Zákonné požiadavky chirurgickej premeny pohlavných orgánov a znemožnenie reprodukčnej funkcie na účely zmeny pohlavia sú v rozpore so základným právom trans ľudí na ochranu telesnej integrity a osobnej autonómie v spojení s ich ľudskou dôstojnosťou. Súčasne Ústavný súd odložil vykonateľnosť nálezu a vytvoril tak zákonodarcovi priestor prijať novú úpravu, ktorá bude reflektovať základné práva trans ľudí.
Navrhovateľom je trans muž, ktorý sa usiluje o právnu zmenu pohlavia a ktorý si praje, aby úradne evidované informácie o ňom reflektovali, ako sa cíti bez toho, aby musel podstúpiť zákonom vyžadovaný chirurgický zákrok. Po narodení bol úradne evidovaný ako žena so ženským menom a formátom rodného čísla. Teraz prechádza procesom zmeny pohlavia, avšak nechce podstúpiť vyžadovaný chirurgický zákrok, ktorý spočíva v kastrácii a operatívnej premene pohlavných orgánov. Štát ho doteraz ako človeka iného pohlavia nerešpektoval, preto sa obrátil na Ústavný súd.
Domáhal sa, aby Ústavný súd zrušil zákonné ustanovenia, ktoré zmenu pohlavia podmieňujú vykonaním chirurgického zákroku. Navrhuje tiež zrušenie ďalších ustanovení, ktoré upravujú podmienky pre zmenu mena v nadväznosti na pohlavie človeka. Sporná zákonná úprava je podľa neho v rozpore s jeho ľudskou dôstojnosťou, právom na rovnosť, ochranou zdravia, rešpektovaním súkromného života aj rodičovstva.
Plénum Ústavného súdu Českej republiky zrušilo ustanovenia § 29 ods. 1, vety prvej, Občianskeho zákonníka i § 21 ods. 1, prvej vety zákona o špecifických zdravotných službách, a to uplynutím dňa 30. 6. 2025.
V odôvodnení plénum najprv riešilo otázku, či je na mieste sa v tomto prípade návrhom vecne zaoberať napriek tomu, že o návrhu iného človeka na zrušenie (čiastočne) totožných ustanovení Ústavný súd už v minulosti rozhodol nálezom sp. zn. Pl. ÚS 2/20 z 9. 11. 2021. Predchádzajúci nález týkajúci sa trans ľudí sa totiž tiež týkal § 29 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 21 ods. 1 zákona o špecifických zdravotných službách. Plénum teraz dospelo k záveru, že nový návrh je prípustný, pretože sa Ústavný súd v minulom náleze zaoberal primárne ústavnosťou zákonného tvaru rodného čísla (t.j. § 13 ods. 3 zákona o evidencii obyvateľov). Ústavnosť zákonných podmienok, za ktorých možno zmeniť pohlavie, vtedy nehodnotil. Prekážka veci rozhodnutej tak v tomto prípade nevznikla.
Ústavný súd zároveň zdôraznil, že stabilita judikatúry Ústavného súdu zaručuje aj stálosť právneho prostredia a plénum zásadne nemôže už vyslovený právny názor meniť len z dôvodu premeny hlasovacích pomerov či sudcovského zboru. Nedá sa však pominúť, že k právnym záverom vysloveným v staršom náleze sp. zn. Pl. ÚS 2/20 dospela len tzv. relevantná menšina pléna. Závery nálezu sp. zn. Pl. ÚS 2/20 preto nemôžu vyvolať rovnaké legitímne očakávania o svojej nezmeniteľnosti, ako plenárne nálezy prijaté potrebnou väčšinou pléna.
Ústavný súd dospel k záveru, že zákonná úprava „statusovej“ zmeny pohlavia predstavuje významný zásah buď do telesnej integrity trans ľudí, pretože pre uznanie tejto zmeny štát vyžaduje podstúpenie chirurgických zákrokov, alebo do ich práva na sebaurčenie a osobnú autonómiu, pretože bez podstúpenia vyžadovaných chirurgických zákrokov nemôžu vystupovať plne v súlade so svojou vážne vnímanou identitou.
