Inštitút dodatočného dedičského konania je zakotvený v ust. § 211 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP). Využíva sa v prípade, ak sa po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, objaví ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh. Súd zvyčajne koná na návrh, avšak v odôvodnených prípadoch (najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy) môže konať aj z vlastnej iniciatívy. V prípade, ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná. Pokiaľ súd po prijatí návrhu na začatie dodatočného konania o dedičstve zistí, že majetok označený v návrhu nie je majetkom poručiteľa, konanie zastaví.
Tento právny inštitút sa v praxi využíva výlučne v prípadoch, kedy sa po právoplatnom skončení dedičského konania objaví majetok, ktorého existencia nebola známa počas dedičského konania. Neslúži na rozšírenie okruhu dedičov ani na nápravu rozhodnutia.
Ako postupovať pri podaní návrhu?
Pokiaľ sa rozhodnete podať návrh na začatie dodatočného dedičského konania, miestne príslušným bude súd, na ktorom bolo konanie o dedičstve právoplatne skončené (§ 159 CMP). Je tomu tak z dôvodu, že dodatočné dedičské konanie v zásade nadväzuje na pôvodné dedičské konanie, s čím súvisí zásada perpetuatio fori – zásada o trvaní súdnej príslušnosti raz určenej až do skončenia konania, bez ohľadu na neskoršie zmeny okolnosti, ktoré sú inak pre určenie príslušnosti rozhodujúce.
Ako sme už v úvode článku uviedli, konanie začína spravidla na návrh navrhovateľa (okrem spomenutých výnimiek). Navrhovateľom je osoba – dedič, ktorá žiada o prejednanie dedičstva po poručiteľovi. Návrh musí mať písomnú formu, možno ho podať buď listinne alebo elektronicky a musí spĺňať všeobecné náležitosti podania podľa ust. § 127 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (CSP), ktorými sú
informácia o tom, ktorému súdu je podanie určené,
kto ho robí,
ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a
podpis navrhovateľa.
Pri podávaní návrhu je nutné uviesť spisovú značku pôvodného dedičského konania, označiť notára, ktorý vo veci konal, kedy bolo dedičské konanie právoplatne rozhodnuté, resp. skončené a označiť kruh dedičov. Okrem toho je nutné preukázať aj vlastníctvo poručiteľa k majetku, ktorý je predmetom návrhu – napr. pri nehnuteľnosti to môžete preukázať listom vlastníctva alebo kúpnou zmluvou a pod. Po začatí dodatočného dedičského konania súd v podstate pokračuje v spôsobe, akým konal pri pôvodnom prejednávaní dedičstva a nadväzuje pri ňom na výsledky doterajšieho konania. Čo sa týka trov konania, podanie návrhu je spoplatnené podľa položky 18a sadzobníka súdnych poplatkov, t.j. 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať, najmenej 6,50 eura, najviac 165,50 eura.
Je dôležité podotknúť, že dodatočné konanie neslúži na dodatočné zisťovanie okruhu „oneskorených“ dedičov. Toto tvrdenie podporuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky:
„Pri dodatočnom prejednaní dedičstva súd nemôže znovu zisťovať okruh účastníkov a meniť tak okruh poručiteľových dedičov stanovený už v pôvodnom konaní, a to ani v prípade, že vyjdú najavo nové skutočnosti (napr. ak bude dodatočne objavený závet).“[1]
Zo súdnej praxe
Okrem zásady o trvaní súdnej príslušnosti sa pri dodatočnom dedičskom konaní uplatňuje aj princíp ingerencie štátu, ktorý hovorí o tom, že dedičstvo musí byť súdom prejednané a vysporiadané. Uvedené konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR) v uznesení sp. zn. 3 Cdo 168/2014:
„Požiadavka, aby o majetku poručiteľa, ktorý sa objaví až po právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve, prebehlo konanie o dedičstve (v odôvodnených prípadoch dokonca aj bez návrhu), je odrazom dôsledného uplatnenia princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Svedčí o zámere, aby konaním o dedičstve prešli všetky aktívne a pasívne zložky poručiteľovho majetku. Dedič totiž nevstupuje len do práv a povinností, ktoré sú mu známe v čase konania o dedičstve, ale zásadne do všetkých práv a povinností poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli (pozri § 460 OZ), aj keď neboli v konaní o dedičstve zistené, a preto o nich nebolo rozhodnuté.“
Okrem toho v uznesení NS SR zaznelo aj tvrdenie, že
„Zo samej podstaty konania o dodatočnom prejednaní „novoobjaveného majetku“ poručiteľa (§ 175x OSP) vyplýva, že po právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve môže súd prejednať ako „novoobjavený“ len dosiaľ neprejednaný majetok (nepovažovaný v skoršom konaní o dedičstve za majetok poručiteľa). Dôvodom na prejednanie majetku, ktorý už bol v pôvodnom konaní považovaný za dedičstvo, nemôže byť skutočnosť, že dosiaľ nedošlo k zápisu tých (spolu)vlastníckych práv dediča v katastri nehnuteľností, ktoré už nadobudol dedením.
