Biela kniha európskej politiky: pozitívna politická prax v Európskej únii

Čo je biela kniha

V prvom rade sa pozrime, čo znamená výraz „biela kniha“, používaný najmä v žurnalistike, politológii a v politike. V tom najvšeobecnejšom význame znamená súbor pozitívnych opatrení, ktoré sa majú urobiť. Preto na účely nášho článku budeme koncipovať „bielu knihu“ ako súhrn navzájom nadväzujúcich pozitívnych opatrení, ktoré je potrebné vykonať na predchádzanie vzniku a rozvoja nacionalistických a extrémistických politických hnutí. Vzorom pre takýto akčný plán nám bola osvedčená politická prax v najvyspelejších štátoch Európskej únie, najmä však vo Švédsku.

Ako urobiť prvý krok?

Prvým krokom by v každom prípade malo byť skvalitnenie činnosti slovenských orgánov činných v trestnom konaní a iných štátnych orgánov Slovenskej republiky tak, aby sa v problematike boja proti extrémizmu vytvorila jednotná rozhodovacia a právna prax[i]. Kým v prípade extrémistickej strany Slovenská pospolitosť – Naša strana[ii] štátne orgány zasiahli pomerne rýchlo, v žiadnom prípade neplatí, že by to bolo pravidlom. Hlavnou príčinou zrušenia tohto radikálne nacionalistického politického subjektu však bolo, že mladí radikáli boli neopatrní a aj pri príprave volebného programu a straníckych dokumentov konali s horúcou hlavou[iii]. Kým sa Kotleba a spoločníci stačili spamätať, na pôde ministerstva vnútra sa začalo konanie o rozpustenie (zrušenie) politickej strany pre protiústavnú (extrémistickú) činnosť podľa ustanovení Zákona o politických stranách[iv].

Nečinnosť slovenských štátnych orgánov

Odhliadnuc od toho, že Marián Kotleba a jeho prívrženci vytvorili novú radikálne nacionalistickú stranu a pravidelne sa radia s právnikmi, vyššie uvedené rozhodnutie sa v konečnom dôsledku minulo účinkom[v]. Ako všetci vieme, Marián Kotleba minulý rok v regionálnych voľbách kandidoval a bol zvolený za predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (za banskobystrického župana)[vi].

Tak sme sa dostali k vágnemu výkladu práva a k rozporuplnej rozhodovacej činnosti štátnych orgánov Slovenskej republiky. Kým aplikácia pomerne striktných obmedzení politickej činnosti podľa Zákona o politických stranách[vii] viedla k zrušeniu Slovenskej pospolitosti, činnosť viacerých radikálne nacionalistických až extrémistických občianskych združení prakticky nie je obmedzovaná. Preto nie je prekvapením, že radikálni nacionalisti okrem iného založili aj Občianske združenie Slovenská pospolitosť, aby mohli nerušene a prakticky bez kontroly rozvíjať svoje aktivity[viii].

Zašlo to tak ďaleko, že toto občianske združenie začalo vyvíjať kontroverzné politické aktivity a svojou činnosťou prakticky suplovalo zrušenú stranu Slovenskú pospolitosť[ix]. Keď v novembri 2013 Kotleba kandidoval vo voľbách do orgánov vyšších územných celkov, na jeho kampani sa podieľalo niekoľko občianskych združení zoskupených okolo kontroverzného rádia Slobodný vysielač Banská Bystrica (vrátane Občianskeho združenia Slovenská pospolitosť)[x].

Je na vine zákon?

Neinformovaný čitateľ by si mohol položiť otázku, prečo v takomto prípade nekonajú slovenské štátne orgány vrátane orgánov činných v trestnom konaní? Pravdepodobne budú argumentovať, že nemajú takú kompetenciu, pretože im to neumožňuje Zákon o združovaní[xi], ktorý upravuje vznik, registráciu, zánik a najmä činnosť občianskych združení. Hoci občianske združenia založené podľa ustanovení Zákona o združovaní majú odlišný právny status a tejto regulácii nepodliehajú, aj pre ne platia určité pravidlá.

Domnienku, že na občianske združenia je zákon krátky, vyvracia prof. Bröstl z Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach s tým, že predsa aj občianske združenia podliehajú registrácii (prostredníctvom Ministerstva vnútra SR), pri ktorej musia splniť zákonné podmienky v zmysle príslušnej legislatívy[xii]. Podľa prof. Bröstla sa na registráciu, vznik a činnosť občianskych združení bez výnimky vzťahuje princíp legality, ktorý vyžaduje, aby orgán verejnej moci overil, či sú stanovy združenia v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky[xiii].

