Úrad na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ) upozorňuje najmä na plnenie informačnej povinnosti o spracúvaní osobných údajov ešte pred zberom dát.
„Plnenie informačnej povinnosti je možné, aby prevádzkovateľ vykonal napríklad formou jej zverejnenia na príslušných webových sídlach zainteresovaných inštitúcií alebo tiež formou priameho odovzdania informácie vo forme písomnosti, alebo inak tak, aby osoba disponovala informáciami pred tým, ako bude osobné údaje poskytovať prevádzkovateľovi prípadne jeho povereným osobám - následne zaistiť absolútnu najvyššiu mieru bezpečnosti zozbieraným údajom, a to aj s ohľadom na ich citlivú povahu“,
vyjadril sa ÚOOÚ. Zároveň musia mať dotknuté osoby (tie osoby, ktorých osobné údaje sa spracúvajú) k dispozícii informáciu, na koho sa môžu obrátiť v prípade uplatňovania svojich práv.
Úrad ďalej apeluje, aby všetky osoby, ktoré sa budú podieľať na celoplošnom testovaní, mali dostatočné a presné pokyny o zbere údajov, o nakladaní s nimi a následnom spracúvaní tak, aby bola zabezpečená ich ochrana a zabezpečila sa prevencia pred ich stratou alebo zneužitím. Ďalej musí prevádzkovateľ plošného testovania ustanoviť adekvátny právny základ na spracúvanie získaných osobných údajov, ktorý musí byť s prihliadnutím na citlivú povahu údajov právne nespochybniteľný a relevantný.
Názor odborníka
K aktuálnej téme celoplošného testovania a ochrany osobných údajov sa nám vyjadril aj odborník, advokát Jakub Berthoty, z advokátskej kancelárie Dagital legal.
"Zachytil som vyjadrenie Úradu na ochranu osobných údajov SR, a áno, ten kto bude ako prevádzkovateľ vykonávať spracúvanie osobných údajov v rámci testovania, bude musieť splniť všetky podmienky podľa GDPR. To asi vieme všetci. Otázne je, kto týmto prevádzkovateľom bude. Ministerstvo obrany? ÚVZ? Polícia? Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti? Od tejto otázky ďalej závisí to, či a ako budú môcť byť splnené podmienky podľa GDPR.
Najväčší otáznik úrad vidí vo vzťahu k právnemu základu. Podľa môjho názoru sa môžeme rozprávať v zásade len o dvoch: splnenie zákonnej povinnosti alebo plnenie úlohy vo verejnom záujme, čiže čl. 6 ods. 1 písm. c) alebo e) GDPR. Reštriktívny výklad GDPR, ktorý dlhodobo razí Úrad na ochranu osobných údajov, však vyžaduje pri oboch právnych základoch určité prepojenie s výslovným znením zákona. Úrad by najradšej videl niečo takéto priamo napísané v zákone. Úrad naznačuje, že ak by testovanie vykonávali poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, prípadne ÚVZ alebo regionálne ÚVZ (vyplýva mi z odkazov na zákony, ktoré použili), bol by to z pohľadu zákonnosti a právnych základov menší problém, pretože už existujú dva zákony, ktoré vo všeobecnosti spracúvanie údajov o zdraví v rámci takýchto situácií predpokladajú. Podľa môjho názoru sa však dá verejný záujem hľadať aj možno vo všeobecnejších úlohách, ktoré má napr. ÚVZ a RÚVZ plniť pri pandémii v kombinácii z konkrétnejšou podzákonnou normou akou je uznesenie vlády alebo opatrenie ÚVZ. Ten výklad, že verejný záujem musí byť upravený priamo v zákone sa opiera o čl. 6 ods. 3 GDPR, ktoré však hovorí, že „môže“, nie musí. To je však len právny rozmer, potom je tu ten praktický.