Ústavný súd ďalej pripustil, že je zo strany zákonodarcu legitímne zabezpečiť právnu istotu v tom smere, že zabráni svojvoľným zmenám pohlavia „podľa nálady“, ako aj zmenám účelovým. Úradne evidované pohlavie jedinca je statusovou záležitosťou, ktorá má význam nielen pre neho samotného, ale aj pre jeho okolie a vo svojich dôsledkoch aj pre celú spoločnosť. Preto štát môže mať legitímny záujem vymedziť podmienky pre zmenu pohlavia, aby status jednotlivca bol jasný a aby bola zároveň zaručená autenticita takéhoto statusu.
Podľa Ústavného súdu sú však zákonné požiadavky chirurgickej premeny pohlavných orgánov a znemožnenie reprodukčnej funkcie protiústavné preto, že porušujú ľudskú dôstojnosť trans ľudí. Chirurgické zákroky sú totiž vynucované automaticky od všetkých ľudí usilujúcich sa o zmenu právneho statusu, a to aj po tých, ktorí ich podstúpiť vôbec nechcú.
Preskúmavaná zákonná úprava bráni zvažovať individuálne záujmy a situáciu konkrétnych jednotlivcov. Rozhodným kritériom pre „statusovú“ zmenu pohlavia je, či bola telesná schránka človeka modifikovaná prevedením chirurgického zákroku, alebo nie. Je v rozpore s ľudskou dôstojnosťou – v súlade s ktorou treba právo trans ľudí na ochranu telesnej integrity a osobnej autonómie vykladať – aby po nich štát len na účely zmeny právneho statusu pohlavia vyžadoval prispôsobenie vzhľadu a funkčnosti ich tela. Rovnosť ľudí v dôstojnosti a právach je základom pre uznanie hodnoty každého človeka, a to bez ohľadu na jeho ďalšie charakteristiky.
Vyžadovať bezvýnimočné vykonanie invazívneho a nevratného zákroku, ktorý je zároveň rizikový a ohrozuje zdravie dotknutých osôb, iba pre zachovanie právnej istoty a stability, je zjavne neprimerané. K sledovanému cieľu je možné dospieť šetrnejšími spôsobmi. Na účely „statusovej“ zmeny pohlavia by napríklad bolo možné využiť diagnostické posudky niekoľkých nezávislých špecializovaných sexuológov preukazujúcich nezvratnosť presvedčenia dotknutého jednotlivca ohľadom zmeny jeho pohlavia doplnené o časový test. Ostatne aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pokiaľ štáty podmieňujú úradnú zmenu pohlavia znemožnením reprodukčnej funkcie (sterilizáciou).
Úlohou Ústavného súdu je okrem iného „katalyzovať“ demokratickú diskusiu v situáciách, keď doteraz neprebehla alebo kedy je dlhodobo dysfunkčná. Práve to Ústavný súd robí v prejednávanej veci. Dlhodobá nečinnosť zákonodarcu je neudržateľná predovšetkým za situácie, keď Česká republika zostáva jednou z mála európskych krajín, kde zákonná požiadavka chirurgického zákroku pre zmenu pohlavia pretrváva.
Zrušením spornej úpravy Ústavný súd ctí princíp minimalizácie zásahov do činnosti parlamentu. Nenaznačuje, ako konkrétne by mala byť zmena pohlavia v budúcnosti upravená. Ústavný súd odkladom vykonateľnosti do 30. 6. 2025 zákonodarcovi ponecháva dostatočný priestor, aby novo upravil zákonné podmienky zmeny pohlavia a tomu prispôsobil nadväzujúcu reguláciu v rôznych oblastiach. Je teraz zodpovednosťou zákonodarcu, aby zabránil vzniku neprehľadných situácií, ktoré by právnu istotu a stabilitu právneho poriadku mohli narušiť. Ústavný súd vo svojej ústavnej úlohe tzv. negatívneho zákonodarcu nemôže zastupovať vládu a parlament.
V medziobdobí od vyhlásenia tohto nálezu až do 30. 6. 2025, prípadne do doby účinnosti novej právnej úpravy, je potrebné aplikovať doterajšie zákonné podmienky zmeny pohlavia ako platnú a účinnú súčasť právneho poriadku. Maximálne do vykonateľnosti nálezu teda „statusová“ zmena pohlavia nemôže nastať bez vykonania chirurgického zákroku pri súčasnom znemožnení reprodukčnej funkcie a premene pohlavných orgánov.
zdroj: Ústavný súd Českej republiky, TZ 40/2024
Text nálezu nájdete na https://www.usoud.cz/fileadmin/user_upload/Tiskova_mluvci/Publikovane_nalezy/2024/Pl-52-23_AN_s_disenty.pdf
