Než však pristúpim k riešeniu jednotlivých zmien, považujem za potrebné uviesť, že samotný zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii je svojim spôsobom revolučným, keďže po 14 rokoch nahradil dovtedy platnú právnu úpravu konkurzu a vyrovnania – zákon č. 328/1991 Zb. Táto prakticky „nová“ právna úprava mala ambíciu riešiť najmä problém dĺžky konkurzného konania a problém nízkej miery uspokojenia pohľadávok veriteľov. Napriek pôvodnému zámeru – urobiť "pro-veriteľský" krok vpred – sa neskôr ukázalo, že zákon viac menej posilnil postavenie dlžníkov ako veriteľov, pričom vyvstal dokonca priestor na zneužitie tohto inštitútu.
Ako najväčšie problémy predchádzajúcej právnej úpravy sa ukázali najmä:
Nedostatočná definícia predlženia (riešené najmä v § 3 od. 3), (účinné od 1. januára 2013)
Jedným z doteraz neriešených problémov sa v praxi ukázala nedostatočná definícia predlženia a preto zámerom novelizácie bola presnejšia definícia predĺženia. Po vzore napr. v Českej republike alebo Nemecku sa preto v našom právnom poriadku uplatnil princíp bežný aj v ďalších zahraničných právnych úpravách, tzv. „going concern“ princíp. Podľa tohto princípu je potrebné robiť rozdiel v hodnotení spoločnosti ako sumáru hnuteľných a nehnuteľných vecí resp. iných majetkových hodnôt a v hodnotení spoločnosti z hľadiska jej produktivity, t.j. ako produkujúcu entitu z hľadiska v budúcnosti.
Absencia úpravy zodpovednosti za porušenie povinnosti udržiavať základný kapitál štatutárnymi orgánmi (riešené najmä v § 11 ods. 4), (účinné od 1. januára 2013)
Ďalšou doteraz neriešenou oblasťou bola možná úprava zodpovednosti štatutárnych orgánov pre prípad oneskoreného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu tak, aby sledovala princíp zachovania základného kapitálu a bola tak rýchlo a efektívne ustálená a vymáhaná. Povinnosť udržiavať základný kapitál patrí k základným povinnostiam štatutára a ktorá patrí pod povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorá je upravená v § 135a a § 194 Obchodného zákonníka, pričom v doterajšej právnej úprave bolo prakticky nemožné nejakým jasným a zreteľným spôsobom sankcionovať konkrétneho štatutára za zjavné porušenie svojej povinnosti postupovať s odbornou starostlivosťou a podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Po novom je osobe, ktorá počas štyroch rokov pred začatím konkurzného konania vo funkcii štatutárneho orgánu alebo v niektorej ďalšej funkcii určenej zákonom, porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, vzniká vyhlásením konkurzu povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho základného imania. Táto výška je však limitovaná jednak časom - vo výške základného imania zapísaného v príslušnom registri v čase, keď porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, a taktiež limitovaná výškou - najviac vo výške dvojnásobku minimálnej výšky základného imania obchodnej spoločnosti ustanovenej zákonom.
Komplikovanosť iniciovania konkurzného konania veriteľmi dlžníka (riešené najmä v § 12 ods. 2)
Iniciovať konkurzné konanie zo strany veriteľa bolo v predchádzajúcej právnej úprave podmienené o. i. aj existenciou aspoň dvoch vykonateľných alebo písomne uznaných peňažných pohľadávok aspoň dvoch veriteľov. Toto komplikované riešenie oprávnenia veriteľa bolo novelou zmenené tak, že stačí len označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti (netreba doložiť pohľadávku ďalšieho veriteľa) a pokiaľ veriteľ nemá k dispozícii vykonateľné rozhodnutie resp. iný dokument na podklade ktoré je možné nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu, stačí potvrdenie audítora, správcu, alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku.
Prílišný formalizmus na úkor efektívnosti v spôsobe prihlasovania pohľadávok veriteľmi (riešené najmä v § 28 a nasl.)
