Podľa práva EÚ máte ako "nezastúpený občan EÚ" právo na pomoc od akéhokoľvek iného veľvyslanectva alebo konzulátu členského štátu EÚ za rovnakých podmienok, ako táto krajina EÚ poskytuje svojim vlastným štátnym príslušníkom.
V tomto článku vám priblížime všeobecné informácie o práve nezastúpených občanov EÚ na konzulárnu ochranu v tretích krajinách za rovnakých podmienok ako majú občania tejto krajiny EÚ. Ak nemáte veľvyslanectvo ani konzulát v krajine alebo na území, kde sa nachádzate, kontaktné údaje veľvyslanectiev a konzulátov iných členských štátov, ktoré by ste mohli kontaktovať, aby ste mohli požiadať o pomoc nájdete na tejto stránke.
Každý občan EÚ v krajine mimo EÚ, v ktorej nemá zastúpenie jeho vlastná krajina, má právo na ochranu diplomatickými alebo konzulárnymi orgánmi akejkoľvek inej krajiny EÚ.
Občania EÚ v takejto situácii majú nárok na ochranu za rovnakých podmienok ako občania tejto krajiny EÚ.
Aký druh pomoci sa poskytuje?
Keď občan EÚ v takejto situácii požiada o pomoc veľvyslanectvo alebo konzulát inej krajiny EÚ, musí predložiť pas alebo občiansky preukaz ako dôkaz štátnej príslušnosti. Ak boli tieto dokumenty odcudzené alebo stratené, veľvyslanectvo môže prijať akýkoľvek iný dôkaz.
Diplomatické a konzulárne zastupiteľstvá poskytujúce ochranu musia zaobchádzať s osobou, ktorá hľadá pomoc, ako keby bola štátnym príslušníkom krajiny EÚ, ktorú zastupujú.
Ochrana, ktorú obvykle poskytujú veľvyslanectvá / konzuláty krajín EÚ, zahŕňa:
- pomoc v prípadoch smrti;
- pomoc v prípadoch vážnej nehody alebo choroby;
- pomoc v prípadoch zadržania alebo zadržania;
- pomoc obetiam násilných trestných činov;
- úľavu a repatriáciu občanov Únie posihnutých danou situáciou.
Čo robí Európska únia v tejto oblasti (v obrátenom chronologickom poradí)?
Dňa 20. apríla 2015 členské štáty EÚ prijali smernicu o konzulárnej ochrane európskych občanov žijúcich alebo cestujúcich mimo EÚ. Smernica objasňuje, kedy a ako majú občania EÚ v núdzi v krajine mimo EÚ právo získať pomoc od veľvyslanectiev alebo konzulátov iných krajín EÚ. Cieľom je uľahčiť spoluprácu medzi konzulárnymi orgánmi a posilniť právo európskych občanov na konzulárnu ochranu.
Dňa 23. marca 2011 Komisia uverejnila oznámenie o konzulárnej ochrane, v ktorom sa uvádza prehľad akčného plánu na roky 2007 - 2009 a predstavujú budúce opatrenia na nadchádzajúce roky. Komisia tiež spustila túto webovú stránku o konzulárnej ochrane občanov, ktorá okrem iných užitočných informácií obsahuje aj kontaktné údaje konzulátov / veľvyslanectiev krajín EÚ v krajinách mimo EÚ. Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy táto ochrana vyplýva z článkov 20 a 23 Zmluvy o fungovaní EÚ. Toto právo je zakotvené aj v článku 46 Charty základných práv EÚ.
Oznámenie z marca 2011 nadväzuje na akčný plán Komisie z decembra 2007, ktorý zahŕňa navrhované opatrenia na roky 2007 - 2009. Plán sa zameral na posilnenie konzulárnej ochrany a zvyšovanie povedomia občanov o tomto práve. V novembri 2006 Európska komisia prijala zelenú knihu o diplomatickej a konzulárnej ochrane občanov EÚ v tretích krajinách, ktorá stanovila myšlienky, ktoré treba zvážiť na posilnenie tohto práva občanov EÚ.
Zdroj: Zmluva o FEÚ, Európska Komisia