V konaní o dodatočnom prejednaní „novoobjaveného majetku“ postupom podľa ustanovenia § 175x OSP nemá ísť ani o prehodnotenie skutkových alebo právnych záverov skoršieho konania o dedičstve, ani o nové, odlišné rozhodnutie o tom istom. Začatím konania o dodatočnom prejednaní dedičstva sa neobnovuje „dedičská vec“ ako taká. Súd v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva zo skoršieho konania a jeho výsledkov vychádza a na jeho závery nadväzuje. Opätovnému prejednaniu tých istých nehnuteľností (§ 175x OSP), ktoré už boli predmetom právoplatne skončeného konania o dedičstve, bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods. 2 OSP).“
Ďalším zaujímavým výkladom zákona je aj uznesenie NS SR sp. zn. 3Ob o/8/2016.
„Dôvodom dodatočného dedičského konania podľa § 175x O. s. p. nie je vadné skutkové zistenie, ktoré mohlo mať vplyv na rozhodnutie, ktorým bolo pôvodné dedičské konanie skončené, ani porušenie procesných zásad pri konaní o rozhodovaní veci, ale neúplnosť skutkových podkladov týkajúcich sa len rozsahu majetku a dlhov poručiteľa, ktorá sa správnosti pôvodného rozhodnutia nedotýka. Konanie o novoobjavenom majetku, na rozdiel od obnovy konania, neotvára vec už právoplatne skončenú, ale naopak na výsledky pôvodného dedičského konania nadväzuje, vychádza z nich, ale v ničom do stavu nimi vytvoreného nezasahuje. I v novom konaní sa postupuje podľa rovnakých ustanovení, aké sa použili v pôvodnom konaní (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2009 sp. zn. 2Cdo/108/2008).
V konaní o novoobjavenom majetku je možné pokračovať iba v tom prípade, ak existuje nejaký majetok (pohľadávka) poručiteľa, ktorý nebol prejednaný v pôvodnom dedičskom konaní, pričom účastníkmi konania sú účastníci pôvodného dedičského konania. Ak sa vedie súdne konanie o pravosti (existencii) spornej pohľadávky patriacej pôvodne poručiteľovi, možno túto pohľadávku prejednať v dodatočnom dedičskom konaní až po právoplatnom rozhodnutí súdu, ktorým bola určená pravosť (existencia) pohľadávky poručiteľa. Inými slovami neskončené súdne konanie o určenie pravosti pohľadávky bráni vydaniu rozhodnutia o dodatočnom dedičstve.“
Zhrnutie
Záverom článku by sme radi zhrnuli základné a najpodstatnejšie skutočnosti o dodatočnom dedičskom konaní:
nastáva v prípade, ak po tom, ako bolo pôvodné dedičské konanie právoplatne skončené dedičia alebo súd zistia, že nebol prejednaný všetok majetok, ktorý poručiteľ ku dňu smrti vlastnil.
nemožno ho začať z dôvodu porušenia procesných zásad pri konaní alebo vadné skutkové zistenie, ktoré mohlo mať vplyv na pôvodné rozhodnutie, ale neúplnosť podkladov týkajúcich sa rozsahu aktív a pasív dedičstva.
dodatočné dedičšké konanie len nadväzuje na výsledok pôvodného konania a pôvodného usporiadania vzájomných právnych vzťahov medzi dedičmi.
dodatočné dedičské konanie neslúži na rozšírenie okruhu účastníkov konania – okruh ostáva rovnaký ako v pôvodnom konaní.
miestne príslušným súdom na dodatočné prejednanie je súd, na ktorom bolo právoplatne skončené pôvodné konanie o dedičstve.
oprávneným na podanie návrhu na začatie konania sú dedičia alebo súd z vlastnej inciatívy.
na to, aby súd vo veci konal, je potrebné preukázať vlastníctvo poručiteľa k novoobjavenému majetku ktorý je predmetom návrhu na začatie konania.
v zmysle položky 18a prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa za podanie návrhu na prejednanie dedičstva k novoobjavenému majetku súdom platí súdny poplatok vo výške 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať, najmenej 6,50 EUR, najviac 165,50 EUR.