Pred novelizáciou nebolo možné prihlásiť veriteľom viacero nezabezpečených pohľadávok jednou prihláškou a tým im zjednodušiť celý proces prihlasovania pohľadávok, čo posledná novelizácia už umožnila. Ďalej sa upravila podmienka povinného prihlasovania pohľadávok veriteľmi už len u správcu, a to len v jednom rovnopise (na súd už len informatívne). Ďalšou pozitívnou novinkou je možnosť veriteľa prihlásiť pohľadávku aj po uplynutí základnej prihlasovacej 45 dňovej lehoty od vyhlásenia konkurzu, avšak iba ako nezabezpečenú pohľadávku bez hlasovacieho práva a uspokojenie možné iba z už existujúceho rozvrhu všeobecnej podstaty po prihlásení.
Absencia popierania pohľadávok veriteľov inými veriteľmi (riešené najmä v § 37 ods. 4)
Popieranie pohľadávok veriteľov inými veriteľmi pred novelou nebolo možné, a preto až čas ukáže, či táto možnosť prinesie nejaké pozitívne výsledky. Podľa môjho názoru je táto možnosť nie celkom šťastným riešením, pretože vytvára priestor pre zneužívanie tejto možnosti samotnými veriteľmi. Okamihom popretia pohľadávky totiž zanikajú hlasovacie právao "popretého" veriteľa na schôdzi veriteľov a to až do momentu, kým súd nerozhodne o určení jeho pohľadávky. Novela síce určila súdu, aby v súvislosti s takto popretou pohľadávkou súd rozhodol o hlasovacích právach popretého veriteľa bezodkladne, avšak termín "bezodkladne" je neurčitý a nepresný a vytvára tak jednak priestor neistoty pre popretého veriteľa či súd stihne rozhodnúť o jeho hlasovacích právach do schôdze veriteľov a taktiež priestor pre špekulujúcich veriteľov takýmto spôsobom "odstaviť" niektorých "nežiaducich" veriteľov od možnosti hlasovať na schôdzi veriteľov.
Nedostatočná úprava riešenia záložných práv v konkurzných konaniach (riešené najmä v § 28 ods. 7 a § 79)
Po novom je možnosť prihlásenia pohľadávky do konkurzného konania aj veriteľom, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, pokiaľ je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená. Ďalšou zmenou je v prípadoch, kedy majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu je zapísaný správcom do súpisu, pred novelizáciou bol správca povinný vyzvať tretiu osobu, aby v 30 dňovej lehote splnila za úpadcu pohľadávku zabezpečenú svojim majetok. Po novom má tretia osoba na výber z dvoch možností: buď zaplatí k rukám správcu sumu rovnajúcu sa hodnote tohto majetku odsúhlasenú dotknutými zabezpečenými veriteľmi alebo prihlásení sumu zabezpečenej pohľadávky, do ktorej je zabezpečená, ak je nižšia ako hodnota tohto majetku. Pozitívum vyššie uvedenej zmeny je v tom, že v prípadoch, kedy majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu je čo do hodnoty nižší ako pohľadávka, stačí tejto osobe zaplatiť len vo výške tohto majetku.
Riziko zneužívania postavenia spriaznených veriteľov oproti ostatným veriteľom (riešené najmä v § 35 ods. 4 a § 95)
Z môjho pohľadu za významnú zmenu možno považovať aj obmedzenie spriazneným veriteľom vykonávať hlasovacie práva v konkurze a podriadiť ich uspokojenie ostatným veriteľom. Pred novelizáciou bol spriaznený veriteľ (napr. štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, prokurista, blízka osoba atď.) v rovnakom postavení ako ktorýkoľvek iný veriteľ, t.j. vrátane hlasovacích práv. Dochádzalo tak často k zneužívaniu svojho postavenia oproti ostatným veriteľom napr. profitovaním z obdobia pred vyhlásením konkurzu a pod. Po novom majú spriaznení veritelia obmedzené hlasovacie práva, ich uspokojenie je podriadené ostatným veriteľom v konkurze resp. v reštrukturalizácii predstavujú vždy samostatnú skupinu. Zákonodarca mal tak pravdepodobne touto zmenou snahu vyvodiť pre spriaznených veriteľov určitý podiel zodpovednosti za úpadok dlžníka.
