou ušiel, aby sa výkonu trestu vyhol a zmaril tým trestné konanie. Sudca sa ďalej pozastavoval nad, podľa neho, absurdnou situáciou, v ktorej si medzinárodne hľadaná osoba (stažovateľ) nechá na území Českej republiky overiť svoj podpis u notára, aby jeho obhajca mohol nahliadnuť do trestného spisu. Sprístupneni údajov zo spisu by podľa sudcu sťažilo zatknutie sťažovateľa a realizáciu súdneho rozhodnutia. V tomto prípade preto považoval záujem spoločnosti na riadnom výkone súdnych rozhodnutí ako prevažujúci nad individuálnym záujmom sťažovateľa, ktorý pred výkonom trestu ušiel.
Ústavný súd Českej republiky (Ústavný súd) sa však najskôr zaoberal tým, či je ústavná sťažnosť prípustná, nakoľko z doterajšej judikatúry Ústavného súdu jednoznačne nevyplýva, či sťažovateľ postupoval správne, ak neumožnenie nahliadnutia do spisu napadol rovno ústavnou sťažnosťou. Ako opravný prostriedok v prípade, ak sťažovateľovi nebolo umožnené nahliadnuť do spisu, je nutné použiť návrh na určenie lehoty na vykonanie procesného úkonu podľa § 174a zákona o súdoch a sudcoch. Ústavný súd konštatuje, že neumožnenie nahliadnutia do spisu nie je typickým príkladom prieťahov v konaní, na ktoré § 174a mieri. Na druhej strane však tento postup súdu, t.j. neumožnenie nahliadnutia do spisu, možno prieťahom v konaní pripodobniť.
Ústavný súd preto uviedol, že v budúcnosti bude ústavné sťažnosti napadajúce postup všetkých súdov spočívajúci v tom, že odsúdenému neumožní nahliadnuť do spisu, považovať za prípustné až po vyčerpaní návrhu na určenie lehoty na vykonanie procesného úkonu podľa § 174a zákona o súdoch a sudcoch. Sťažovateľovu ústavnú sťažnosť nemožno odmietnuť ako neprípustnú pre nevyčerpanie všetkých opravných prostriedkov, pretože táto otázka doposiaľ nebola v judikatúre Ústavného súdu jednoznačne a jednotne riešená. K meritu veci Ústavný súd uvádza, že ústavná sťažnosť je dôvodná.
Jednou zo zložiek práva na obhajobu je aj právo nahliadať do spisu. Trestný poriadok stanovuje, kto a za akých podmienok má nárok nahliadať do spisu. Stanovuje taktieť, kto a za akých okolností môže tieto práva zo závažných dôvodov odoprieť. Preto právo nahliadať do spisu ako zložka ústavne zaručeného práva na obhajobu, a to spoločne s ostatnými zárukami spravodlivého procesu, prináleží nie len obvinenému, ale aj odsúdenému. Jeho právo je pritom možné obmedziť iba na základe zákona a za podmienok § 65 trestného poriadku. Judikatúra pritom nemôže dotvárať ďalšie podmmienky zásahu do práva na obhajobu bez výslovnej zákonnej úpravy.
V sťažovateľovom prípade však súd nahliadnutie do spisu neumožnil preto, lebo žiadosť neobsahovala dôvod nahliadnutia do spisu a sťažovateľ sa vyhýba výkonu trestu odňatia slobody. Tieto dôvody však z § 65 trestného poriadku nevyplývajú a preto neobstoja. Z § 65 trestného poriadku totiž vyplýva, že odsúdený má právo nahliadať do spisu bez toho, aby uviedol dôvody, prečo tak chce urobiť.
Trestný poriadok tiež dovoľuje odoprieť obvinenému nahliadnuť do spisu, avšak len v prípravnom konaní a zo závažných dôvodov. Preto obdobný postup uplatnený voči odsúdenému nemá žiadny zákonný podklad. Preto v prípade, ak súd neumožnil sťažovateľovi, resp. jeho obhajcovi nahliadnuť do trestného spisu, konal v rozpore s § 65 a tým zároveň porušil ústavne zaručené právo sťažovateľa na obhajobu.
Odmietnutie žiadosti o nahliadnutie do spisu taktiež nemôže byť odôvodnené tým, že sťažovateľ nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody a pred orgánmi činnými v trestnom konaní sa skrýva. Postup okresného súdu, resp. jeho sudcu teda nemá oporu v zákone.
Ústavný súd však dal za pravdu názoru sudcu, ktorý vyjadril v jeho vyrozumení, ktorým odmietol žiadosť o nahliadnutie do spisu. Stotožnil sa tým, že je zvláštne, že medzinárodne hľadaný sťažovateľ sa na území Českej republiky zdržiava, navštevuje svojho obhajcu a necháva si u notára overiť podpis. Napriek tomu však túto situáciu nemôže riešiť súd, a už vôbec nie nezákonným odopretím nahliadnutia do spisu. Vypátrať sťažovateľa majú orgány činné v trestnom konaní nie súd, pričom za jeho konanie mu hrozí aj trestné stíhanie.
Ústavný súd preto zhrnul, že v prípade, ak súd odoprie odsúdenému nahliadnuť do spisu v rozpore s § 65 trestného poriadku, porušuje tým právo odsúdeného na obhajobu. Okrem prípravného konania pritom zákon neumožňuje odopretie nahliadnutie do spisu ani z dôvodu, že odsúdený nenastúpil na výkon právoplatne uloženého trestu odňatia slobody a skrýva sa pred orgánmi činnými v trestnom konaní.
Vzhľadom na to, že okresný súd porušil právo sťažovateľa na obhajobu, Ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyhovel a zakázal okresnému súdu pokračovať v porušovaní práv sťažovateľa. Inými slovami, Ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby sťažovateľovi, resp. jeho obhajcovi bezodkladne umožnil nahliadnuť do trestného spisu.
zdroj: nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 8. novembra 2021, sp. zn.: II. ÚS 2156/21