Existencia zákona sama o sebe ešte neznamená, že dané spracúvanie je súladné s GDPR, nevyhnutné, proporcionálne a obmedzené na minimum. Dlhodobo upozorňujem na to (a nedávno to potvrdil aj NKÚ (odkaz), že štát ako taký – opakujem štát – nie vláda – nevie zabezpečovať súlad s GDPR. Nemáme niečo ako „Chief DPO“ štátu alebo „Dozorného úradníka“ po vzore European Data Protection Supervisor. V štáte nie je táto agenda nijako centrálne riadená a metodicky usmerňovaná a keď sa spoliehame na to, že každá štátna inštitúcia si GDPR veci porieši sama v rámci svojho rozpočtu, tak to vyzerá tak ako to vyzerá. Štát má systémový problém s GDPR. Už len absencia posúdenia vplyvu v rámci legislatívneho procesu po 4 rokoch od kedy poznáme znenie GDPR znamená, že sa nevieme spoľahnúť na to, že zákony, ktoré parlament vydá sú súladné s GDPR.
Čiže ak to môžem zhrnúť, štát nedodržiava GDPR dlhodobo a plošne. A nemôže za to táto vláda, tento stav je dlhodobý a siaha aj pred GDPR. Čiže zastaviť teraz plošné testovanie kvôli GDPR je trošku popieranie reality, v ktorej žijeme. Potom radšej zastavme všetko čo štát robí od mája 2018. Ja osobne som za plošné testovanie a rád sa mu podrobím, ak to pomôže dobrej veci. Tiež si myslím, že dané spracúvanie sa dá teoreticky nastaviť tak, aby bolo súladné s GDPR. Na druhej strane, dlhodobo upozorňujem na tieto systémové nedostatky a nevidím zatiaľ žiadny posun okrem toho, že bola odvolaná predsedníčka úradu na ochranu osobných údajov. Už len to, že tento úrad nikdy v minulosti neriadil niekto, kto mal predchádzajúce pracovné skúsenosti s ochranou osobných údajov, len podčiarkuje záujem štátu o skutočný súlad s týmito predpismi."
Ako bude vyzerať celoplošné testovanie?
Cieľom navrhovaného celoštátneho testovania obyvateľov na COVID-19 je podchytenie skrytých ohnísk nákazy a hlavne spomalenie šírenia vírusu. Odbremenia sa tak nemocnice, ktoré začínajú mať plný stav lôžok a lekárska starostlivosť sa bude môcť lepšie sústrediť na tých, ktorých zdravotný stav je život-ohrozujúci.
Čo vedieť pred absolvovaním testu
Samotné testovanie je dobrovoľné a môžu sa na ňom zúčastniť osoby od 10 rokov. Osobám nad 65 rokov, ktoré väčšinu času trávia doma, osobám so zníženou mobilitou a zdravotnými obmedzeniami sa testovanie neodporúča – t. zn. osobám, ktoré majú znížený sociálny kontakt. Nemocniční pacienti a klienti v domovoch dôchodcov budú testovaní priamo v zariadeniach.
Odporúča sa absolvovať obidve testovania, ktoré prebehnú dva víkendy po sebe, z dôvodu väčšieho zachytenia infikovaných. Medzi prvou a druhou fázou sa odporúča znížiť sociálny kontakt na čo najmenšiu mieru a naďalej dodržiavať opatrenia zavedené v súvislosti s pandémiou.
V ideálnom prípade, ak to poveternostné podmienky dovolia, by malo testovanie prebiehať v exteriéri. Obce majú však povinnosť v dostatočnom predstihu nahlásiť priestory, ktoré sú vhodné na testovanie v interiéri v prípade potreby. Priestory budú dezinfikované a pohyb osôb by mal byť jednosmerný z dôvodu zníženia počtu osôb na jednom mieste.
Za testom netreba cestovať do miesta trvalého bydliska, osoby ho môžu absolvovať na ľubovoľnom odbernom mieste v čase 08:00 - 12:00 a 13:00 - 20:00. Ministerstvo obrany SR však zároveň žiada, aby osoby prioritne využívali odberné miesta v obciach, kde majú trvalý pobyt (ak im to situácia umožní). Testu sa môžu zúčastniť aj cudzinci dlhodobo žijúci na území Slovenska. Slovákom žijúcim v zahraničí sa neodporúča cestovať na Slovensko kvôli absolvovaniu plošného testovania (pri návrate z rizikových krajín je nutné absolvovať domácu karanténu).
