Zásadné právomoci generálneho prokurátora
Generálny prokurátor je jednou z kľúčových predstaviteľov štátnych orgánov v Slovenskej republike, ktorý stojí na čele generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Generálna prokuratúra SR je ústredný štátny orgán zastrešujúci činnosť prokuratúr vo všetkých ich pôsobnostiach. Generálna prokuratúra, ako aj samotný generálny prokurátor je orgán sui generis, čo znamená, že v rámci štátnej mašinérie by mal plniť funkciu kontrolného orgánu, ktorý stojí mimo moci zákonodarnej, výkonnej, ako aj súdnej, a najmä koná nezávisle od politických nálad a zloženie v iných štátnych orgánoch.
Úlohou generálnej prokuratúry SR je najmä zabezpečovať činnosť generálneho prokurátora, organizovať a riadiť činnosť jednotlivých prokuratúr, dozerať na uplatňovanie zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov a viesť register trestov.
Ústrednou postavou generálnej prokuratúry SR je generálny prokurátor. Jeho hlavnou úlohou je riadiť a kontrolovať činnosť jednotlivých prokuratúr a pôsobiť na trestné konanie, napríklad podávať návrh na predĺženie väzby, rozhodovať o sťažnostiach proti konaniu orgánov činných v trestnom konaní, či rozhodovať o mimoriadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiam napríklad o zastavení trestného stíhania, proti ktorému už nejestvuje iný opravný prostriedok. Osobitnou právomocou generálneho prokurátora je oznamovanie o pristihnutí poslanca NR SR pri trestnom čine a vyžiadanie si súhlasu na jeho zadržanie.
Okrem úlohy v trestnom konaní, disponuje generálny prokurátor viacerými právomocami aj voči predstaviteľom štátu. Voči NR SR má právo kedykoľvek požiadať o slovo na schôdzach výborov, ako aj v rozprave o prijímaných zákonoch v NR SR. Ďalšie oprávnenia sa týkajú menovacích právomocí, jednou z nich je napríklad možnosť podávať návrhy na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR.
Generálny prokurátor môže zasiahnuť aj do prijímania legislatívy, a to tak, že podá podnet na prijatie nových zákonov či na zmenu už prijímaných, a to predsedovi NR SR či predkladaním podnetov na prijatie zákonov Vláde SR. V prípade zistenia nesúladu prijatých zákonov s právnym poriadkom SR je oprávnený podať na Ústavný súd návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. Významnou právomocou generálneho prokurátora je aj možnosť podať sťažnosť na neústavnosť či nezákonnosť voľby prezidenta SR, volieb do NR SR či návrh na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení politickej strany.
Súčasné pravidlá voľby generálneho prokurátora
Osoba generálneho prokurátora je pre vymenované rozsiahle právomoci obzvlášť zaujímavá aj z politického hľadiska, keďže generálny prokurátor môže prispieť k trestnému stíhaniu poslanca NR SR či napadnúť jednotlivé prijaté právne predpisy. Aj z tohto dôvodu je v súčasnosti dôležitou politickou otázkou, kto prevezme funkciu dosluhujúceho generálneho prokurátora, ktorému ubieha posledný rok výkonu funkcie.
V súčasnosti stále platí spôsob voľby generálneho prokurátora, podľa ktorého boli volení generálni prokurátori od začiatku Slovenskej republiky s menšími obmenami. Podľa nastavených pravidiel, ktoré upravuje zákon o prokuratúre, generálnym prokurátorom môže byť len prokurátor, ktorý:
- dosiahol vek najmenej 40 rokov,
- aspoň 10 rokov vykonával funkciu prokurátora, sudcu alebo advokáta, a
- z toho aspoň 5 rokov vykonával funkciu prokurátora alebo sudcu, a
- súhlasí s vymenovaním.
Prokurátora, ktorý spĺňa uvedené podmienky na návrh NR SR vymenúva prezident Slovenskej republiky, a to na obdobie 7 rokov. Súčasným generálnym prokurátorom je od 13.7.2013 JUDr. Jaromír Čižnár, ktorý je už šiestym generálnym prokurátorom pôsobiacim v Slovenskej republike. Takto vymenovaný generálny prokurátor môže svoju funkciu okrem uplynutia doby, na ktorú bol zvolený, skončiť odvolaním prezidenta SR, tým že:
- stratí slovenské štátne občianstvo či trvalý pobyt v Slovenskej republike,
- stratí spôsobilosť na právne úkony, alebo sa jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzí,
- stane sa členom politickej strany alebo hnutia,
- bude právoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu,
- prestane byť zo zdravotných dôvodov spôsobilý na výkon tejto funkcie,
- začne vykonávať činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie generálneho prokurátora.
Čo sa týka podmienok na ustanovenie generálneho prokurátora, ako aj na jeho odvolanie, ide o pomerne exaktné ustanovenia, ktoré by sa však podľa predloženej novely zákona o prokuratúra mali meniť.
Aké zmeny prináša novela?
Skupina poslancov NR SR, ktorú tvorili Juraj Šeliga, Alojz Baraník, Ondrej Dostál, Petra Hajšelová a Milan Vetrák, predložila na poslednej schôdzi NR SR dlhodobo avizovaný návrh novely zákona o prokuratúre, ktorou sa má zasiahnuť najmä do spôsobu voľby, ale aj odvolávania generálneho prokurátora.
