Podstatným podkladom pre samotné podanie disciplinárneho návrhu boli tak niektoré vyjadrenia samotného prokurátora v súvislosti s nahrávkou a kontaktmi s osobou dnes vo viacerých kauzách obvineného Mariána Kočnera a následnou (aj mediálnou) prezentáciou a komunikáciou zo strany prokurátora k tomu, ako i jeho vyjadrenia v rámci pokynu zrušenia väzby v kauze osoby vtedy stíhaného podnikateľa Jozefa Majského. V prvom prípade pritom ide o okolnosti, ktoré vychádzajúc z komunikácie samotného prokurátora a osoby Mariána Kočnera by za situácie potvrdenia ich pravosti mohli preukazovať značne nežiaduci vzájomný vzťah oboch uvedených. Tento vzťah by spôsoboval taktiež dôvodné pochybnosti o nezávislosti či nestrannosti prokurátora Trnku i v jeho rozhodovacej činnosti, resp. činnosti vyplývajúcej mu z priameho výkonu funkcie prokurátora. Okrem spomínanej komunikácie týchto osôb sa taktiež pozornosť venuje aj následným čiastkovým vyjadreniam Trnku i pre mediálne subjekty k tejto problematike po konfrontácii popri uverejnení predmetného rozhovoru z ich strany na verejnosti. V druhom prípade sa v návrhu spomína kauza Jozefa Majského, kde v čase jeho prebiehajúceho väzobného stíhania ešte v roku 2004 dal Trnka pokyn na zrušenie väzby podnikateľa, po údajne ním tvrdenom získaní informácie od na vec príslušnej prokuratúry o pominutí existencie väzobných dôvodov, čo zástupca Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ako i disciplinárny návrh podávajúci prokurátor konštatoval, že je lož, a teda že Trnkovo tvrdenie je nepravdivé.
Okrem uvedených disciplinárnych návrhov je v súčasnosti prokurátor Trnka súvisiac najmä s jeho konaním vyplývajúc i z obsahu rozhovoru s osobou Mariána Kočnera („spis Gorila“) a už verejnosti pomerne známou nahrávkou, obvinený aj zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, kde bol podaný zo strany obvineného aj mimoriadny opravný prostriedok v podobe návrhu na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa zákonnej úpravy Trestného poriadku. Nebolo mu však vyhovené a vo veci sa tak ďalej pokračuje v zmysle platnej trestnoprávnej procesnej úpravy.
Všeobecne postavenie prokuratúry v Slovenskej republiky upravuje primárne zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v článkoch 149 až 151, v ktorých je prokuratúra definovaná ako inštitúcia chrániaca práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu, na čele s generálnym prokurátorom, vymenúvaným a odvolávaným prezidentom Slovenskej republiky (na návrh Národnej rady Slovenskej republiky). Je koncipovaná ako samostatný orgán ochrany práva s vlastnou hierarchiou, kompetenciami a právomocami. Pritom podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, ako i o právach a povinnostiach prokurátorov a organizácii prokuratúry ďalej ustanoví aj v zmysle ústavy, zákon. Tým je najmä zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, definujúci mimo iného jej pôsobnosť a postavenie, ako aj jej predstaviteľov, spolu s organizáciou a riadením prokuratúry. Pričom v rámci predmetu úpravy tohto zákona v § 1 ods. 2 priamo v tomto nachádzame aj ustanovenie odkazujúce na takzvaný statusový zákon a síce so znením, že: „postavenie prokurátorov, ich práva a povinnosti, vznik, zmenu a zánik služobného pomeru a nároky z toho vyplývajúce, zodpovednostné vzťahy, disciplinárne konanie a samosprávu prokurátorov upravuje osobitný zákon“, ktorým je zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.
Ak budeme konkrétnejší aj vo vzťahu k otázke disciplinárnej zodpovednosti a jej úpravy, s istotou bude neopomenuteľné aj hľadisko splnenia až nadobudnutia predpokladov osoby na funkciu prokurátora, na ktorých zásadné odpovede nám poskytuje taktiež už spomínaná statusová úprava (zákon č. 154/2001 Z. z.). V základnom vymedzení, funkcia prokurátora a vznik jeho služobného pomeru vzniká momentom vymenovania do tejto funkcie, pričom aj v zmysle zákonného znenia § 6 ods. 1 a ods. 2 tak možno urobiť, ak ide o štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý:
- v deň vymenovania dosiahol vek najmenej 25 rokov,
- získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo,
- má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie prokurátora,
- je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu prokurátora bude riadne vykonávať,
- ovláda štátny jazyk,
- má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
- nie je členom politickej strany ani politického hnutia,
- zložil odbornú justičnú skúšku,
- úspešne absolvoval výberové konanie (ak zákon neustanovuje inak)
- súhlasí s vymenovaním do funkcie prokurátora na určenú prokuratúru; súhlas musí mať písomnú formu.
