Analytické centrum Ministerstva spravodlivosti SR vypracovalo komentár so štatistickými údajmi na tému „Ako COVID-19 ovplyvnil dedičské konania?“ Celkovo sa venuje analýze vývoja na súdoch vrátane pojednávaní, dĺžky konaní, nápadu, rozhodnutých a vybavených vecí a iných ukazovateľov z pandemického roka 2020, ku ktorým plánuje analytické centrum vydať obsiahlejšiu správu.
Podľa Štatistického úradu SR zomrelo v roku 2020 takmer 59 000 obyvateľov, čo je v porovnaní s rokom 2019 nárast o 11%. Najvýraznejší prírastok na úmrtiach nastal v poslednom štvrťroku 2020, medziročne skoro o 44%. Pre porovnanie – v poslednom štvrťroku 2019 zomrelo vyše 13 tisíc obyvateľov, o rok neskôr to bolo 18,7-tisíca obyvateľov.
K významnému nárastu počtu dedičských konaní došlo počas októbra až decembra 2020, kedy pribudlo 21 140 podaní. V porovnaní s rokom 2019 narástol počet dedičských konaní o viac ako 4 000, za mesiac december stúpol nápad (úradne evidované podanie s pridelenou spisovou značkou) v registri dedičských vecí medziročne z 5 301 na necelých 7 800 konaní.
Obvody krajských súdov v Prešove a Košiciach zaznamenali v poslednom štvrťroku 2020 najvyšší nárast. V obvode Krajského súdu Prešov medziročný prírastok nápadu dosiahol až 34% ( z 2 085 v roku 2019 na 2 797 v roku 2020). V Košiciach bol nárast z 2 255 za rok 2019 na 2 978 v roku 2020, čo predstavuje takmer tretinový nárast. Najmenej dedičských konaní pribudlo v obvode bratislavského krajského súdu, počet 1 966 z roku 2019 sa zvýšil na 2 213 v roku 2020, t. j. nárast o 12,5 %.
V najhoršom pandemickom mesiaci minulého roka, ktorým bol december, možno pozorovať výrazné regionálne odlišnosti. Najviac dedičských vecí pribudlo v obvodoch Krajského súdu Košice s medziročným nárastom o vyše 77 %, nasleduje Krajský súd Trnava (64,16 %) a Krajský súd Prešov s nárastom 58,58 %. Najmenší prírastok bol v obvode Krajského súdu Bratislava s necelými 22% a v Trenčíne, v ktorom prírastok predstavoval 31,18 %.
Na praktický priebeh dedičských konaní počas pandémie sme sa opýtali notárok JUDr. Kataríny Valovej, PhD. (KV) a JUDr. Zuzany Grófkovej (ZG):
Aká je situácia vo vybavovaní dedičstiev, keďže narástol počet úmrtí?
KV: Napriek navýšeniu počtu dedičských konaní v tomto období, notári ako súdni komisári zvládajú tieto konania bez prieťahov. A to aj napriek tomu, že boli obdobia, kedy bol zákaz cestovať z okresu do okresu, prípadne aj samotní dedičia mali obavu o svoje zdravie a podobne. Súčasne aj notár je „len“ človek, ktorého samého alebo členov jeho rodiny sa epidémia častokrát dotkla a dotýka, a preto sú určite notárske úrady, ktoré boli zatvorené z dôvodu karantény alebo ich úradné hodiny boli aspoň obmedzené. Mnoho notárov však fungovalo v bežnom režime. Notárska komora SR sa snažila zabezpečiť dostupnosť notárskych služieb v regióne. V tomto období sa situácia stabilizuje, dedičské konania riadne bežia v počtoch a s dedičmi ako to dovoľuje súčasná epidemiologická situácia.
Ako aktuálne prebiehajú dedičské konania?
KV: V dedičskom konaní vystupuje notár v postavení súdneho komisára, teda vykonáva úkony súdu. Dedičské konania prebiehali riadne aj počas vládou vyhláseného stavu núdze. Väčšina úkonov v dedičskom konaní sa vykonáva písomne a elektronicky, takže tu nie sú potrebné žiadne obmedzenia.