Uvedení navrhovatelia v dôvodovej správe k návrhu zákona uviedli, že cieľom tohto návrhu je zaviesť transparentný a širšiemu okruhu kandidátov otvorený model navrhovania a voľby kandidátov na túto dôležitú funkciu.
Podľa novely by sa o post generálneho prokurátora mohol uchádzať občan SR, ktorý dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie, je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní, je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti a doterajší život dávajú záruku, že funkciu bude vykonávať čestne a riadne. Oproti súčasnému modelu absentuje požiadavka na predchádzajúce vykonávanie prokurátorskej či sudcovskej profesie.
Návrh podrobne určuje, kto NR SR môže podať návrh na generálneho prokurátora, a to poslanec NR SR, minister spravodlivosti SR, ombudsman, Rada prokurátorov SR, profesijná organizácia právnikov a vedecká inštitúcia v oblasti práva. Konkrétne návrhy kandidátov na generálneho prokurátora by mal podľa navrhovanej novely prerokúvať Ústavnoprávny výbor NR SR, a to prostredníctvom verejného vypočúvania navrhovaných kandidátov, čo možno označiť za významný krok smerom k väčšej transparentnosti voľby generálneho prokurátora.
Podľa predloženého návrhu by zo súčasného znenia zákona malo vypadnúť slovo „tajne“, ktoré hovorí o spôsobe voľby kandidátov na generálneho prokurátora Národnou radou SR, po novom by teda jednotlivé zahlasovania poslancov NR SR za konkrétneho kandidáta na generálneho prokurátora mali byť verejne známe.
K zmene by malo dôjsť aj v procese odvolávania generálneho prokurátora zo svojej funkcie. K presne stanoveným dôvodom, pre ktoré môže byť generálny prokurátor zo svojej funkcie odvolaný sa podľa novely pripojí nový bod v znení „svoju funkciu prestal vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne.“ Uvedeným ustanovením sa tak dáva poslancom Národnej rady SR nový dôvod, na základe ktorého možno generálneho prokurátora odvolať. Práve toto ustanovenie vyvolalo v mnohých prípadoch verejnú kritiku pre svoju nejasnú a vágnu formuláciu, ktorá nie je prípustná pri formulovaní tak podstatného ustanovenia. Na mieste sú aj obavy z politizácie, ktorú prináša aj vďaka tomuto ustanoveniu predložená novela, keďže pod uvedené ustanovenie možno zaradiť bližšie nešpecifikované prípady, pre ktoré možno generálneho prokurátora odvolať.
Obavy z politizácie z radov prokurátorov
K uvedenej novele sa od jej zverejnenia vyjadrilo viacero odborníkov, ako aj štátnych orgánov či inštitúcií, a mnohí vyjadrujú obavy z pripravovaných zmien. Napriek privítaniu transparentnejšej voľby generálneho prokuratúra, pod paľbu kritiky sa dostali ustanovenia sprístupňujúce funkciu generálneho prokurátora širokej právnickej verejnosti, ale aj nového dôvodu jeho odvolania.
Otvorenú kritiku zverejnilo aj samotné vedenie Generálnej prokuratúry SR[1]. Týka sa najmä spôsobu prípravy novely zákona, ktorému vyčítajú, že je v rozpore s princípom spolupráce, keďže boli orgány prokuratúry SR, ako aj prokurátori „vynechaní z odbornej diskusie o poslaneckom návrhu novely zákona o prokuratúre, ale aj odborná verejnosť. Zmeny právnej úpravy sa nemajú robiť s predsudkami a animozitou bez verejnej diskusie.“
Presne vymedzené obavy uviedla vo svojom vyhlásení[2] aj Rada prokurátorov Slovenska. V prvom rade Rada prokurátorov Slovenska vyjadrila pochybnosti s ohľadom na otvorenie možnosti kandidovať na funkciu generálneho prokurátora pre iné subjekty, v čom vidí „nebezpečný precedens, ktorý môže byť v budúcnosti zneužitý v politickom boji a otvára priestor pre neželanú politizáciu prokuratúry.“ Okrem otvorenia voľby generálneho prokurátora vidí Rada prokurátorov nedostatky aj v navrhovanom procese jeho odvolávania. Problematický je najmä pojem plnenia funkcie generálnym prokurátorom „riadne, čestne, nezávisle a nestranne je ničím nemerateľný a otvára priestor pre výmenu generálneho prokurátora predstaviteľmi politickej moci kedykoľvek, keď k tomu bude politická vôľa.“ V zmienenom vyhlásení Rada prokurátorov SR vyzvala predkladateľov návrhu zákona, aby umožnili vykonať na novele zmeny pracovnej skupine, ktorú budú tvoriť aj zástupcovia prokurátorov, ako tomu historicky bývalo.
Novela zákona o prokuratúre, spolu s navrhovaným spôsobom voľby a odvolávania generálneho prokurátora, by mala byť na ďalšie rokovanie NR SR predložená približne v polovici júna 2020, dokedy má o nej rokovať Ústavnoprávny výbor SR. To, ako sa predkladatelia ku kritike postavia ukážu až najbližšie dni. Ostáva len dúfať, že okrem pozitívnej zmeny spočívajúcej v odtajnení voľby generálneho prokurátora a verejných výsluchov kandidátov na túto funkciu, ktorú novela prináša, bude väčšmi zahŕňať princípy právneho štátu a dôsledného oddelenie moci.
Zdroj: NR SR, Generálna prokuratúra SR