(takto uvedené podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora však musí prokurátor spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru prokurátora)
Okrem toho, právna úprava poskytuje popri takto stanovených predpokladov na výkon a vymenovanie do funkcie prokurátora aj okruh základných práv a povinností prokurátora v zásadnej rovine potrebných a v mnohom určujúcich pri výkone takejto funkcie. Mimo iného napríklad:
- má prokurátor právo vykonávať funkciu prokurátora bez zastrašovania, nátlaku, prekážok, nevhodného zasahovania alebo neoprávneného vystavovania zásahom do jeho právomoci a osobnej zodpovednosti,
- má povinnosť vykonávať svoje služobné povinnosti svedomite, nestranne a bez prieťahov, ako i nedať sa ovplyvniť individuálnymi alebo čiastkovými záujmami, záujmami politických strán alebo politických hnutí, nepodľahnúť tlaku verejnej mienky alebo oznamovacích prostriedkov a odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti,
- taktiež je povinný konať objektívne a prihliadať na všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či sú pre strany alebo pre účastníkov konania prospešné, alebo neprospešné,
- zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru na prípady, ktoré nie sú právoplatne skončené,
- zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu služobného záujmu s osobnými záujmami prokurátora, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora na vlastný prospech alebo na prospech iného,
- zachovávať dôstojnosť pri výkone funkcie prokurátora, chrániť vážnosť vykonávanej funkcie a vystríhať sa všetkého, čo by mohlo spôsobiť ujmu na cti prokurátora alebo oslabiť dôveru v jeho nestrannosť,
- dodržiavať pri výkone svojej funkcie pravidlá prokurátorskej etiky, a pod.
Aj na podklade takto demonštratívne uvádzaných práv a povinností vyplývajúcich z výkonu funkcie, akou tá prokurátorská je, možno potvrdiť, že ide o výkon funkcie - či už statusovo, postavením alebo zo svojej procesnej podstaty v súdnych konaniach a právnom systéme - podstatného významu. Počnúc jeho postavením a zákonom danou legitimáciou v netrestnej oblasti, tak i v trestnej - cez pozíciu pána sporu (dominus litis) v prípravnom predsúdnom konaní, až po moment, kedy sa stáva v konaní pred súdom už jeho stranou. O to viac je preto azda samozrejmé dbanie na dodržiavanie nielen zákonom predpokladaných atribútov na výkon tejto funkcie, ale aj na morálny a osobnostne silný kredit u jedincov, ktorí zastávajú takto významné a právom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb i štátu. Tobôž u osôb, ktoré si prešli de facto temer celou škálou aj kariérne upravených prokurátorských štruktúr, až po exekutívou zvolenú funkciu generálneho prokurátora ako najvyššieho predstaviteľa ústredného štátneho orgánu a najvyššieho orgánu sústavy prokuratúry, nadriadeného ostatným prokuratúram, akou je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. V tejto pozícii - od funkcie právneho čakateľa či vyšetrovateľa Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava, cez vojenského obvodného prokurátora až námestníka generálnej prokuratúry, po samotného generálneho prokurátora - sa aj aktuálne disciplinárne stíhaný Dobroslav Trnka prierezovo ocitol tiež.
Nielen teda pre výpočet uvedených funkcií, ale najmä aj pre rozmer ich oprávnení, informácií a prípadov, ku ktorým mal prokurátor Trnka aktívny prístup a dosah, ako i s ohľadom na záujem verejnosti popri kauzách, v súvislosti s ktorými napokon bol podaný aj v úvode spomínaný disciplinárny návrh alebo vznesené obvinenie, tak bude mimoriadne zaujímavé aj pokračovanie a samotné ukončenie týchto prebiehajúcich konaní, ktorých výsledkom môže byť aj zánik služobného pomeru, funkcie, prokurátora.
Rovinu disciplinárnej zodpovednosti prokurátora a jej podobu upravuje primárne jedenásta hlava zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch, ktorá v § 187 odseku 1 ustanovuje, že prokurátor je disciplinárne zodpovedný za:
a)disciplinárne previnenie,
b)konanie, ktoré má znaky priestupku podľa osobitného zákona, a konanie, ktoré môže byť postihnuteľné sankciami podľa osobitného zákona („priestupok“).
Pričom v ďalšom tento uvádza tak pozitívne aj negatívne vymedzenie disciplinárneho previnenia a síce, týmto je:
- zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností prokurátora,
- správanie prokurátora, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o jeho svedomitosti a nestrannosti pri rozhodovaní,
- správanie prokurátora na verejnosti, ktoré znižuje vážnosť prokuratúry.
