Sťažovatelia sa na Obvodnom súde pre Prahu 6 (Obvodný súd) svojou žalobou domáhali, aby bola žalovanej spoločnosti Smartwings, a.s. uložená povinnosť zaplatiť im sumu vo výške 800,00 EUR s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnili meškaním letu z Antalye do Prahy o viac ako 3 hodiny. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 zo dňa 11. Februára 2004, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá náhrad a pomoci cestujúcim v leteckej doprave v prípade odopretia nástupu na palubu, zrušenia alebo významného meškania letu (Nariadenie) stanovuje, že v prípade meškania letu o viac ako 3 hodiny patrí cestujúcim náhrada škody vo výške 400,00 EUR.
Žalovaná na podporu svojich tvrdení, že let nedosiahol meškanie, predložila listinu o zázname letu. Obvodný súd žalobu zamietol. Uviedol, že na základe záznamu z letu bolo preukázané, že meškanie letu nedosiahlo tri hodiny. Sťažovateľom teda nevznikol nárok na náhradu škody. V zmysle ustálenej judikatúry totiž nemožno mať pochybnosti o pravdivosti listiny o zázname letu, nakoľko táto listina podlieha kontrole orgánov v leteckej doprave a Obvodný súd ju považoval za vierohodnú.
Sťažovatelia sa následne odvolali. Mestský súd v Prahe (Mestský súd) ako súd odvolací sa však s rozhodnutím Obvodného súdu stotožnil a dal mu za pravdu. Z toho dovôdu sa sťažovatelia rozhodli obrátiť na Ústavný súd Českej republiky (Ústavný súd).
Vo svojej ústavnej sťažnosti namietali, že súdy pri svojom rozhodovaní postupovali tendenčne v prospech žalovanej, nakoľko v rámci dokazovania vychádzali iba z dôkazu, ktorý predložila ona. Tento postup však odporuje zásade voľného hodnotenia dôkazov. Sťažovatelia ďalej namietali postup hodnotenia dôkazu predloženého žalovanou. Podľa ich názoru sa všeobecné súdy v odôvodnení svojich rozhodnutí nevysporiadali ani s ich námietkami.
Ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti konštatoval, že je dôvodná. Pripomenul svoju predchádzajúcu judikatúru vo veci odôvodňovania súdnych rozhodnutí, v zmysle ktorej platí, že požiadavky riadneho odôvodnenia súdnych rozhodnutí je jedným zo základných atribútov riadne vedeného súdneho konania a súčasťou práva na súdnu ochranu. Ak tomu tak nie je, súdne rozhodovanie vykazuje znaky svojvôle a odporuje právu na spravodlivý proces.
Po aplikácii vyššie uvedených záverov na prejednávaný prípad Ústavný súd uviedol, že všeobecné súdy týmto požiadavkám nevyhoveli. Poukázal aj na nález so sp. zn II. ÚS 2226/21, na ktorý upozorňovali aj sťažovatelia, podľa ktorého ak za jediný kľúčový a vierohodný podklad na preukázanie dĺžky oneskorenia letu v cieľovom mieste určenia mal byť pre skúmaný prípad považovaný iba záznam o vykonaní letu, vypracovaný prevádzkujúcim leteckým dopravcom, ktorý má možnosť s údajmi zapisovanými do takého záznamu voľne disponovať podľa svojich záujmov, je taký postup odporujúci zmyslu a účelu Nariadenia, spočívajúci v ochrane cestujúcich ako slabších zmluvných strán. Cestujúci by v takom prípade nemali v spore s prevádzkujúcim leteckým dopravcom fakticky žiadnu možnosť preukázať dĺžku oneskorenia letu, pretože aj keby svoje tvrdenia ohľadom dĺžky oneskorenia letu preukazovali akýmikoľvek inými dôkaznými prostriedkami, napríklad práve výpisy o letoch z rôznych zdrojov, informáciami z letísk či od riadenie letovej prevádzky, svedeckými výpoveďami či inými dôkazmi, bola by pre zistenie dĺžky oneskorenia letu v cieľovom mieste rozhodujúca iba informácia obsiahnutá v zázname o vykonaní letu vyhotoveného prevádzkujúcim leteckým dopravcom, a to bez ohľadu na jej správnosť.
Upozornil aj na to, že súčasťou práva na spravodlivý proces je aj zásada predvídateľnosti súdneho rozhodnutia s tým spojený princíp právnej istoty a legitímných očakávaní strán sporu. Z toho dôvodu akákoľvek zmena interpretácie alebo aplikácie práva všeobecnými súdmi musí byť náležite, presvedčivo a ústavne konformne odôvodnená v rámci odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Mestský súd sa však odchýlil od Ústavným súdom vyššie citovaného nálezu so sp. zn II. ÚS 2226/21. V odôvodnení svojho rozhodnutia však neuviedol, prečo tak urobil a nevysporiadal sa ani s námietkami sťažovateľov, ktoré uplatňuje.
Vzhľadom na všetko vyššie uvedené je teda zrejmé, že tak Obvodný súd ako aj Mestský súd porušili právo sťažovateľov na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Ústavný súd preto obe rozhodnutia zrušil.
zdroj: nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 25. októbra 2022, sp. zn.: I. ÚS 1768/22