Personál zabezpečujúci testovanie bude pred samotnou akciou otestovaný, pričom vzorky bude odoberať len zdravotnícky personál. Na poriadok budú dohliadať príslušníci Policajného zboru SR a Ozbrojených síl SR. Osoby, ktoré majú záujem vypomôcť ako dobrovoľníci, sa môžu registrovať https://korona.gov.sk/spolocna-zodpovednost/. Na odbernom mieste by sa mali zúčastniť 1 vojak, 1 policajt, zdravotníci v rozsahu 4-8 osôb a administratívni pracovníci v počte 2-3 osôb (zabezpečovať budú obce).
Priebeh testu
- Pri vstupe je povinné si vydezinfikovať ruky.
- Preukážete sa občianskym preukazom, vypíšete registračný formulár.
- Následne vám pridelia číslo.
- Keď na vás príde rad, zdravotníkovi odovzdáte číslo.
- Zdravotník odoberie vzorku z nosohltana tyčinkou.
- Čakanie na výsledok vo vyhradenom dezinfikovanom priestore – avizovaná doba čakania na výsledok je 30 minút.
- Po privolaní zdravotníkom (podľa prideleného čísla) sa opäť preukážete občianskym preukazom.
- Zdravotník vypíše certifikát s informáciou o výsledku testu, ktorý vám odovzdá.
- V certifikáte budú uvedené pokyny s postupom, čo robiť v prípade pozitívneho a negatívneho testu.
Pozitívny výsledok
V prípade pozitívneho testu je potrebné sa presunúť čo najskôr do domácej karantény, ktorá bude trvať 10 dní – nemusí to byť miesto trvalého pobytu. Osoby, ktoré nebudú chcieť absolvovať izoláciu doma, môžu absolvovať karanténu v súkromnom hotelovom zariadení, ktoré bude prispôsobené na režim karantény. O týchto zariadeniach a podrobnostiach bude informovať minister dopravy.
O výsledku je potrebné informovať svojho všeobecného lekára prostredníctvom telefónu, e-mailu, SMS – nie osobne. Lekár vám poskytne pokyny, ako nahlásiť miesto izolácie na príslušný úrad. Zároveň o výsledku informujte všetky osoby, s ktorými ste boli v období 2 dní pred odberom v úzkom kontakte – tieto osoby by tiež mali absolvovať test a zotrvať v izolácii až do negatívneho výsledku.
Sledujte príznaky ochorenia - kašeľ, dýchavičnosť, horúčka, strata chuti, čuchu. Merajte si teplotu. V prípade niektorého z príznakov kontaktuje svojho lekára alebo územne príslušný Regionálny úrad verejného zdravotníctva, ktorí vám poskytnú ďalšie pokyny.
S nikým sa nestretávajte, neprijímajte návštevy, necestujte. Ak ste v spoločnej domácnosti s inými osobami, využite možnosť absolvovania karantény v hotelovom zariadení alebo sa od ostatných osôb v domácnosti separujte – buďte v samostatnej izbe, vyčleňte si riad, bielizeň, dezinfikujte spoločné priestory.
Ak posledné 3 dni 10 dňovej karantény nemáte príznaky, môžete po 10 dňoch karanténu ukončiť, pričom na to nepotrebujete negatívny test.
Negatívny výsledok
V takomto prípade sa z preventívnych dôvodov odporúča absolvovať o týždeň ešte jeden test v rámci celoplošného testovania.
Čo ak sa nezúčastním testu?
K tejto situácii zatiaľ neexistuje oficiálne stanovisko, ale len rôzne návrhy. Testovanie je síce dobrovoľné, avšak zároveň sa navrhuje, aby osoby, ktoré sa nezúčastnia testovania, museli absolvovať 10 dňovú karanténu – tieto osoby pravdepodobne nebudú môcť poberať dávku v práceneschopnosti. Ľudia na uliciach budú môcť byť kontrolovaní a ak sa nepreukážu negatívnym testom, hroziť by im mala pokuta až 1 650 eur.
Osoby sa môžu v prípade záujmu otestovať aj mimo štátneho testovania a to v súkromných laboratóriách. Test bude potrebné vykonať v rovnakom čase, ako bude prebiehať celoplošné testovanie. Takýto test si však budú musieť hradiť samy.