Potreba úpravy rozsahu pohľadávok proti podstate (riešené najmä v § 87)
Nakoľko konkurz je sám o sebe nákladnou záležitosťou, snahou novely za účelom zníženia nákladov konkurzného konania bolo upraviť rozsah pohľadávok proti podstate, t.j. upraviť okruh pohľadávok proti podstate tak, aby sa jednalo výlučne o pohľadávky, ktoré súvisia so správou a speňažovaním majetku, odmenou a výdavkami správcu, prípadne prevádzkou podniku počas konkurzu. Novela sa dotkla aj verejnoprávnych nárokov, keďže po novom sa za pohľadávky proti podstate považujú len tie verejnoprávne nároky, ktoré súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu resp. súvisia so správou a speňažovaním majetku. Zmena nastala aj v uspokojovaní pracovnoprávnych nárokov, a to najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne.
Reštrukturalizácie bez prijatých adekvátnych a reálne splniteľných opatrení (riešené najmä v § 110, § 121, § 137 ods. 4)
Tretia časť zákona o konkurze a reštrukturalizácii - reštrukturalizácia - prešla taktiež zmenou, aj keď nie až takou výraznou ako v prípade konkurzu. Za najväčší problém predchádzajúcej platnej právnej úpravy bol považovaný problém takých reštrukturalizácií, ktoré v sebe neobsahovali adekvátne a najmä reálne splniteľné opatrenia. Z toho dôvodu sa novelou prijalo niekoľko opatrení, ktoré majú pomôcť „nastaviť pravidlá“ reštrukturalizácie tak, aby splnila svoj primárny účel – „ozdraviť“ dlžníka a naopak eliminovať akékoľvek pokusy o zneužitie reštrukturalizácie na zbavenie sa značného množstva dlhov bez toho, aby dlžník zanikol. Za týmto účelom sa novelou upravila povinnosť skúmať odporovateľnosť právnych úkonov už v rámci prípravy reštrukturalizačného posudku. Rovnako ako v konkurze, aj v prípade reštrukturalizácie sa zjednodušilo prihlasovanie pohľadávok, t.j. odstránila sa prílišná formalizácia. Spriazneným veriteľom sa obmedzilo vykonávanie hlasovacieho práva a rovnako ako v konkurze sa po novom zaraďujú do samostatnej skupiny. Ďalšia významná zmena je určenie momentu, ku ktorému dochádza k porovnávaniu právneho postavenia a miery uspokojenia pohľadávok veriteľov v prípade prijatia resp. neprijatia reštrukturalizačného plánu, a to ku dňu začatia reštrukturalizačného konania. Ďalej sa zaviedla povinnosť vytvoriť samostatnú skupinu pre každú zabezpečenú pohľadávku a tým posilniť postavenie zabezpečených veriteľov v reštrukturalizácii. Nemenej dôležitou zmenou je možnosť popretého zabezpečeného veriteľa hlasovať na schôdzi veriteľov a schvaľovacej schôdzi. Za negatívum tejto novelizácie jednoznačne považujem ponechanie striktnej 30 dňovej lehoty na prihlásenie pohľadávok veriteľmi. Je priam záhadou, prečo v konkurze majú možnosť veritelia prihlasovať svoje pohľadávky počas celého konkurzného konania, avšak v prípade reštrukturalizácie touto novelou takáto možnosť veriteľom nebola umožnená.
Záverom tohto článku by som len poznamenala, že táto posledná novela sa minimálne dotkla problematiky oddlženia fyzickej osoby (tzv. osobného bankrotu), a ako to aj vyplýva z dôvodovej správy Ministerstva spravodlivosti SR, táto oblasť bude riešená v niektorej z ďalších noviel zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