Čo sa týka súdnych pojednávaní v rámci dedičského konania, tu sa stáva, že už samotní dedičia žiadajú telefonicky notárov o presunutie termínu pojednávania. Ak sa tak nestane a notár ako aj dedičia disponujú adekvátnymi ochrannými prostriedkami, nič nebráni tomu, aby sa pojednávanie uskutočnilo. Možno však odporučiť, aby viacerí dedičia splnomocnili jednu osobu, ktorá by ich na súdnom pojednávaní zastupovala, aby sa tak dedičia na pojednávaní nezoskupovali. Nie je však výnimočná ani situácia, kedy notár z dôvodu predchádzania šíreniu nákazy Covid-19, súdne pojednávanie odročí, o čom oboznámi dedičov spravidla telefonicky.
Mohli by ste popísať, s akými situáciami sa v tomto pandemickom období stretávate aj v súvislosti s dedením majetku, keďže mnohí stratili príjmy a hľadajú možnosti, ako sa finančne zabezpečiť?
ZG: To, čo sme si uvedomili, bol zvýšený nápad dedičský vecí, ktorý je daný vyšším počtom úmrtí. Ide síce o prechodný stav, avšak mnohí ľudia tým, že stratili príjem, mali záujem o rýchle riešenie dedičských vecí a notári sa snažili ľudom vyhovieť. Pandémia bola badateľná a stále je badateľná na našej každodennej činnosti, ktorá je úzko spojená s kontaktom pri styku s ľuďmi. Ľudia sú viac ustráchaní, opatrnejší a svoje obavy často pretavia aj do žiadosti o notárske úkony, ktorými chcú usporiadať svoje majetkové pomery a vzťahy v rámci rodiny. Notári sú ľuďom aj v tejto ťažkej situácii stále nápomocní.
Bádate v tomto období aj nárast iných agend?
ZG: V našej činnosti sme sa stretávali, počnúc prvou vlnou pandémie na jar v roku 2020, so zvýšeným záujmom o vyhotovovanie závetov. Ľudia zrazu začali mať akýsi pocit ohrozenia a pravdepodobnosť úmrtia sa mnohým začala zdať vyššia. Ľuďom sme vyhoveli a aj počas pandémie notári pracovali a vykonávali všetky úkony pri maximálnom zabezpečení dezinfekčných opatrení. Okrem závetov sa ľudia začali zaujímať o komplexné riešenie ich majetkovej situácie v kontexte prípadného prevodu na rodinných príslušníkov, prípadne o poradenské a konzultačné služby.
V akom režime aktuálne fungujú notárske úrady?
KV: Vládou vyhlásený stav núdze nezakazoval zatvoriť notárske úrady. Väčšina notárov však z dôvodu predchádzania šíreniu nákazy Covid-19, prípadne z dôvodu karantény notára alebo jeho zamestnancov, či z dôvodu rozšíreného režimu čerpania ošetrovného týchto osôb, urobili rôzne bezpečnostné opatrenia. Najmä v prvej vlne pandémie niektorí notári skrátili na svojich notárskych úradoch úradné hodiny pre verejnosť, prípadne úplne vylúčili prístup verejnosti. Ďalšia skupina notárov poskytuje notárske úkony v obmedzenom režime, teda len tie, ktoré neznesú odklad alebo len na telefonickú objednávku. Notári prijali aj zvýšené hygienické opatrenia, napr. niektorí vybavujú klientov len cez okienko, púšťajú dovnútra ľudí po jednom, dezinfikujú po každom klientovi a podobne. Existuje aj skupina notárov, ktorí boli nútení zatvoriť notársky úrad proti svojej vôli, nakoľko majú svoju kanceláriu v budove, ktorá sa zatvorila. Väčšina notárov však už pracuje v štandardnom režime alebo je minimálne na telefóne a po telefonickej konzultácii vybavujú klientov. O všetkých obmedzeniach každý notár informuje verejnosť na svojej úradnej tabuli.
Obom respondentkám ďakujeme za ich odpovede, ktoré umožnili bližšie nahliadnuť do notárskeho povolania.