Takýto názor potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR, konkrétne nález PL. ÚS. 8/96, ktorý považuje odmietnutie registrácie politického subjektu alebo občianskeho združenia na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra SR za legálne a ústavne konformné obmedzenie výkonu základných práv a slobôd[xiv] podľa ustanovení článku 29 ods. 1 a 2 Ústavy SR[xv]. Na druhej strane, Ústavný súd SR v predmetnom rozhodnutí upozornil, že odmietnutie registrácie alebo zrušenie politického subjektu alebo občianskeho združenia je prípustné výlučne podľa ustanovení článku 29 ods. 3 Ústavy SR, teda „len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných.“[xvi]

Aby nevznikali aplikačné problémy v praxi, a aby sa predišlo nečinnosti slovenských štátnych orgánov vrátane orgánov činných v trestnom konaní, Najvyšší súd SR vydal vo veci rozpustenia (zrušenia) Slovenskej pospolitosti – Národnej strany prelomové rozhodnutie z 1. marca 2006[xvii]. Podľa tohto rozhodnutia je prípustné zrušiť taký politický subjekt, ktorý vyvíja extrémistickú a protiústavnú činnosť, alebo také občianske združenie, ktoré rozvíja politické aktivity extrémistického a protiústavného charakteru[xviii].  

Ako to robia vo Švédsku

Na základe vyššie uvedených faktov by slovenské štátne orgány mali konečne začať konať. Poďme sa však pozrieť na pozitívnu politickú prax vo Švédskom kráľovstve. Možno sa predsa len stane inšpiráciou nielen pre slovenských policajtov a úradníkov. Je všeobecne známe, že najsilnejšou švédskou politickou stranou je Sociálnodemokratická strana Švédska. Od roku 1936 má najčastejšie podiel na vládnej moci buď ako dominantný člen vládnej koalície alebo v rámci jednofarebnej menšinovej vlády. O vyspelosti švédskej politickej kultúry svedčí okrem iného aj to, že sa sociálnej demokracii podarilo úspešne riadiť štát aj prostredníctvom menšinovej vlády.

Švédska sociálna demokracia je klasická ľavicová strana reformistickej orientácie, ktorej sa hlavne v minulosti podarilo zaviesť viaceré progresívne opatrenia a sociálne reformy. Sociálnodemokratická strana je okrem iného tvorcom svetoznámeho „švédskeho sociálneho modelu“, ktorý však v poslednom období prežíva určitú krízu. Známe sú tiež humanitárne a mierové aktivity sociálnych demokratov najmä v minulosti, keď v období rokov 1969 až 1986 na čele ľavicových vlád stál predseda Sociálnodemokratcikej strany Olof Palme.

V nedávnej minulosti bola švédska sociálna demokracia pri moci počas troch nasledujúcich volebných období, keď tri koaličné vlády zostavil ministerský predseda Dr. Göran Persson (v období rokov 1994-1998, 1998 – 2002 a v rokoch 2002 – 2006). Hoci v poslednom období švédska sociálna demokracia zažíva ústup z výslnia, stále zostáva jedným z dvoch dominantných politických subjektov vo Švédskom kráľovstve. V poslednom čase sú pre jej politickú činnosť charakteristické modernizácia, politický pragmatizmus, liberalistické tendencie a postmodernizmus. Sociálni demokrati však naďalej rozvíjajú sociálne partnerstvá a sociálny dialóg, pričom dlhodobo úspešne spolupracujú so švédskou Konfederáciou odborových zväzov.

