Sťažovateľ sa svojou žalobou domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 250 EUR s príslušenstvom, čo predstavuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo forme paušálnej finančnej kompenzácie za oneskorenie letu vedľajšieho účastníka konania, ktorým bola spoločnosť Smartwings, a.s. Náhrady nemajetkovej ujmy sa žalobca domáhal podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 (Nariadenie).
Podľa článku 7 ods. 1 písm. a) Nariadenia platí, že cestujúcim, ktorých let nepresahujúci 1500 km bol na svojom prílete do miesta určenia oneskorený o viac ako 3 hodiny, patrí paušálna kompenzácia nemajetkovej ujmy spôsobenej významným oneskorením letu vo výške 250 EUR. Predmetný let mal podľa letového plánu odlietať o 12:30 a prílet mal byť o 13:35. Tento let sa však oneskoril, pričom odletel až o 16:11 a pristál o 16:48. Celkové oneskorenie letu teda bolo 3 hodiny a 13 minút.
Obvodný súd pre Prahu 6 (Obvodný súd) žalobu sťažovateľa zamietol. Proti rozhodnutiu Obvodného súdu však odvolanie nie je prípustné. Z toho dôvodu sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť.
Sťažovateľ argumentoval, že Obvodný súd pri rozhodovaní o dôvodnosti nároku ako aj pri dokazovaní postupoval tendenčne v prospech vedľajšieho účastníka. Sťažovateľ totiž na preukázanie svojho nároku ako aj dĺžky oneskorenia letu Obvodnému súdu predložil niekoľko listinných dôkazov z rôznych zdrojov, Obvodný súd zohľadnil iba dôkaz predložený vedľajším účastníkom. Tento dôkaz vedľajší účastník dokonca sám vyhotovil. Išlo o záznam o vykonaní letu (tzv. journey log).
V postupe Obvodného súdu sťažovateľ vidí nedostatočne odôvodnený a tendenčný prístup k hodnoteniu dôkazov pri súčasnom nerešpektovaní zásady civilného súdneho konania, a to zásady voľného hodnotenia dôkazov. Súd podľa jeho názoru dôkazy nehodnotil každý jednotlivo a zároveň všetky vo vzájomnej súvislosti, keď dôkaz predložený vedľajším účastníkom považoval za vierohodný a prisúdil mu najväčšiu dôležitosť.
Okrem vyššie uvedeného sťažovateľ taktiež namietal, že súd pri svojom rozhodovaní nerešpektoval judikatúru vyšších súdov, napríklad Najvyššieho súdu Českej republiky. Spochybnil totiž vierohodnosť listiny, ktorú predložil vedľajší účastník, a to záznam o vykonaní letu. Predmetnú listinu sťažovateľ spochybnil preto, že bola vytvorená vedľajším účastníkom, ktorý mohol s údajmi v listine svojvoľne manipulovať.
Ústavný súd Českej republiky (Ústavný súd) mal za to, že ústavná sťažnosť je dôvodná. Uviedol, že vo svojej judikatúre opakovne zdôrazňuje, že z práva na súdnu ochranu vyplýva aj požiadavka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd je povinný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať so všetkým relevantným, čo v rámci konania vyšlo najavo.
Pre prejednávaný prípad je z ústavnoprávneho hľadiska dôležité aj to, že proti rozsudku Obvodného súdu nebolo možné podať odvolanie. V takomto jednoinštančnom konaní sa totiž od súdu vyžaduje zvýšená starostlivosť, nakoľko prípadné chyby konania nemôžu byť účastníkmi konania namietané v odvolacom konaní. Práve preto Ústavný súd, aj napriek tomu, že prejednávanú vec je možné považovať za bagateľnú, vec prejednal.
Nariadenie smeruje k zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany cestujúcich za súčasného zohľadnenia požiadavky ochrany spotrebiteľa. Zmyslom a účelom Nariadenia teda je chrániť cestujúceho ako slabšiu stranu a spotrebiteľa v prípade, ak mu bol odopretý prístup na palubu lietadla alebo došlo k zrušeniu či významnému oneskoreniu jeho letu. Práve preto Ústavný súd sťažovateľovi dal za pravdu s tým, že ak súd za jediný kľúčový dôkaz na preukázanie dĺžky oneskorenia letu považoval záznam o vykonaní letu vypracovaný vedľajším účastníkom (ktorý je leteckým dopravcom), konal v rozpore so zmyslom a účelom Nariadenia. Ak by mal Obvodný súd pravdu, cestujúci by v prípadnom spore s leteckým dopravcom nemali možnosť preukázať dĺžku oneskorenia letu, nakoľko, ak by aj tieto skutočnosti preukazovali svedeckými vypoveďami či výpismi o letoch z rôznych zdrojov tak, ako to urobil sťažovateľ, rozhodujúca by bola informácia v zázname o vykonaní letu bez ohľadu na jej správnosť.
Ústavný súd sa stotožnil aj s ďalším argumentom sťažovateľa, a to, že letecký dopravca má pri vyhotovení záznamu o vykonaní letu možnosť údaje zapisované do tohto záznamu upraviť podľa svojich potrieb.
Záverom preto Ústavný súd dospel k tomu, že Obvodný súd porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces. Nakoľko toto konštatovanie postačuje na to, aby ústavnej sťažnosti bolo vyhovené, ostatnými námietkami sťažovateľa sa Ústavný súd nezaoberal.
zdroj: nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 7. februára 2022, sp. zn.: II. ÚS 2226/21
