Sviatok mŕtvych sa v kresťanskom svete oslavuje od 10. storočia. V roku 998 ho zaviedol benediktínsky opát Odillo vo francúzskom kláštore Korene tohto sviatku sú oveľa staršie. Predpokladá sa, že je odvodený z keltského sviatku Samhain. Od 13. storočia sa pamiatka zosnulých začala sláviť v ďalších 18 európskych krajinách. V Ríme zdomácnel sviatok až v 14. storočí. Od roku 1915 sa táto podoba rozšírila na popud pápeža Benedikta XV po celej rímskokatolíckej cirkvi.
V tomto období, kedy si aj Slováci pripomínajú svojich zosnulých najmä tým, že masovo navštevujú cintoríny, pokladajú na hroby vence, kytice, svietniky a podobne - vzrastá tzv. cintorínová kriminalita. Nie je však výnimkou, že aj počas roka sa na cintorínoch udeje niečo nelegálne.
Napríklad v máji tohto roku Ministerstvo vnútra informovalo, že muž telefonicky oznámil na linku 158 poškodenie hrobu na cintoríne v Nižnej Šebastovej. Vyšetrovaním na mieste bolo zistené, že doposiaľ neznámy páchateľ v nočných hodinách zo sobotyna nedeľu na mieste posledného odpočinku, poškodil trinásť pomníkov. Páchateľ napríklad z jedného z pomníkov odkopol bronzovú vázu a svietnik, čím spôsobil škodu poškodením vo výške 250 eur. V tomto prípade sa začalo na základe uvedených skutočností trestné stíhanie pre prečin hanobenia miesta posledného odpočinku. (zdroj: MV SR)
Následne uvedieme dva trestné činy, ktoré bývajú najčastejšie páchané v priestoroch cintorína, ako verejného miesta najmä v období “dušičiek”.
Hanobenie miesta posledného odpočinku
V ustanovení § 365 Trestného zákona (ďalej aj “TZ”) zákonodarca chráni verejný poriadok a pokoj na miestach posledného odpočinku najmä pred vandalizmom. V podstate sa dá povedať, že ide o špecifickú formu výtržníctva. Páchateľom tohoto trestného činu môže byť hocikto, pričom mu bude potrebné dokázať úmysel - hanobiť miesto posledného odpočinku, čo býva problematické a mnoho trestných stíhaní sa nakoniec vedie pre spáchanie skutkov napríklad v podobe trestného činu krádeže.
Základná skutková podstata ustanovuje, že ten kto:
zničí, poškodí alebo zneuctí hrob, urnu s ľudskými ostatkami, pomník alebo náhrobnú dosku alebo
zničí alebo poškodí zariadenie pohrebiska alebo iného miesta posledného odpočinku, alebo
kto sa na pohrebisku alebo inom mieste posledného odpočinku dopustí inej hrubej neslušnosti alebo výtržnosti,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. V tomto prípade nie je potrebné naplniť výšku škody. Kvalifikovaná skutková podstata zvyšuje sadzbu odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky ak páchateľ spácha tento čin závažnejším spôsobom konania, alebo z osobitného motívu. V prípade, že páchateľ svojim konaním spôsobí značnú škodu (26 600 eur), môže sa potrestať na jeden rok až päť rokov.
Krádež
Samozrejme najfrekventovanejším trestným činom je spravidla v latentnej podobe krádež (§ 212 TZ). Páchanie tejto trestnej činnosti umocňuje skutočnosť, že cintorín je verejné miesto, kde má v otváracích hodinách prístup každý jeden človek. Býva v praxi bežným javom, že jeden deň (najmä v období sviatkov) osoba prinesie na hrob veniec a na druhý deň už po ňom nie je “ani stopy”.
Kradnú sa však aj zabudované mosadzdné svietniky, mramorové dosky a pod. V takýchto prípadoch môže ísť o naplnenie skutkovej podstaty krádeže, kedy osoba, ktorá si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu naplní skutkovú podstatu a tým pádom sa potrestá odňatím slobody až na dva roky. Rovnako sa potrestá aj taká osoba, ktorá síce nespôsobí škodou malú avšak, prisvojí si cudziu vec tým, že sa jej zmocní a napríklad čin spácha vlámaním, alebo bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia, čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe.
Spravidla v tomto období na cintorínoch organizovane kradnú páchatelia peňaženky z kabeliek, stále najmä v menších mestách existujú tzv. retiazkové krádeže, kedy sa páchatelia zameriavajú na šperky.