Ľavica po švédsky

Pozrime sa teda bližšie na ideológiu a volebný program Sociálnodemokratickej strany Švédska, aby sme si mohli urobiť úsudok o politickej praxi a úrovni politickej kultúry vo Švédsku:

• zahraničnej oblasti dlhodobo presadzujú princíp neutrality a neangažovanosti vo vojenských paktoch (vrátane NATO, sú však za integráciu v rámci Európskej únie),
• odmietajú vysokú politiku a mocenské ašpirácie, Švédsko by sa malo zamerať na mierovú politiku, na rozvíjanie mierových iniciatív, diplomatické aktivity (riešenie medzinárodných konfliktov mierovými prostriedkami) a na humanitárne akcie (pod hlavičkou OSN alebo iných medzinárodných organizácií),
• vo vnútornej politike sa zameriavajú na boj proti nezamestnanosti (zlepšovaním podnikateľského prostrediavytváraním nových pracovných miest),
• dôraz kladú na boj proti infláciina zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva (za prijateľnú považujú len „plazivú infláciu“, teda rast cien do 10% per anno),
• zameriavajú sa aj na znižovanie deficitu štátneho rozpočtu (prostredníctvom úspor v štátnej a verejnej správe, ale aj zvyšovaním daňových a nedaňových príjmov Švédskeho kráľovstva),
• schvaľujú európsku integráciu a využívanie možností vyplývajúcich z členstva z EÚ (rozvoj medzinárodného obchodu, prakticky neobmedzená možnosť najímania lacnej pracovnej sily zo zahraničia, riadne čerpanie eurofondov).

Ako to vidí pravica

Možno to znie prekvapujúco, ale éra dominancie Sociálnodemokratickej strany Švédska (ktorá trvala od druhej svetovej vojny) sa pomaly, ale isto, končí. Do popredia sa dostávajú konzervatívne, pravicové alebo liberálne politické subjekty, ktoré donedávna boli len okrajovými stranami. Sú to najmä konzervatívna Zjednotená umiernená strana Švédska, ktorá dominuje švédskej pravici, kresťanskodemokratická centristická Strana stredu a sociálne-liberálna pravicovo orientovaná Ľudová strana, ktorá požaduje slobodný rozvoj jednotlivcov a dôslednú decentralizáciu politickej a hospodárskej moci.

Stredopravá koalícia sa ako alternatíva k ľavicovým koalíciám alebo k jednofarebným kabinetom Sociálnodemokratickej strany Švédska prvýkrát presadila v roku 1991, keď koaličnú vládu zostavil nominant Zjednotenej umiernenej strany Carl Bildt (1991 - 1994). Z politologického hľadiska však nebol úspešný, keď sa moci opäť ujala sociálna demokracia a začala sa éra trojnásobného premiéra Görana Perssona. Hegemóniu sociálnych demokratov sa podarilo definitívne zlomiť až v roku 2006, keď v parlamentných voľbách zvíťazila Zjednotená umiernená strana vedená duom lídrov Carl Bildt – Fredrik Rheinfeld. Následne sa vytvoril pravicový kabinet vedený ministerským predsedom Fredrikom Rheinfeldom (2006 – 2010) a Carl Bildt sa stal ministrom zahraničných vecí. Zdá sa, že úspechy švédskej pravice pokračujú, keď aktuálne je pri moci menšinový kabinet premiéra Rheinfelda (od roku 2010).

Pravica po švédsky

Pozrime sa teda bližšie na ideológiu a politický program najdôležitejších švédskych pravicových strán, aby sme mohli posúdiť ich politickú prax, ich vyhliadky v nadchádzajúcich parlamentných voľbách a úroveň politickej kultúry vo Švédsku. Najskôr sa pozrime na Zjednotenú umiernenú stranu Švédska, ktorá sa opiera o stredné vrstvy a elity švédskej spoločnosti, a ktorej nominantom je aj súčasný švédsky premiér:

• zameriava sa na rozvíjanie a upevňovanie trhového mechanizmu (prostredníctvom liberalizácie, znižovania daní a deregulačných opatrení vlády),
• dôraz kladie na rozvoj podnikania (prostredníctvom utvárania priaznivého podnikateľského prostredia, boja proti nezamestnanosti a vytvárania nových pracovných príležitostí),
• presadzuje rozvoj súkromného penzijného aj zdravotného poistenia (na úkor systémov štátneho sociálneho zabezpečenia).

Koaličný partner konzervatívcov, Strana stredu Švédskeho kráľovstva, je stranou malých a stredných podnikateľov v mestách a stranou drobných aj väčších roľníkov a agrárnych podnikateľov na vidieku.

