ČO O CESTOVNÝCH NÁHRADÁCH HOVORÍ ZÁKON
Cestovné náhrady sú primárne upravené v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, ktorý stanovuje poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách zamestnancov, pri dočasnom pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, pri vyslaní do členského štátu Európskej únie, pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, pri výkone práce v zahraničí a pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť.
V tomto kontexte je však treba zohľadniť aj právnu úpravu obsiahnutú v Zákonníku práce, ktorý upravuje základné otázky spojené s vysielaním zamestnancov a ich právami na úhradu nákladov spojených s pracovnou cestou. Zamestnávateľ, ktorý vysiela zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty, zároveň môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca. Medzi cestovné náhrady patrí:
- náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
- náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
- stravné,
- náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
- náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.
KOMU VZNIKÁ NÁROK NA „DIÉTY”
Nárok na úhradu výdavkov spojených s pracovnou cestou vzniká:
- zamestnancom v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere,
- členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah,
- fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté,
- osobám, o ktorých to ustanovuje zákon o cestovných náhradách.
NA TIETO NÁHRADY MÁ ZAMESTNANEC POČAS PRACOVNEJ CESTY NÁROK
Pracovná cesta predstavuje dočasné vyslanie zamestnanca mimo jeho pravidelné pracovisko za účelom výkonu pracovných úloh. Zamestnancovi počas pracovnej cesty vzniká nárok na rôzne druhy cestovných náhrad, najmä však na:
- náhradu cestovných výdavkov – sem je možné zahrnúť napr. výdavky na dopravu verejnými dopravnými prostriedkami (MHD) či na používanie súkromného motorového vozidla,
- stravné – kompenzujú sa výdavky na stravu počas pracovnej cesty, pričom výška stravného sa odvíja od dĺžky trvania pracovnej cesty,
- náhradu výdavkov na ubytovanie – pokrývajú sa náklady na hotel, príp. iné ubytovanie počas služobnej cesty,
- náhradu vedľajších výdavkov – sem je možné zahrnúť napr. poplatky za parkovanie, cestovné poistenie, víza a podobne,
- náhradu výdavkov za cestu na návštevu rodiny – uhrádzajú sa vtedy, ak pracovná cesta trvá viac ako sedem dní.
OD APRÍLA 2025 SA MENÍ VÝŠKA STRAVNÉHO
Na základe Oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o sumách stravného č. 39/2025 Z. z. sa od prvého apríla 2025 menia sumy stravného pri pracovnej ceste, a to nasledovne:
- 5 až 12 hodín je suma stravného 8,80 eura,
- nad 12 hodín až 18 hodín je suma stravného 13,10 eura,
- nad 18 hodín je suma stravného 19,50 eura.
Nová výška stravného ovplyvňuje aj príspevok na stravovanie, resp. hodnotu gastrolístkov. Maximálna hodnota gastrolístka je od apríla tohto roku stanovená na 6,60 eura. Pokiaľ ide o finančný príspevok na stravovanie od apríla je stanovená jeho minimálna hodnota na 3,63 eura a maximálna hodnota na 4,84 eura. Je nevyhnutné pripomenúť, že výdavok na stravné sa ako jediný poskytuje automaticky a netreba ho zamestnávateľovi preukazovať. Viac k zmene stravného od apríla 2025 Vám prinesieme v aktualizovanom článku už čoskoro.
CESTOVNÉ VÝDAVKY A VÝDAVKY ZA UBYTOVANIE JE POTREBNÉ PREUKÁZAŤ DOKLADOM
Pokiaľ ide o cestovné výdavky týkajúce sa dopravy, patria sem predovšetkým výdavky za cestovné lístky (vlak, autobus, MHD, metro a podobne), ale tiež výdavky na letenky či taxi službu. Na to, aby vám zamestnávateľ pri pracovnej ceste schválil cestovné výdavky tieto je potrebné mu preukázať. Ako doklad slúži príslušný cestovný lístok, napr. lístok na vlak, autobus a podobne. Doklad však musí sedieť časovo, tzn. iba z obdobia trvania pracovnej cesty a zároveň musí súvisieť aj s miestom jej výkonu. Pokiaľ by zamestnanec doklad stratil môže mu zamestnávateľ poskytnúť náhrady v ním uznanej sume s prihliadnutím na určené podmienky pracovnej cesty. Náhrada cestovných výdavkov za miestnu pravidelnú verejnú dopravu patrí zamestnancovi v preukázanej sume alebo v paušálnej sume určenej zamestnávateľom, alebo v sume určenej zamestnávateľom podľa ceny cestovného lístka, ktorá platila v čase uskutočnenia pracovnej cesty.
Zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu má zároveň nárok aj na úhradu výdavkov spojených s ubytovaním, pričom tento mu vzniká vtedy, ak takýto výdavok preukáže, a to dokladom z hotela, resp. súkromného ubytovania. Pokiaľ doklad o ubytovaní stratí a nie je možné získať náhradný doklad môže mu zamestnávateľ, podobne ako pri cestovnom, poskytnúť náhrady v ním uznanej sume s prihliadnutím na určené podmienky pracovnej cesty. Cestovné výdavky a potrebné vedľajšie výdavky, ktoré zamestnancovi vznikli pred a po dobe dohodnutého prerušenia pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca patria zamestnancovi vo výške, ktorá by mu patrila v prípade, ak by k prerušeniu pracovnej cesty nedošlo. Na vznik nároku na stravné a vreckové je rozhodujúci čas od nástupu na pracovnú cestu do prerušenia pracovnej cesty a čas pokračovania pracovnej cesty do skončenia pracovnej cesty. Ubytovacie výdavky, ktoré zamestnancovi vznikli po dobu dohodnutého prerušenia pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca zamestnancovi nepatria, aj keď si zamestnanec musel po túto dobu s ohľadom na podmienky pracovnej cesty alebo podmienky ubytovacieho zariadenia ubytovanie zachovať. Po dobu prerušenia pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny patrí zamestnancovi náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie len v prípade, ak si zamestnanec ubytovanie počas tejto doby musel vzhľadom na podmienky pracovnej cesty a podmienky ubytovacieho zariadenia zachovať.
NÁHRADA ZA POUŽITIE SÚKROMNÉHO MOTOROVÉHO VOZIDLA
V prípade uskutočnenia pracovnej cesty môže zamestnanec na základe dohody so zamestnávateľom použiť ako jeden zo spôsobov prepravy aj svoje súkromné motorové vozidlo.
Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije motorové vozidlo, ktoré je cestným vozidlom alebo traktorom, okrem vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu
- základná náhrada za každý aj začatý kilometer jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky alebo
- náhrada za použitie vozidla v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy.
Od marca tohto roka sa zvýšili sumy základnej náhrady pri pracovnej ceste nasledovne:
- 0,281 eur za kilometer pre osobné cestné motorové vozidlá,
- 0,080 eur za kilometer pre jednostopové vozidlá a trojkolky.
