Najvyšší správny súd SR (NSP) bol zriadený v rámci justičných reformných zmien za účelom obnovy dôvery obyvateľov v právny štát – podľa aktuálnych prieskumov viac ako 70 % obyvateľov nedôveruje justícii a právnemu štátu, čím sa Slovenská republika zaradila na druhé najhoršie miesto spomedzi krajín Európskej únie.
Návrhom zákona sa upúšťa od vymedzenia procesných otázok v interných predpisoch komôr, ktorými sú Slovenská komora exekútorov (SKE) a Notárska komora SR (NK). Tie budú po vzore sudcov a prokurátorov pozdvihnuté na úroveň zákonnej úpravy.
Jednou z úloh NSP bude aj disciplinárna právomoc voči sudcom, prokurátorom, notárom a exekútorom. Stanoveniu týchto právnických povolaní predchádzalo posúdenie, či je alebo nie je to konkrétne povolanie nositeľom verejnej moci a či samotný výkon práce má charakter verejnej služby.
Návrhom zákona sa má dosiahnuť zjednotenie aktuálne platnej právnej úpravy disciplinárneho konania, ktorú rezort spravodlivosti označuje ako roztrieštenú a nekompaktnú. Nekompaktnosť spočíva najmä v definícii viacerých procesov vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti jednotlivými stavovskými organizáciami voči svojím členom. Podľa novej právnej úpravy by sa mali zjednotiť disciplinárne pravidlá pre viaceré právnické povolania, pričom disciplinárna právomoc bude zverená sudcom spolu so zástupcami stavovských organizácií.
„Cieľom predloženej právnej úpravy nie je čiastočne odobrať právomoc stavom nad svojimi členmi a tým prejaviť nedôveru zo strany výkonnej a zákonodarnej moci s úmyslom degradovať postavenie jednotlivých stavov, ktoré reprezentujú právnické povolania. Práve naopak, predložený návrh zákona predpokladá úzku kooperáciu medzi najvyšším správnym súdom a orgánmi, ktoré reprezentujú jednotlivé právnické stavy,“
uvádza rezort spravodlivosti v dôvodovej správe k návrhu zákona.
NSP bude podľa návrhu zákona vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť prostredníctvom disciplinárnych senátov, ktoré budú v pomere 3:2 zložené z troch sudcov a dvoch prísediacich zo stavovskej organizácie podľa toho, aká osoba je disciplinárne obvinená. Prísediaci budú určení náhodným výberom z databáz jednotlivých povolaní, pričom v každej databáze musí byť aspoň 10 osôb – tí budú volení na obdobie 3 rokov jednotlivými orgánmi príslušných stavovských organizácií, resp. Súdnou radou SR v prípade sudcov a Radou prokurátorov SR v prípade prokurátorov. Prísediaci budú prideľovaní do disciplinárnych senátov až po zaevidovaní návrhu na začatie disciplinárneho konania v podateľni NSP.
V súlade s princípom nemo iudex sine actore (kde niet žalobcu, niet sudcu) môže disciplinárne konanie začať len v prípade podania návrhu na jeho začatie, nepripúšťa sa možnosť začať konanie ex offo. Lehota na podanie návrhu je 1 rok odo dňa, kedy sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najviac však 3 roky odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Návrhovú legitimáciu stanovuje návrh zákona pri každom povolaní osobitne.
Voči sudcovi je oprávnený podať disciplinárny návrh napr. minister spravodlivosti SR, predseda súdnej rady, verejných ochranca práv, predseda súdu, sudcovská rada. Voči prokurátorovi to môže byť rovnako minister spravodlivosti SR, generálny prokurátor a jeho námestník, hlavný európsky prokurátor, príslušný krajský alebo okresný prokurátor. Návrh proti exekútorovi môže podať minister spravodlivosti, predseda okresného súdu (ktorý vydal poverenia na vykonanie exekúcie), prezident SKE a predseda kontrolnej komisie SKE. Voči notárom môže návrh podať minister spravodlivosti, predseda okresného súdu (v obvode ktorého je sídlo notárskeho úradu) alebo prezident NK.
Účinnosť zákona o disciplinárnom poriadku NSP sa navrhuje na 1. augusta 2021.
Na názor sme sa opýtali Notárskej komory SR, ktorá nám poskytla svoj pohľad na navrhovanú právnu úpravu.
JUDr. Ján Hamara, predseda Legislatívnej skupiny Prezídia NK: Návrh zákona o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Notárska komora Slovenskej republiky bude uplatňovať pripomienky, o ktorých, veríme, ešte prebehne odborná diskusia.
Za zásadný nedostatok považujeme, že disciplinárne konanie má byť jednostupňové, teda bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku, čo má zásadný vplyv na právo na spravodlivý proces. Presun doposiaľ prebiehajúcich disciplinárnych konaní vnímame ako hrubý zásah do právnej istoty a zásady perpetuatio fori.
Ako problematické vnímame aj to, že sa notárskej komore odoberá disciplinárna právomoc voči svojim členom na prvom stupni. Úplné odňatie tejto právomoci samosprávnej organizácii po takmer tridsaťročnom fungovaní v demokratickom spoločenskom zriadení zo strany štátu znamená narušenie samotného samosprávneho princípu, ktorý charakterizuje samosprávnu organizáciu. Je tak namieste a v súlade s ústavným rámcom ponechať disciplinárnu právomoc aspoň na úrovni prvého stupňa na samosprávnej organizácii – notárskej komore. Nemali by sme výhrady, aby odvolacie konanie prebiehalo na Najvyššom správnom súde SR. Navrhovateľ, teda Ministerstvo spravodlivosti SR, sa kreovaním a fungovaním Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky inšpiroval právnou úpravou a činnosťou Najvyššieho správneho súdu Českej republiky. Notári v Českej republike sú pritom z disciplinárnej právomoci NSS ČR vyňatí úplne a disciplinárne konanie na oboch stupňoch realizuje Notárska komora Českej republiky.
Celý legislatívny proces považujeme za zbytočne unáhlený, pripravený bez potrebnej odbornej analýzy a diskusie, pričom na takýto postup nevidíme žiaden racionálny dôvod. Vzhľadom na aktuálne štádium legislatívneho procesu a zásadné zmeny, ktoré má zákon priniesť, považujeme návrh účinnosti od 1. augusta za extrémne krátky, dokonca na samotnej hranici realizovateľnosti. Pokiaľ nebudú brané do úvahy aj názory a pripomienky odbornej verejnosti a dotknutých subjektov, zákon bude mať problém obstáť v teste ústavnosti pred Ústavným súdom SR.