Ide o umiernenú kresťanskodemokratickú stranu centristického zamerania, ktorá vo švédskom politickom živote plní úlohu akéhosi „jazýčka na váhach“. O jej otvorenú alebo skrytú podporu sa totiž uchádzajú tak pravicoví konzervatívci, ako aj ľavicová sociálna demokracia. Politický program Strany stredu je založený na kresťanskom svetonázore a na myšlienkach humanizmu:

• za cieľ si kladie zabezpečiť autentickú rovnosť ľudí pri zachovaní slobody jednotlivcov,
• zasadzuje sa za výrazné obmedzenie moci orgánov ústrednej štátnej správy a za všestranné posilnenie orgánov miestnej samosprávy,
• od štátu požaduje podporu malých a stredných podnikov (opatreniami na podporu súkromného podnikania, rozvíjanie a podpora domácich produktov a služieb),
• zdôrazňuje trvalo udržateľné riešenie ekologických problémov (koncept Švédska ako „zelenej krajiny“, odmietanie jadrovej energetiky)[xix].

i. Zakázať extrémistické strany? Dostupné na Internete z: http://www.sme.sk/priloha-vikend/zakazat-extremisticke-strany. [online]. [Prístup k 8.12.2013].                                                                                    

ii.Slovenská pospolitosť – Národná strana. Dostupné na Internete z: http://www.wikipedia.sk/wiki/slovenska-pospolitost-narodna-strana. [online]. [Prístup k 7.1.2014].                                                                              

iii.Marián Kotleba: Od extrémizmu k radikalizmu? Dostupné na Internete z: http://www.penonline.sk/najnovsie-blogy/marian-kotleba-od-extremizmu-k-radikalizmu. [online]. [Prístup k 1.4.2014].                                                                              

iv.Zákon Národnej rady SR č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.    

v.Zakázať extrémistické strany? Dostupné na Internete z: http://www.sme.sk/priloha-vikend/zakazat-extremisticke-strany. [online]. [Prístup k 8.12.2013].                                                                                      

vi.Marián Kotleba: Od extrémizmu k radikalizmu? Dostupné na Internete z: http://www.penonline.sk/najnovsie-blogy/marian-kotleba-od-extremizmu-k-radikalizmu. [online]. [Prístup k 1.4.2014].                                                                                  

vii.Zákon Národnej rady SR č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.      

viii.Slovenská pospolitosť – Národná strana. Dostupné na Internete z: http://www.wikipedia.sk/wiki/slovenska-pospolitost-narodna-strana. [online]. [Prístup k 7.1.2014].                                                                                  

ix.Slovenská pospolitosť – Národná strana. Dostupné na Internete z: http://www.wikipedia.sk/wiki/slovenska-pospolitost-narodna-strana. [online]. [Prístup k 7.1.2014].                                                                                  

x.Marián Kotleba: Od extrémizmu k radikalizmu? Dostupné na Internete z: http://www.penonline.sk/najnovsie-blogy/marian-kotleba-od-extremizmu-k-radikalizmu. [online]. [Prístup k 1.4.2014].                                                                                  

xi.Zákon Slovenskej národnej rady ČSFR č. 83/1990 Zb. o združovacom práve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  

xii.BRÖSTL, A. 2010. Ústavné právo Slovenskej republiky. Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2010, s. 166-168. ISBN: 978-80-7380-248-6.  

xiii.BRÖSTL, A. 2010. Ústavné právo Slovenskej republiky. Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2010, s. 166-167. ISBN: 978-80-7380-248-6.  

xiv.BRÖSTL, A. 2010. Ústavné právo Slovenskej republiky. Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2010, s. 167-168. ISBN: 978-80-7380-248-6

xv.Ústavný zákon Slovenskej národnej rady ČSFR č. 460/1992 Zb. o Ústave Slovenskej republiky (Ústava SR) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

xvi.BRÖSTL, A. 2010. Ústavné právo Slovenskej republiky. Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2010, s. 167. ISBN: 978-80-7380-248-6.    

xvii.lovenská pospolitosť – Národná strana. Dostupné na Internete z: http://www.wikipedia.sk/wiki/slovenska-pospolitost-narodna-strana. [online]. [Prístup k 7.1.2014].                                                                                  

xviii.Slovenská pospolitosť – Národná strana. Dostupné na Internete z: http://www.wikipedia.sk/wiki/slovenska-pospolitost-narodna-strana. [online]. [Prístup k 7.1.2014].                                                                                  

xix.Stav vo Švédsku spracovaný z PALÚŠ, I. a kol. 2003. Štátne právo porovnávacie vybraných európskych štátov a USA. Košice: Edičné stredisko Právnickej fakulty UPJŠ, 2003, s. 93-95.