Černák vyhral spor so Slovenskou republikou

Černák proti SR

Mikuláš Černák, ktorého slovenské súdy uznali vinným zo zabitia Jozefa Filipa (1994) a  spolupáchateľstva pri zabití Jozefa Štefana (1994), Pavla Lenharta, Milana Siposa, Emila Potáscha, Gustáva Slivenského (1997),  žaloval Slovenskú republiku pre viaceré dôvody:

Prvým z nich bol namietanie konania Slovenskej republiky, ktoré bolo podľa Černáka v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd („Dohovor“) a to konkrétne článkov: čl. 5 ods. 1 písm. c), ktorý hovorí: „Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní; a článku 6 ods. 1 Dohovoru: „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...“

Černák ďalej tvrdil, že jeho vzatie do väzby z 2. februára 2007 bolo nezákonné, pretože bolo v rozpore so zásadou špeciality podľa článku 14 Európskeho dohovoru o vydávaní.

A naviac, podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru: „Každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.“ V tomto prípade sa Černák sťažoval, že konania o jeho väzbe v prípravnom konaní vo februári a v júli 2007 boli nezákonné predovšetkým z dôvodu, že pred rozhodnutím o väzbe mu neboli doručené všetky relevantné dokumenty, písomná verzia príkazu na vzatie do väzby mu bola doručená až po tom, ako krajský súd zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu o vzatí do väzby, pred rozhodnutím o jeho sťažnosti proti vzatiu do väzby, ako aj v konaní o predĺžení väzby nebol vypočutý súdom.

Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP“) rozsudkom zo 17. decembra 2013 vyhlásil za prijateľné iba Černákové námietky podľa článku 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 Dohovoru a zvyšné námietky sťažovateľa vyhlásil za neprijateľné.

ESĽP konštatoval:

• že, sťažovateľovi bolo odopreté konanie na preskúmanie zákonnosti jeho väzby podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru, a to konkrétne v konaní o jeho sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby z 2. februára 2007 a v konaní o predĺžení jeho väzby z 10. júla 2007,
• vnútroštátnym orgánom vytkol, že čas a prostriedky poskytnuté obhajcom sťažovateľa na prípravu jeho obhajoby boli značne obmedzené, títo boli predvolaní na vypočutie o väzbe sťažovateľa len niekoľko hodín pred vypočutím napriek značnej vzdialenosti medzi sídlom súdu a ich pôsobiskom. Kópia európskeho zatýkacieho rozkazu im bola doručená takzvanou krátkou cestou, teda priamo na súde a bolo im umožnené nahliadnuť do spisu a poradiť sa so sťažovateľom len po dobu cca. 20 minút,
• ESĽP ďalej poukázal aj na to, že sťažovateľ predložil 7. februára 2007 písomný sľub, že v prípade prepustenia na slobodu bude žiť v súlade so zákonom a nebude sa vyhýbať účelu trestného konania, pričom o tomto sľube nebolo vôbec rozhodnuté, a
• a prepis zápisnice z vypočutia sťažovateľa 2. februára 2007 neobsahoval žiadne odôvodnenie vzatia sťažovateľa do väzby, a teda sťažovateľ prirodzene očakával, že mu bude doručená písomná verzia odôvodnenia rozhodnutia o vzatí do väzby, čo by mu umožnilo ju účinne napadnúť. V tejto súvislosti uviedol, že jeho sťažnosť bola degradovaná len na formálny prostriedok nápravy, keďže ani uznesenie o vzatí do väzby, ani sťažnosť prokuratúry mu neboli doručené pred rozhodnutím o jeho ústnej sťažnosti proti väzbe.

Zadosťučinenie

Za zistené porušenia článkov Dohovoru, ESĽP nepriznal Černákovi náhradu nemajetkovej ujmy. Dospel k záveru, že konštatovanie porušenia sťažovateľových práv samo o sebe predstavuje dostatočné spravodlivé zadosťučinenie.

Nesúhlasné stanovisko dvoch sudcov

Dvaja sudcovia pripojili k samotnému rozsudku svoje nesúhlasné stanovisko, ktorého obsahom je, že závery ESĽP o porušení Černákových práv z dôvodu nedostatočného času poskytnutého jeho obhajcom na nahliadnutie do spisu sú za osobitných okolností tohto prípadu nepresvedčivé, pretože väčšina členov ESĽP nevzala do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bol sťažovateľ 2. februára 2007 vzatý do väzby.

Záver

So zreteľom na skutočnosť, že rozsudok o porušení práv Černáka nebol prijatý jednomyseľne a vzhľadom na znenie pripojeného nesúhlasného stanoviska zástupkyňa, vlády SR pred európskym súdom nevylučuje, že požiada o opätovné posúdenie veci veľkou komorou ESĽP.