O jeho závažnejšiu formu pritom ide, ak vzhľadom na povahu nesplnenej alebo porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie, správanie prokurátora alebo iné priťažujúce okolnosti, je jeho škodlivosť zvýšená.
A naopak, disciplinárnym previnením nie je konanie, ktoré je trestným činom alebo priestupkom.
Podľa podoby disciplinárnej zodpovednosti sa ďalej odvíja aj uloženie či už disciplinárneho opatrenia alebo sankcie a ochranného opatrenia. V zásade sa za disciplinárne previnenie môže uložiť (aj podľa jeho závažnosti) niektoré z disciplinárnych opatrení počnúc písomným pokarhaním, cez zníženie základného platu, odvolanie z funkcie vedúceho prokurátora, preradenie na prokuratúru nižšieho stupňa, až po zbavenie funkcie prokurátora. Za priestupok sa za podmienok a v rozsahu úpravy osobitným zákonom zas môže uložiť sankcia alebo ochranné opatrenie (ustanovené osobitným zákonom). V rámci ukladaní disciplinárnych opatrení za disciplinárne previnenie a sankčných opatrení za priestupok sa však vždy prihliada jednak na závažnosť disciplinárneho previnenia, resp. priestupku, ako i na spôsobené následky, mieru a formu zavinenia, samotné okolnosti prípadu, či doterajšie správanie a plnenie služobných povinností prokurátora. Disciplinárnu zodpovednosť pritom má v právomoci, zisťuje a disciplinárne opatrenia alebo sankčné opatrenia za priestupok, ukladá disciplinárna komisia zriadená na generálnej prokuratúre v zložení troch členov, kde jeden je jej predsedom.
Disciplinárne konanie sa začína primárne na návrh. Bez návrhu sa začína iba vtedy, ak vec odovzdal alebo postúpil disciplinárnej komisii orgán činný v trestnom konaní alebo súd. Začatie je dané dňom doručenia návrhu na začatie disciplinárneho konania disciplinárnej komisii alebo rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o odovzdaní veci alebo o postúpení veci disciplinárnej komisii.
Po hmotnoprávnej ako i procesnoprávnej stránke úpravy disciplinárnej zodpovednosti prokurátora je však potrebné taktiež pripomenúť, že pri jej posudzovaní sa odkazuje a primerane použije prvá časť Trestného zákona a na disciplinárne konanie sa primerane použije Trestný poriadok, ak zákonná úprava č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry neustanovuje inak, alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné. V aktuálnom prípade vedeného disciplinárneho konanie voči osobe prokurátora Dobroslava Trnku tak po procesnej stránke dochádza k aplikácii všetkých dostupných procesných prostriedkov a úkonov aj v zmysle vyššie uvedeného. Došlo k vykonaniu výsluchu svedka, ako i stíhaného prokurátora za využitia jeho práva obhajoby, do značnej miery dosiaľ i podľa zverejnených informácií postavenej – v prípade komunikácie s osobou Mariána Kočnera – na jeho tvrdení o nepreukázaní autentickosti v návrhu uvádzanej nahrávky, resp. v jej spochybňovaní a stotožňovaní. V prípade prepustenia podnikateľa Majského na Trnkov pokyn z väzby, apeluje Trnka jednak na už dávnejší časový odstup a nemožnosť presného rozpamätania si pokynov a súvislostí v danom prípade, resp. možno poukázať až na zľahčovanie samotného skutku.
Od podania samotného disciplinárneho návrhu v tejto veci už uplynulo vyše pol roka. Po poslednom júnovom prejednaní veci disciplinárna komisia najbližšie pojednávanie odročila na neurčito, vyžiadala si totiž stanovisko Etickej komisie prokuratúry, čo je podľa stanoviska príslušnej disciplinárnej komisie aj jej povinnosťou. O stanovisko takejto etickej komisie sa zvykne požiadať, ak sa navrhovateľ alebo disciplinárna komisia domnieva, že disciplinárne previnenie prokurátora ako také spočíva v porušení pravidiel prokurátorskej etiky (etický kódex prokurátora sa zverejňuje na webovom sídle generálnej prokuratúry a môžete ho nájsť tu). Stanoviská a odporúčania etická komisia vydáva v písomnej podobe, pričom každé jedno je povinná aj odôvodniť. Stanovisko etickej komisie je pritom pre navrhovateľa záväzné (pre disciplinárnu komisiu však nie ). Do jeho vypracovania etickou komisiou si ergo budeme musieť ešte počkať, ako aj na ďalšiu podobu vývoja disciplinárneho konania voči Dobroslavovi Trnkovi, s nepochybne - tak pre odbornú ako i laickú verejnosť - zaujímavým a očakávaným konečným rozhodnutím vo veci, či už po právnej, ale aj samotnej, ak možno povedať, etickej rovine. O ďalšom vývoji procesu vás budeme informovať.
